Opäť maďarské sebaklamy?

KOMENTÁR

Maroš SMOLEC

Maďarská vládna strana Most – Híd musí byť so svojou prácou za rok vo vláde viac ako spokojná. Napriek nízkym preferenciám po ostatných parlamentných voľbách a zásluhou prebehlíkov po rozpade Procházkovej strany Sieť si posilnili svoju personálnu pozíciu na slovenskej politickej šachovnici.  To však nie je to najdôležitejšie. Menšinoví vládni zástupcovia sú skutočne agilní a pracovití. Cítia, že teraz majú šancu naplniť množstvo konkrétnych opatrení pre maďarskú menšinu na slovenskom juhu. Za ostatný rok dokázali vybaviť pre svojich voličov viac ako za čias Dzurindovej či Radičovej vlády, v ktorých sa určite mentálne i ideologicky cítili komfortnejšie ako v kombinácii so sociálnym Smerom či s vlasteneckou Slovenskou národnou stranou.

Ministerstvo dopravy patrilo strane Sieť. Procházkovho  ministra Brecelyho nahradil Árpád Érsek z Bugárovho Mostu. Nenápadný politik, sympatický chlapík, ale predovšetkým výkonný politický manažér. Jeho výsledky práce za relatívne krátke obdobie sú až prekvapujúce. Najskôr dostali mestá na juhu Slovenska prednosť pri výstavbe mestských obchvatov, ktoré majú byť v budúcnosti napojené na tzv. južnú diaľničnú trasu z Bratislavy do Košíc. Novučký minister už vo februári dal pokyn, aby sa pripravovali obchvaty Šale, Komárna a Krupiny a rozširovanie Seneckej cesty  pri Bratislave. Na Slovensku sú zaťaženejšie cesty. Najkritickejšia situácia je v Prešove a Ružomberku. Kolabujúca doprava je aj  v okolí Kysuckého Nového Mesta, Prievidze, Vranova nad Topľou, Humenného či v Michalovciach. Ministerstvo síce deklaruje, že prípravné a obstarávacie práce sa realizujú aj na iných úsekoch, len akosi pomalšie... Zdržiavanie privoláva problém financovania. Ústavná dlhová brzda, na ktorú odblokovanie nemá vládny trojlístok dostatok poslaneckých hlasov, spôsobí po vyčerpaní eurofondov, že peniaze na ostatné obchvaty jednoducho nebudú.

Po cestách prišli na rad železničné stanice a nové vlakové spoje. Minister dopravy a podpredseda parlamentu B. Bugár osadili v Komárne tabuľu s maďarským ekvivalentom názvu mesta Komárom. Táto tabuľa môže zmiasť najmä zahraničných turistov, ktorí vystúpia v slovenskom Komárne a budú si myslieť, že sú už za Dunajom v maďarskom Komárome. Spoločne sa do konca septembra osadí päťdesiatštyri tabúľ na železničných staniciach miest a obcí.  Len jedna tabuľa bude v rusínskom jazyku. Mnohí primátori či starostovia dotknutých samospráv by radšej videli prílev štátnych zdrojov do rekonštrukcií zanedbaných železničných staníc. Napriek tomu, že možnosť osadiť tabule bola na Slovensku už od roku 2011, podarilo sa to práve v súčasnosti. Najnovšie sa minister dopravy blysol aj tým, že už od júna tohto roku by mohli v železničnom grafikone fungovať priame rýchlostné vlakové spojenia z Bratislavy do Košíc južnou trasou cez Zvolen. Podľa ministra tento reálny projekt neohrozí vyhlásenú súťaž na priame vlakové spojenie Bratislavy s Banskou Bystricou. Rýchliky z Bratislavy do Košíc cez Zvolen boli v prevádzke aj v minulosti. V decembri 2015 sa zaviedli priame rýchliky z Bratislavy do Banskej Bystrice a cestujúci, ktorí smerujú z Bratislavy do Košíc, tak musia vo Zvolene prestupovať. Od júna už zrejme nie. Hádam to negatívne neovplyvní spojenie s Banskou Bystricou a ďalej na Horehronie, lebo aj tam žijú občania Slovenskej republiky, no výhradne Slováci.

Podpora menšinového obyvateľstva zo strany vlády je namieste. Je to európsky trend. Musíme veriť, že smeruje k intenzívnejšiemu spolunažívaniu medzi slovenským a maďarským obyvateľstvom na juhu našej vlasti. K hlbšiemu porozumeniu a užšej spolupráci. Takto to vnímane my Slováci aj v Matici slovenskej. Otázka je, či to takto vnímajú aj politickí predstavitelia maďarskej menšiny. Vláda by si mala všímať čoraz častejšie prejavy iredentistických skupín radikálov. Naposledy na futbalovom zápase medzi Dunajskou Stredou a Slovanom Bratislava futbaloví fanúšikovia domácich spievali maďarskú hymnu. Slovanisti začali pískať. Domáci usporiadatelia ich zo štadióna vytlačili a v pätnástej minúte sa pre nich skončil zápas, na ktorý si riadne kúpili vstupenky. A zlí boli Slovanisti, a nie tí, ktorí verejne spievali na území zvrchovanej Slovenskej republiky hymnu iného štátu. Aj o tomto písal nebohý Jerguš Ferko vo svojej známej knihe Maďarské sebaklamy...