Chvalabohu, že je už preč
Keď Peter Pellegrini vystriedal Zuzanu Čaputovú v prezidentskom kresle, blízki „progresívcom“ ju velebili a ďakovali jej. Iní, a bolo ich viac, si povedali: „Chvalabohu, že je už preč.“ Právnička, ktorá mala byť prezidentkou všetkých občanov, kryla porušovanie zákonov aj ústavy. Rovnako ako jej predchodca Andrej Kiska vyznamenávala tých, čo samostatné Slovensko nechceli, a ignorovala veci národné.
Jeden príklad za všetky: Boris Kollár ju ako predseda NR SR pozval na odhalenie súsošia svätých bratov Cyrila a Metoda a Gorazda. Najprv sľúbila, že príde, ale neskôr sa vraj pričinila o to, že z vlády na slávnosť neprišiel nikto. Nezavážilo ani to, že model súsošia osobne posvätil na Nunciatúre v Bratislave jej obľúbený pápež František. Pri poslednom stretnutí s ním položila demonštratívne v rímskej Bazilike sv. Klimenta kvety k hrobu svätého Cyrila, o čom sa rozplývala na FB. Žeby to bol iný spolupatrón Európy ako ten, ktorého sochu odignorovala v Bratislave?
Dielo slovenského sochára Vladimíra Gábrika dotvára so sochou Svätopluka naše dejiny v areáli Bratislavského hradu. Apropo, Svätopluk? V záujme zjednotenia často citujeme legendu o jeho prútoch. Keď však dôjde na ich lámanie, platí, že keď sa stretnú traja Slováci, založia dve strany. Ukážkou bola účasť národných ministrán vo voľbách do Európskeho parlamentu: Slovenský patriot, My Slovensko, Spájame občanov Slovenska, Spoločne občania Slovenska, Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku a Srdce, vlastenci a dôchodcovia ‒ Slovenská národná jednota. Vodcom týchto strán a straničiek stačí, keď s vytrvalosťou buldoga uchmatnú pár sto hlasov, ktoré však môžu niekomu relevantnému chýbať. O spájaní hovoria všetci, keď sa zachová logo ich strany a šéfmi budú len oni. Takto lezú do volieb znovu, aj keď si uvedomujú, že ich politickú agendu prezentujú významnejšie strany, ako sú SNS, Republika, no najmä SMER či čiastočne HLAS.
Teraz pribudol ZDRAVÝ ROZUM. S názormi Jána Baránka nemôžem nesúhlasiť. Ako politický analytik presne opísal kotrmelce a podlosti politikov, zhubné účinky greendealu, obludnosti okolo porušovania ľudských práv pri vymodelovanej pandémii, rozporuplné testovanie či nanucovanie tzv. vakcinácie nevakcínami. Baránek zostavil svoj tím z kvalitných ľudí. Predvolebný potenciál si vyskúšal na mítingu v Košiciach. Účasť bola slušná, ale aj pre ignoranciu od mainstreamových médií zďaleka nenaplnila očakávanie a 13 867 hlasov v eurovoľbách bolo sklamaním. Čo bude ďalej, to je na Baránkovi a jeho verných, aj keď mne sa to javí ako síce spravodlivá, ale donkichotovská bitka. O to viac pociťujem ľútosť, že pred parlamentnými voľbami nedospel k dohode so SNS, ktorá sa presadila len vďaka osobnostiam nečlenov. Spolu s Baránkom mohla mať väčší výtlak, viac poslancov a v parlamente by pribudol jeden rozumný hlas.
Kotlebovci Ľudová strana Naše Slovensko sa vytrácajú. Stratégiu SNS z volieb do parlamentu prevzala Republika. Vďaka nezávislým kandidátom sa do europarlamentu dostali jej dvaja členovia. SNS v eurovoľbách prepadla. Pre jej členov je to memento. Mali by sa zamyslieť, ako revitalizovať svoje rady a aktivity. Teraz zo zvláštnych dôvodov postavila kandidátku na tých istých nestranníkoch, vďaka ktorým sa dostala s odretými ušami do parlamentu. Tí sa však osvedčili vo funkciách doma a volič si povedal: Týchto nechcem stratiť, navyše náš hlas v bruselskom mlyne aj tak veľa nenamelie. Takýto postoj asi zaujalo množstvo provládnych voličov, kým Čaputovej „progresívci“ naklusali do nohy.
Prvý Pellegriniho prezidentský prejav by mal roztrieštených národniarov umúdriť. Hovoril o národe a sľuboval iniciovanie dlhodobej vízie štátu, čím rozčeril mútne vody, v ktorých lovia svoje ovečky progresívci. Nový prezident oslovil všetkých, vychádzajúc z poznania histórie, na rozdiel od pokryteckej bývalej hlavy štátu, ktorú prejavila aj pri postoji k osobnosti sv. Cyrila. Nuž, nečudujte sa, že aj ja patrím k tým, čo si povedali: „Chvalabohu, že je už preč.“
Peter VALO