Vznikom Česko-Slovenska sa začal veľký rozvoj nášho moderného vysokého školstva. Vravíme si mladý národ, ale naše písomne zaznamenané dejiny majú najmenej tisícpäťsto rokov a prvú univerzitu sme mali už v roku 1465 – Academiu Istropolitanu v Bratislave, založenú kráľom Matejom. Iba dve vysoké školy na uhorskom území boli o čosi staršie ‒ v Päťkostolí a Starom Budíne, ale obe veľmi skoro zanikli. Aj Trnavská univerzita má úctyhodných tristoosemdesiatpäť rokov, z toho poldruha storočia v Trnave aj nepretržite pôsobila, kým ju uhorská štátna moc nepreložila do Budína ‒ vtedy už mala štyri fakulty, univerzitnú knižnicu a vlastnú hvezdáreň. Pre uhorskú vrchnosť bolo jednoduchšie vziať si vybudovanú univerzitu, ako zakladať novú. Súčasná podoba Trnavskej univerzity vznikla ešte pred zrodom slovenskej štátnosti ‒ v roku 1992. V týchto dňoch však vyvrcholili oslavy storočnice našej modernej Alma mater ‒ Univerzity Komenského, a to je príležitosť venovať jubilantke chvíľu pozornosti. Zo súčasných slovenských vysokých škôl a univerzít je storočná Univerzita Komenského najstaršia. Jediná sa uvádza aj medzi päťsto najlepšími vysokými školami na svete. Má dovedna neuveriteľných osemsto študijných odborov na trinástich fakultách, na ktorých študuje dvadsaťštyritisíc mladých ľudí, medzi nimi aj tritisíc poslucháčov z osemdesiatich ôsmich krajín sveta!
Okrem základného študijného programu jednotlivých fakúlt a katedier univerzita organizuje osobitné špecializované kurzy pre cudzincov, z nich najpočetnejší býva každoročný seminár Studia academica slovaca, zameraný pre lingvistov zo sveta, ktorí chcú aspoň zbežne poznať aj slovenčinu, najmä však pre zahraničných učiteľov slovenčiny alebo slavistiky a prekladateľov slovenskej literatúry zo zahraničia, s jazykovým doškoľovaním, so spoznávaním slovenskej kultúry, folklóru, krajiny a života.
■ RÝCHLY ZROD
Naša súčasná najväčšia vysoká škola ‒ Univerzita Komenského, vznikla prekvapivo rýchlo po vzniku slobodného Česko-Slovenska. Jej základy sa kládli už v čase, keď maďarské vojská ešte okupovali Petržalku, obsadzovali naše južné a východné územia, keď Slovensko a s ním celá mladá republika mali nesmierne veľa starostí so zabezpečovaním riadneho chodu štátu, zásobovaním potravinami a palivom, železničnou dopravou, s fungovaním pôšt a telekomunikácií, obchodnej siete ‒ a ešte aj rok po vzniku univerzity s krvavými útokmi boľševických bánd maďarského červeného vzbúrenca Bélu Kuna. Nečudo, že mnohí českí politici a školskí pracovníci odporúčali otvoriť univerzitu o dva-tri roky neskôr, keď sa situácia upokojí. Zásluhu na tom, že sa presadila myšlienka neodkladného zriadenia modernej slovenskej univerzity, mali predovšetkým minister pre správu Slovenska MUDr. Vavro Šrobár a bratislavský župan evanjelický kňaz Samuel Zoch, v tom čase len tridsaťšesťročný slovenský intelektuál a národovec. Ten sa mimoriadne pričinil, že Bratislava s početnou vrstvou nemeckého a židovského obyvateľstva, ktoré pochopilo nezvratnosť dejinného vývinu, ale najmä maďarského meštiactva, ktoré kládlo novému režimu nielen polená pod nohy, ale aj ozbrojený odpor, sa po skončení prvej svetovej vojny neuveriteľne rýchlo konsolidovala. Na stranu týchto dvoch mužov sa priklonilo veľa českých vedeckých a pedagogických kapacít a napokon aj vláda v Prahe. Pol roka po skončení prvej svetovej vojny a štyri mesiace po vojenskom obsadení Bratislavy sokolmi, dobrovoľníkmi zo Záhoria, českými a slovenskými legionármi vracajúcimi sa z bojísk a nakoniec aj rodiacou sa legálnou česko-slovenskou armádou sa vykonali všetky potrebné administratívne, priestorové, personálne a hospodárske úlohy, aby prvá moderná slovenská univerzita mohla začiatkom leta roku 1919 vzniknúť a aby v septembri otvorila svoje učebne aj Lekárska fakulta UK, prvé pracovisko novej Alma mater.
■ ZROD FAKÚLT
Vznik univerzity urýchlilo presadenie myšlienky postupného budovania fakúlt s tým, aby prednosť dostali lekári (absolútny nedostatok zdravotnej starostlivosti na vidieku a v nemocniciach, keď veľká časť lekárov prvého kontaktu odišla do Maďarska), stredoškolskí profesori (potreba filozofickej fakulty aj s učebnými predmetmi z oblasti prírodných vied ‒ fakulta sa v tom čase zameriavala najmä na prípravu stredoškolských profesorov) a právnická fakulta ‒ nový štát súrne potreboval kvalifikovaných pracovníkov štátnej a verejnej správy, súdov a prokuratúr, ale aj hospodárskeho a obchodného života. Podľa toho vznikali i fakulty: lekárska v roku 1919, právnická a filozofická v roku 1921. Až po „súrnych prípadoch“ prišla na rad prírodovedecká fakulta v roku 1940, keď medzitým vznikla už aj Slovenská vysoká škola technická v Košiciach, presadzovaná mnohými slovenskými osobnosťami, napríklad ľavicovým právnikom Dr. Vladimírom Clementisom, ale najmä profesorom Jurajom Hroncom, ktorá sa však krátko po svojom zrode musela presťahovať do Bratislavy, keď Viedenská arbitráž prisúdila veľkú časť južného a východného Slovenska Maďarom.
■ VEĽKÝ VÝZNAM
O tom, aký význam pripisovali osobnosti verejného a politického života tridsiatych rokov slovenskej Alma mater, svedčí, že novú budovu štátnej finančnej správy s centrálnou burzou, postavenú na Šafárikovom námestí, dokázali získať pre rektorát univerzity a jej dve fakulty ‒ filozofickú a právnickú, a o tri desaťročia aj tzv. vládnu budovu na dunajskom nábreží a Vajanského ulici, kde v rokoch prvej republiky sídlilo ministerstvo pre správu Slovenska ‒ pre filozofickú fakultu, keď komplex na Šafárikovom námestí celý pripadol právnikom a rektorátu UK. Dnes by sa sotva školstvu podarilo uchmatnúť reprezentačný objekt slovenských obchodníkov alebo budovu nejakého ministerstva! Na to je veda aj so školstvom a s kultúrou už dávno prislabá.
Po druhej svetovej vojne sa naša Alma mater rozšírila o pedagogickú fakultu (1946), farmaceutickú fakultu (1952), fakultu telesnej výchovy a športu (1960), Jesseniovu lekársku fakultu v Martine (1962, ako detašované pracovisko bratislavskej fakulty, od roka 1969 ako osobitná fakulta UK), fakultu matematiky, fyziky a informatiky (1980), rímskokatolícku cyrilometodskú bohosloveckú fakultu (1980, dovtedy samostatná vysoká škola), evanjelickú bohosloveckú fakultu (1991, dovtedy detto), fakultu manažmentu (1991) a fakultu sociálnych a ekonomických vied (2002).
■ NEVYHNUTNÉ SÚČASTI
Na riadny chod fakúlt a katedier sú potrebné služby univerzity a špecializované pracoviská. Uveďme aspoň najdôležitejšie: Akademická knižnica UK, Botanická záhrada UK, centrum ďalšieho vzdelávania, centrum informačných technológií ‒ počítačové pracovisko, centrum podpory študentov so špecifickými potrebami, psychologická poradňa, vedecký park, vydavateľstvo Univerzity Komenského. Sem patria aj vysokoškolské internáty, školské a internátne jedálne, pracoviská UNESCO, Konfuciov inštitút, Kanadské štúdiá a pod. Na fakultách, rektoráte a týchto pracoviskách je dovedna štyritisícpäťsto pracovníkov. Ak rátame, že prednášky a cvičenia navštevuje približne dvadsaťštyritisíc poslucháčov a tisícosemsto doktorandov, na každých päť až šesť študentov je jeden zamestnanec. Ale inak, ak máme momentálne tridsaťpäť vysokých škôl, hoci Univerzita Komenského je z nich aj najväčšia, počet pracovníkov vysokých škôl sa ráta na desaťtisíce. Predovšetkým z tohto dôvodu by mala školská správa razantnejšie riešiť rozdrobenosť či početnosť slovenských vysokých škôl a ich pracovísk. Približne dvadsať rokov sa ich počet pohybuje od tridsaťštyri až do tridsaťsedem univerzít a vysokých škôl na našom neveľkom Slovensku! To je abnormalita, ktorú síce nie je pri stom výročí Univerzity Komenského vhodné pripomínať, ale ak sa záležitosť roky nerieši, spomenúť to treba. Krikľavým prípadom sú dve veľmi podobné ‒ vysoká školy univerzitného typu v Trnave: Trnavská univerzita a Univerzita sv. Cyrila a sv. Metoda. Nielenže sa nepodarilo ich zlúčenie, ale keď na jednej z nich viedol katedru dejín prof. Matúš Kučera, DrSc., a usiloval sa, aby sa zlúčili aspoň ich knižnice do jednej bohatšej Univerzitnej knižnice, ani to sa mu až do odchodu na dôchodok nepodarilo! Tak sa mi vidí, že naši predchodcovia pred sto rokmi boli aktívnejší, racionálnejší a bystrejší ako súčasné vedenie slovenského vysokého školstva.
■ JUBILEJNÉ PODUJATIA
So storočnicou boli v posledných týždňoch a mesiacoch spojené aj mnohé spoločenské a vedecké akcie. Spomeňme aspoň komplex podujatí v marci a apríli Sto rokov s Amosom, v rámci ktorého sa organizovali prednášky o vývoji slovenského vysokého školstva a vedeckých pracovísk, výstavy, rozličné podujatia na fakultách vrátane športových turnajov. V máji bol študentský festival umenia a zábavy v Mlynskej doline, v júni podujatie Storočnica v Botanickej záhrade, výstava o dejinách Univerzity Komenského v Mestskom múzeu, akademické zhromaždenie.
Oslavy storočnice vyvrcholili tento týždeň. Boli dôstojné, úmerné významu inštitúcie, ktorá predstavuje pracovisko s najvyšším počtom vedcov a budúcich vzdelancov našej krajiny: tridsaťtisíc ľudí odovzdaných vede.
Ján ČOMAJ ‒ Foto: Emil SEMANCO