Po streľbe by mali padať hlavy
Juraj ZÁBOJNÍK je bezpečnostný analytik a bývalý policajt. Bol riaditeľom Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií. Je plukovník vo výslužbe. Pre Slovenské národné noviny poskytol svoje hodnotenie priebehu a okolností atentátu na premiéra vlády SR Roberta Fica.
- Ako z toho, čo doteraz preniklo na verejnosť, hodnotíte zásah ochranky premiéra bezprostredne po streľbe?
Pri všetkej objektivite musím skonštatovať, že je ťažko hovoriť o nejakom úspechu tohto zákroku. Ak je zranený, a to ťažko, premiér Slovenskej republiky a pri mnohopočetných zraneniach bojuje o život a ani jeden z ochrankárov a samotný útočník neboli strelne zranení, asi by bolo vysoko neprofesionálne hodnotiť zásah ako úspech ochranky.
- Čo bolo na reakcii cvičených ľudí, ktorí mali premiéra chrániť, neprofesionálne?
V prvom rade treba brať do úvahy, že sa páchateľ zúčastnil aj na demonštrácii v Dolnej Krupej, aby prejavil nesúhlas voči vláde Roberta Fica. Ak by bol „ustálený“, bola by včas zachytená a vyhodnotená aj jeho prítomnosť v Handlovej. V rámci bezpečnostných opatrení a ochrany, v tomto prípade premiéra, tam nie sú iba mediálne viditeľní ochrancovia, ale aj operatívci a súčinnostní policajti okresného riaditeľstva Prievidza alebo aj Krajského riaditeľstva Policajného zboru Trenčianskeho kraja. Čo som chcel tým povedať? Len čo na seba páchateľ upozornil, už mal byť v ich hľadáčiku a už ho mali mať pod kontrolou fyzicky aj vizuálne. Ak by sledovali jeho ruky, oči, čo je základom povinností práce ochrancov, tak by nemusela vyjsť ani jedna strelná rana. Tým pádom by predseda vlády nemohol ležať vo vážnom stave v nemocnici s ťažkými zraneniami.
- Premiéra zasiahli štyri projektily a vo videách sme videli bezprostredne po streľbe veľký zmätok...
Reakciu bodygardov nemôžem, bohužiaľ, hodnotiť pozitívne, pretože má výrazné trhliny. Sú tu tiež otázky, prečo nešli do bojnickej nemocnice, kde bola pripravená sála s chirurgmi a traumatológmi, a trasa s majákmi a so záchrankou by trvala časovo maximálne osem až desať minút. Prečo čakali na vrtuľník, keď neprišiel skôr ako po niekoľkých desiatkach minút a s návratom so zraneným z Handlovej vrtuľníkom do Banskej Bystrice uplynulo tiež niekoľko desiatok minút. Ak zoberieme a vyhodnotíme časový presun so zraneným a s čakaním na vrtuľník a následným presunom do Rooseveltovej nemocnice, čo je niekoľko násobne časovo dlhšie, tak je otázne, či toto rozhodnutie bolo tiež profesionálne správne. Sú to otázky, ktoré bude musieť následne riešiť inšpekcia a príslušné orgány v trestnom konaní. Obávam sa, že tie odpovede pre niektorých ľudí nebudú dobré.
Prácu, ktorú som robil pred rokmi a venoval som sa jej dennodenne, by som v tomto prípade na ich mieste vykonal úplne inak. Ale vzhľadom na to, že som nebol osobne prítomný pri tejto tragickej udalosti, nemôžem postup hodnotiť úplne objektívne.
- Zo záberov vidieť, že ochrancovia stoja za premiérom a on podáva ruky davu. Nemal stáť niekto medzi ním a občanmi, ktorí ho chceli pozdraviť? Navyše, po výstreloch štátny policajt, ktorý bol nablízku, utekal z miesta preč. Aký je vlastne výcvik bežných policajtov na takéto situácie?
Od uniformovaného bežného policajta v takejto situácii nemôžete čakať, že jeho výkon bude adekvátny ako pracovníka úradu ochrany. Nemalo by to byť, ale zrejme málokto dokáže odbúrať strach a v takejto mimoriadnej situácii nechráni seba. Ochrankár, chrániaci politika, ho musí potlačiť a obetovať aj svoj život v prospech chránenej osoby.
Trhliny v celej tejto udalosti vidím v tom, že ochrankári nevyvinuli maximálne úsilie ochrániť VIP osobu, teda premiéra. Premiér po ťažkých zraneniach padol na zem. Z rôznych televíznych záberov sme mali možnosť vidieť, že nebol chránený a prikrytý telom, jeho osobní ochrancovia boli od neho vzdialení, venovali veľa pozornosti útočníkovi, aj keď ho už druhá skupina formácie ochrany premiéra paralyzovala, a vytvorili tým nebezpečie, že odkrytý premiér mohol byť zranený prípadnými ďalšími strelami.
- Takže bodygard, ktorý chráni jemu zverenú osobu vlastným telom, už na Slovensku neexistuje?
Za mojej éry to existovalo a verím, že je to tak dodnes. Neviem ale prečo to v tomto prípade zlyhalo. Nepoznám, akí to boli ochrankári, aký mali výcvik a akú mali prax, preto sa mi na to ťažko odpovedá. Obávam sa však toho, aby to nebol následok ich osobnej konformity, pretože sa nič podobné na Slovensku v posledných desaťročiach nestalo.
- Má Slovenská republika pripravený krízový plán pre podobný incident, teda ak bude zranený politik a bude mu treba pomôcť?
Všetky bezpečnostné opatrenia sa vopred odborne posudzujú a projektujú. Z preventívneho hľadiska sa musia brať do úvahy všetky faktory, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na celkový priebeh príslušných bezpečnostných opatrení. Ak je naplánovaný výjazd premiéra, tak sa musia v rámci súčinnosti s miestnymi bezpečnostnými zložkami pripraviť všetky trasy, presuny, aj lekári a zdravotnícka pomoc. Tak ako sa projektujú stavby, dozor a podobne, takto to prebieha aj pri bezpečnostných opatreniach pri cestách politikov. Tu neexistuje nijaké ospravedlnenie, všetko musí byť zabezpečené.
- Nie sú na vine aj politici, že nehľadia na bezpečnostné opatrenia alebo ignorujú príkazy ochranky?
Politici sú rôzni. Za posledné roky sme mali ten najhorší výber, aký sme mohli mať. Tak ako sa správajú oni, tak vyzerá štát a aj ich bezpečnosť. S tým však nikto nič neurobí. Pokiaľ sa ľudia aj z takýchto udalostí nepoučia, nič nezmeníte. Budú trpieť tak ako celý štát, lebo chyby majú fatálne následky. Každý politik má svoje muchy, ako sa hovorí, ale riaditeľ ochrany musí byť rešpektovaný. Ja som s tým problémy nemal. Je to otázka vybudovania si rešpektu a otvorenej spolupráce s ústavnými činiteľmi.
- Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok už avizoval, že posilní ochranu ústavných činiteľov, ale aj iných rizikových skupín. Máme na to dosť odborne pripraveného aparátu?
Medzi týmito vytypovanými skupinami je dosť ľudí, u ktorých je malý predpoklad, žeby na nich niekto útočil. Neviem povedať teraz, koľko máme kvalifikovaných a dostatočne pripravených ľudí na takúto ochranu.
- A čo sociálne siete? Zdvihla sa vlna nenávisti. Treba ich lustrovať?
Na sociálnych sieťach sú aj normálni ľudia, aj šialenci. Ale ak sa priamo nevyhrážajú, je ťažké viniť políciu z nečinnosti. Ak však tak ako teraz vypisujú, že treba zabiť ďalších ľudí, treba ich okamžite riešiť v zmysle súčasnej legislatívy. Ak by na to momentálne zákony nemysleli, treba to zákonodarne zmeniť.
Zhováral sa Ivan KRAJČOVIČ ‒ Foto: SNN