Budeme bojovať za zdravé Slovensko?
Roman KALISKÝ-HRONSKÝ
Dostal sa mi do rúk zaujímavý materiál podpísaný iniciátorom výzvy Za zdravé Slovensko Viliamom Hornáčkom, ktorý píše: „Stále sa zhoršujúci stav zdravia a celkový pokles úrovne životaschopnosti súčasnej populácie Slovenskej republiky, prejavujúci sa jej starnutím a hrozbou vymierania, čo objektívne potvrdzujú vedecké dôkazy, klinické skúsenosti aj štatistické údaje, nás núti konštatovať, že prežívame krízový stav ohrozenia našich základných životných záujmov, ktorý si vyžaduje neodkladné zásadné systémové zmeny. V tomto zmysle naliehavo vyzývame štátne orgány a inštitúcie SR, všetky vedecké pracoviská, morálne a odborné autority zo všetkých oblastí nášho národnoštátneho života ako mienkotvorné osobnosti, aby všetky svoje sily, schopnosti a celý svoj tvorivý potenciál sústredili a zamerali na vytvorenie Národného programu obnovy zdravia a novej motivácie rozvoja slovenskej spoločnosti ako strategickej doktríny záväznej pre všetky subjekty pôsobiace v našom štáte – a uplatnili svoj spoločenský vplyv na jej presadzovanie do života!
Hlavnou úlohou je zastaviť súčasné negatívne trendy a navrhnúť riešenia na ozdravenie pôvodných prirodzených zdrojov našej tradičnej vitality. Cieľom je vytvoriť predpoklady a podmienky na prijatie zásadných systémových opatrení, zabezpečujúcich náš zdravý vývoj a perspektívnu budúcnosť.
Dejiny ľudstva dokazujú, že tzv. konzumný životný štýl v duchu biblického Po nás potopa!, založený na sebeckom pôžitkárskom parazitovaní a bezohľadnom ničení zdrojov, sa neosvedčil a každú civilizáciu doviedol k úpadku , rozkladu a zániku. Antická kultúrna skúsenosť zakladateľov európskej civilizácie nám však ponúka aj nepomerne hodnotnejší a perspektívnejší vzor vyjadrený heslom: Mens sana in corpore sano – V zdravom tele zdravý duch.
Záleží na našom slobodnom, verme, že aj zodpovednom, správnom a múdrom rozhodnutí, aký spôsob života uprednostníme. V takýchto osudových situáciách, keď rozhodujeme nielen o sebe, ale aj o budúcnosti našich detí a celého národa, kľúčovú, a neraz aj určujúcu úlohu zohráva stav morálneho zdravia spoločenstva reprezentovaný jeho hierarchiou hodnôt. Historická skúsenosť nám radí: Múdry svoje zdravie, výživu, výchovu a bezpečnosť nezveruje cudzím, nepreberá cudzorodé ideológie a koncepcie, nepredáva vlastnú zem a jej zdroje, nevyháňa svoje deti – svoj najvzácnejší rozvojový potenciál, slúžiť cudzím, keď doma po stáročiach zápasov v konečne už slobodnej vlasti je práce ‚ako na kostole‘ a uvedomuje si, že každá závislosť či dokonca odkázanosť vždy znamená aj stratu slobody, a neraz aj dôstojnosti.
Pretože celospoločenské zdravie je výsostne komplexný jav, vyžaduje si zásadné riešenia a systémové opatrenia. Pri jeho ozdravení je účinná výhradne – podľa spoločne prijatých a záväzných pravidiel centrálne riadená a štátom garantovaná – spolupráca všetkých zainteresovaných subjektov, čiže fakticky celého národa.“
Nuž, k týmto slovám azda treba len dodať, že budúcnosť aj zdravie národa musí mať v rukách sám národ, a nie predajcovia z farma firiem.