O ČOM JE REČ?
Peter ŠTRELINGER
K týmto riadkom ma inšpirovala nedávna smrť kubánskeho vodcu Fidela Castra. Na premiéru mojej divadelnej hry o Clementisovi s názvom Hádička mi priniesol profesor Peter Colotka zvláštny darček: v originálnej škatuľke tri cigary, ktoré mu venoval priamo Fidel Castro. Dve som podaroval svojim priateľom – náruživým fajčiarom, a tú tretiu som si zapálil sám pri akejsi rodinnej udalosti. Takmer som sa pri tom zadusil, lebo fajčenie je jednou z mála nerestí, ktorej som v živote neholdoval. No pri onom spomínanom darčeku ma zaujali ani nie tak cigary, ale skutočnosť, že ich môj priateľ, za bývalého režimu takmer dve desaťročia slovenský premiér, dostal od Fidela.
„Bola to impozantná osobnosť,“ zaspomínal si Peter Colotka na svoje stretnutia s kubánskym vodcom. „Prvýkrát som bol na Kube ako vedúci česko-slovenskej delegácie pri oslave piateho výročia víťazstva kubánskej revolúcie... To bolo v šesťdesiatych rokoch... Zažil som Fidela pri slávnostnom prejave na Námestí Jossé Martího v Havane, kde rečnil asi pred stotisícovým davom vyše tri hodiny. Improvizovane, bez papiera. A to bol vraj indisponovaný, keď hovoril len tak krátko, zdôrazňovali kubánski priatelia. Lepšieho rečníka som jakživ nevidel a nepočul, naši štátnici mali problém napísaný prejav prečítať, aj tak pri tom ešte koktali,“ vysvetľoval mi profesor Colotka. Fidel Castro prišiel potom aj na návštevu Česko-Slovenska. „Ukázali sme mu Bratislavu, položil veniec na Slavíne a potom som ho sprevádzal na návšteve Vysokých Tatier. Zahral som si s ním aj stolný tenis, myslel som si, že som dobrý hráč, ale zápas s Fidelom sa skončil pre mňa fiaskom,“ spomína Peter Colotka vo svojich pamätiach Vo víre času. O pamätnej Castrovej návšteve Vysokých Tatier som vedel aj od svojho spolužiaka z lesníckej školy. Ale ten bol rozhorčený, že Castro tam poľoval na kamzíky. Kubánsky vodca bol vraj neuveriteľný strelec, strieľal na zver na vzdialenosť vyše tristo metrov. Čo výstrel – to zabitý kamzík! Túto skutočnosť nezamlčal ani Peter Colotka, spomína však iba jedného uloveného kamzíka...
Od Fidela by som sa rád ešte vrátil k osobe profesora Petra Colotku. Plne sa stotožňujem s hodnotením, ktoré vyjadril o ňom v denníku SME národný umelec Peter Dvorský: „Colotka bol pre mňa človek s veľkým Č. Má vysoké morálne hodnoty a málokto z dnešných politikov ich má také ako on.“ Môj vzťah k Petrovi Colotkovi odvíja sa nielen od toho, že pochádza z Oravy a Orava je aj pre mňa srdcovou záležitosťou, aj keď sa cítim byť Liptákom. Keď som napísal a vydal román o Kukučínovi, to bolo v roku 1980, dostal som od predsedu slovenskej vlády osobný list, poďakovanie. A pozvanie na audienciu na Úrad vlády. To bola pre mňa veľká česť. A nikdy nezabudnem ani na rozhovor, ktorý sme spolu viedli, vari po prvý raz som mal možnosť ochutnať známy francúzsky koňak – Henessy, ktorým ma premiér ponúkol. Premiér Colotka mal rád Kukučína nielen formálne. Práve jeho zásluhou dostala sa na Slovensko Kukučínova socha, ktorú vytvoril slávny chorvátsky sochár Ivan Meštrovič. V Amerike bola vo vlastníctve amerických Slovákov. Bolo veľmi náročné získať na ňu devízové prostriedky. No a, samozrejme, prekážkou bolo aj to, že emigranti, ktorí sochu vlastnili, mali „pochybný politický profil“. Kukučínovu sochu objednal totiž u Meštroviča bývalý šéfredaktor Slovenských pohľadov počas prvej Slovenskej republiky Štefan Mečiar, považovaný za vojnového zločinca. O dobrodružnej „odysei Kukučínovej sochy“ z Ameriky na Slovensko uverejnil som v Novom slove veľkú reportáž. Bronzový Kukučín od Meštroviča dnes tróni v bratislavskej Medickej záhrade. Napriek tomu, že po prevrate boli snahy obviniť a odsúdiť profesora Colotku ako jedného z predstaviteľov vládnej moci, hon na čarodejnice sa v jeho prípade skončil neúspešne. Právom. Patril totiž medzi tých politikov, ktorých sa „tvrdé komunistické jadro“ , sústredené na Slovensku okolo Biľaka a Pezlára, chcelo na sklonku trvania komunistickej éry zbaviť. Bolo to v období po návšteve Gorbačova v roku 1987, keď za záhadných okolností zomrel napríklad šéfredaktor Pravdy Bohuš Trávniček.