ROZHOVOR TÝŽDŇA
Silná súdržnosť a vitalita v dobrom aj v zlom. Číňania takmer dvetisíc rokov stavali svoj múr, aby ich ochránil pred vpádmi Hunov. Dnes ho pozná každý školák. Čína je jedným z najväčších štátov sveta a s 1,3 miliardy obyvateľov predstavuje najľudnatejší štát na zemi. Krajina zo dňa na deň mení tvár. Jej mestá vynikajú modernou architektúrou, skvelou infraštruktúrou. Razantne vstupuje medzi najväčšie ekonomiky sveta. Ako Slovensko spolupracuje s touto svetovou veľmocou, sa zhovárame s veľvyslancom Čínskej ľudovej republiky v SR Panom WEIFANGOM.
- Oslavy sedemdesiateho výročia víťazstva Číny nad japonskou agresiou a víťazstva nad fašizmom sa v Pekingu niesli vo veľkom štýle. Pri tejto príležitosti Veľvyslanectvo ČĽR v SR pripravilo rad podujatí, na ktorých prezentovalo svoju históriu a kultúru. Aký bol o ne záujem?
Čína a Slovensko sú obeťami fašistickej agresie a zároveň víťazmi svetového boja proti fašizmu. Začiatkom mája a koncom augusta sa na celom Slovensku uskutočnil rad podujatí pri príležitosti sedemdesiateho výročia víťazstva nad fašizmom a sedemdesiateho prvého výročia Slovenského národného povstania. To je dôkazom toho, že máme stále živé spomienky na katastrofy spôsobené agresiou a túžime po obrane plodov svetového víťazstva nad fašizmom a ťažko dosiahnutým mierom. Preto koncom augusta a začiatkom septembra tohto roku usporiadalo naše veľvyslanectvo v rámci výročia víťazstva čínskeho národa nad japonskou agresiou a svetového víťazstva nad fašizmom veľkolepú výstavu a filmový týždeň, ktoré si získali podporu nielen Ministerstva kultúry SR, ale aj pozornosť slovenských priateľov a širokej verejnosti. Vyvolali súcit a empatiu a boli pozitívne hodnotené.
- Čína je rozlohou jedným z najväčších štátov sveta. Žije v ňom vyše 1,3 miliardy obyvateľov rozličných národností. A predsa navonok pôsobí ako homogénny, konsolidovaný štát. Prezraďte recept, ako sa dá dosiahnuť pokojné spolunažívanie takého množstva ľudí? Čo ich spája?
Čína je hodnotová multietnická krajina. Okrem najväčšej etnickej skupiny Han (deväťdesiatštyri percent) ju tvorí ďalších päťdesiatpäť menšín, vrátane Mongolov, Huiov (čínskych moslimov), Ujgurov (čínskych moslimov) a Tibeťanov. Z historického hľadiska sú všetky etnické skupiny žijúce na čínskej pôde vzájomne závislé a komunikačne prepojené. Postupne sa vyvinuli do pluralitného čínskeho národa so spoločnou históriou, s osudom a s kultúrnymi hodnotami. Európania si často pri pohľade zvonku myslia, že čínska kultúra je jednotná. No ona je veľmi diverzifikovaná a pestrá. V skutočnosti sa koncept moderného národného štátu dostal z Európy do Ázie a Číny iba koncom 19. storočia. Lenže dávno predtým pod vládou jednotnej centrálnej dynastie mali všetky etnické skupiny za sebou vyše dvetisíc rokov spoločnej histórie, integrácie, komunikácie a spolužitia. Pýtali ste sa na recept dosiahnutia pokojného spolunažívania 1,3 miliardy obyvateľov Číny. Myslím si, že spočíva najmä v jedinečnej kultúre a histórii spolužitia a symbióze čínskeho národa pozostávajúceho z hanskej, tibetskej, ujgurskej a ďalších etnických skupín. A že všetky čínske etniká spájajú vlastný osud s osudom celého čínskeho národa a krajiny. Tým vytvárajú pevnú komunitu národného osudu. Keď 1,3 miliardy ľudí spoločne dýcha a zdieľa dobré aj zlé časy, tak zdieľa aj silnú súdržnosť a vitalitu.
- Napriek svojej veľkosti bola Čína v minulosti objektom dobyvateľov. Ktoré obdobie považujete za najsmutnejšie v jej histórii?
História čínskeho národa je pestrá a veľkolepá, ale aj plná nešťastia. V minulosti bola Čína dlhodobo jednou z najsilnejších krajín sveta s mierumilovným ľudom. Ctil myšlienky „mier je nadovšetko“ , „súdržnosť so susednými krajinami“, „harmónia a mier vo svete“ a nezanechal nijaké záznamy o kolonializme voči inej krajine. Ale ako ste povedali, v minulosti bola Čína veľakrát obeťou zahraničnej agresie, okupácie a to najmä od roku 1840 do roku 1945. V tom čase Čínu napadlo osem imperialistických mocností, zdecimovali ju a uvrhli do poroby a bezprecedentnej krízy. Invazívna vojna japonských fašistov v Číne od septembra 1931 do septembra 1945 spôsobila najväčšiu katastrofu čínskeho ľudu. Japonsko okupovalo takmer 1,6 milióna kilometrov štvorcových územia nášho štátu. Priamo a nepriamo bolo do vojny zapojených vyše štyristo miliónov obyvateľov, pričom priama ekonomická strata predstavovala viac než sto miliárd amerických dolárov a nepriama vyše päťsto miliárd. Vyžiadala si tridsaťpäť miliónov vojenských i civilných obetí. Po obsadení mesta Nanjing japonská armáda za štyridsať dní zmasakrovala vyše tristotisíc neozbrojených nevinných ľudí. Toto je najväčšia tragédia, aká sa udiala čínskemu ľudu v modernej histórii a je zároveň najtemnejšou stránkou modernej vojenskej histórie ľudstva.
- Po roku 1989 sa Čína vybrala budovať svetovú veľmoc. V minulom roku sa dokonca stala vedúcou ekonomikou sveta a predbehla Spojené štáty americké. Najnovšie informácie avizujú, že „v súvislosti s poslednými udalosťami je očividné, že Rusko a Čína vytvárajú pevný zväzok na ceste k ‚dedolarizácii‘ sveta. USA sú tým mimoriadne znepokojené, pretože stratia kľúčové pozície vo svetovom obchode a postavenie svetového lídra“, uvádza turecký portál T24. Čo si o tom myslíte?
Ďakujem za pozitívny komentár k úspechom čínskeho rozvoja. Chcel by som však zdôrazniť, že už v roku 1978 Čína prijala politiku reforiem a otvárania sa svetu. Uvoľnila sa výrobná sila, bol dosiahnutý rýchly ekonomický rozvoj, zlepšila sa životná úroveň ľudí a celková národná sila a ekonomika sa neustále rozrastajú. V roku 2014 dosiahol HDP Číny po prvýkrát vyše tisíc miliárd amerických dolárov, čím sme sa stali druhou najväčšou ekonomikou na svete po USA. Ako ste spomínali, Čína sa stala najväčšou ekonomikou vo svete, čo je v súlade s výsledkami MMF pri použití kontroverznej metódy porovnávania parity kúpnej sily (PPP), čo však ešte úplne nedokazuje, že čínska ekonomika už predbehla americkú. V skutočnosti je medzi kvalitou a efektivitou ekonomického rastu a hodnotami HDP na obyvateľov Číny a USA stále značný rozvojový rozdiel. V súčasnosti sa tendencie multipolárneho sveta a ekonomickej globalizácie rýchlo rozvíjajú a krajiny sa stali vzájomne závislými. Čína ide neochvejne cestou mierového rozvoja, nasleduje stratégiu otvárania sa, prospešnú pre všetkých. S osobitným dôrazom na budovanie nového typu vzťahu medzi (veľmocami) Čínou a USA, so vzájomným rešpektom, s prospechom a kooperáciou v jadre. Cieľom rozvoja Číny nie je prekonať USA. Tak ako je pre ekosystém veľmi dôležitá diverzifikácia, veríme, že v rámci rozvoja ľudskej civilizácie a svetovej ekonomiky sú diverzifikácia a multipolarita prospešné pre rozvoj ľudskej spoločnosti.
- Nedávno začal čínsky akciový trh klesať a nastalo prudké oslabenie kurzu RMB. Svetové médiá vyjadrili znepokojenie nad tzv. efektom prelievania spomalenia rastu čínskej ekonomiky a zníženia výmenného kurzu RMB (skrátka čínskej meny). Aká je súčasná čínska hospodárska situácia a kurzová politika?
Na vašu otázku odpovedal už premiér Čínskej ľudovej republiky Li Keqian na 9. ročníku letného fóra Davos, ktorý sa uskutočnil v čínskom meste Dalian. V súčasnosti je oživovanie svetovej ekonomiky veľmi slabé a mnoho medzinárodných organizácií znížilo svoje očakávania týkajúce sa globálneho hospodárskeho rastu. Čínska ekonomika je úzko spojená so svetovým trhom, preto nemôže byť neovplyvnená slabou situáciou globálnej ekonomiky. Momentálne je vo fáze prestavby. Z extenzívneho modelu rastu vo výrobnom sektore prechádza na intenzívnejšiu výrobu a vzdáva sa nadmerného spoliehania sa na investície pre väčšiu vyváženosť medzi spotrebou a investíciami. Toto je veľmi bolestivý a náročný proces, počas ktorého bude ekonomický rast nevyhnutne kolísať. Ide o bežný jav v období transformácie. Napriek spomalenému rastu svetovej ekonomiky dosiahol čínsky ekonomický rast v prvom polroku 2015 obdivuhodných sedem percent, čo je najviac spomedzi hlavných svetových ekonomík. Keďže ide o rast na vysokej báze desať triliónov amerických dolárov, znamená to, že rast je v skutočnosti vyšší ako v minulosti dvojciferný a v rovnakej hodnote ako HDP Švajčiarska, dvadsiatej najväčšej ekonomiky sveta .Terajšia reforma výmenného kurzu RMB sa konala z dôvodu zlepšovania mechanizmu chodu trhu. Aktuálne oslabenie trhu nie je výsledkom vládnych regulácií, ale samoregulácie trhu. Čína v minulosti aj v prítomnosti čelí tlaku za nadmerné zhodnocovanie koša mien voči čínskej mene. Terajšie kolísanie výmenného kurzu RMB je iba voči americkému doláru. Obojsmerná fluktuácia RMB je normou. Čínska ekonomika udržiava stabilný a rýchly rast, má dostatok devízových rezerv a množstvo hospodárskych regulácií. Neexistuje nijaký dôvod pre dlhodobé oslabenie RMB, ktorý zostane stabilný, na rozumnej a vyváženej úrovni. Úpravy a reformy čínskej menovej politiky berú plne do úvahy záujmy všetkých strán. Čína sa môže iba prostredníctvom trhovo orientovaných reforiem prispôsobiť novým ekonomickým normám a zachovať finančnú stabilitu. Posilniť dovoz a zahraničné investície a prispieť k rastu svetovej ekonomiky cez kvantitatívne uvoľňovanie v ešte väčšej miere. Čína je výrobná krajina, nie finančná, a RMB nie je svetová rezervná mena. Vedľajšie efekty zmien kurzu RMB sú s americkým dolárom neporovnateľné.
- Čína dosiahla veľké úspechy v budovaní stavieb infraštruktúry. Ako postupuje projekt železničného spojenia Európy s Pekingom cez územie Ruska?
Projekt vysokorýchlostnej železnice Peking – Rusko (Moskva) predstavuje míľnik strategickej iniciatívy „Jedno pásmo, jedna cesta“. Obe strany mu prikladajú veľký význam. Pokračuje veľmi dobre a očakáva sa, že bude dokončený pred rokom 2018. Železnica sa po dokončení stane hlavnou linkou pre vysokorýchlostnú dopravu cestujúcich z Číny, Ruska a celej Eurázie. Západná časť železnice vedie na európsky kontinent cez vysokorýchlostné železnice Moskva – Petrohrad a Petrohrad – Helsinki. V rámci strategickej iniciatívy „Jedno pásmo, jedna cesta“ Čína oficiálne otvorila osem stredoeurópskych železničných spojov pre priamy prístup do Európy cez východné, stredné a západné medzinárodné kanály. Slovensko sa tiež nachádza na európskej križovatke pozdĺž Hodvábnej cesty. Existuje veľký potenciál pre spoluprácu medzi Čínou a Slovenskom v rámci iniciatívy „Jedno pásmo, jedna cesta“. Veríme, že príslušné orgány oboch strán budú v týchto oblastiach spolupracovať a aktívne sa podporovať.
- Vaša krajina úzko spolupracuje s krajinami strednej a východnej Európy (SVE). Je ich šestnásť, vrátane Slovenska. Existujú dohody so Slovenskom na konkrétnych projektoch?
V roku 2012 vytvorila Čína so šestnástimi krajinami strednej a východnej Európy, vrátane Slovenska, novú platformu pre multilaterálnu a bilaterálnu spoluprácu. Nazýva sa Spolupráca medzi Čínou a krajinami strednej a východnej Európy a je tiež označovaná ako „Spolupráca 16+1“. Toto vnieslo nový impulz do rozvoja spolupráce vo všetkých oblastiach medzi Čínou a SVE. Od 21. do 23. septembra sa na Slovensku uskutočnilo II. sympózium CN+SVE na podporu inovácií, technologickej spolupráce a medzinárodného transferu technológií v SR, čo je prvé podujatie organizované Slovenskom v rámci „Spolupráce 16+1“. Slovensko je dlhodobo štvrtým najväčším obchodným partnerom Číny v SVE a podľa čínskych štatistík je jedinou krajinou spomedzi krajín SVE, ktorá má kladnú obchodnú bilanciu s Čínou. V rámci podpory spolupráce „16+1“ Čína a Slovensko dosiahli rýchly rozvoj v oblasti obchodu, investícií, energetiky a infraštruktúry. V roku 2014 vstúpili čínske spoločnosti China South Locomotive Group (CSR Corporation) a China Aerospace Science and Industry Haiying Group (CASC Hiwing Aviation General Equipment) do výroby autodielov na Slovensku s celkovou investíciou stodesať miliónov eur a vytvorili tisíc pracovných miest. Čínska spoločnosť Huaxin Energy Group (CEFC) získala desať percent akcií spoločnosti J &T formou zvyšovania kapitálu a očakáva sa, že v budúcnosti sa podiel akcií zvýši na tridsať percent. To bude dôležité pre finančnú a akciovú investičnú spoluprácu medzi našimi štátmi. Súkromná čínska spoločnosť FLAMEshoes momentálne investovala okolo desať miliónov eur do otvorenia továrne na výrobu obuvi na východnom Slovensku, kde je vysoká nezamestnanosť. Tým vytvorila vyše sto pracovných miest a v budúcnosti ich môže zvýšiť až na dvesto. Čínsky výrobca LED displejov LEYARD EUROPE tiež plánuje investovať do továrne na východe Slovenska a vytvoriť sto pracovných miest. Veríme, že v rámci ustavičného prehlbovania spolupráce medzi Čínou a krajinami SVE bude investičná spolupráca medzi Čínou a Slovenskom ešte úspešnejšia.
- Máte skvelých športovcov; v roku 2008 ste zorganizovali aj pre Slovensko úspešné letné olympijské hry. O niekoľko rokov budete hostiť účastníkov zimných olympijských hier. Investovať do propagácie krajiny prostredníctvom športu teda zrejme považujete za efektívne.
Čínske mestá Peking a Zhangjiakou nedávno získali možnosť spoločne organizovať zimné olympijské hry v roku 2022, na čo sú Číňania veľmi hrdí. Prezident Xi Jinping kedysi povedal, že zimné olympijské hry v Číne pomôžu podporiť vzájomnú výmenu našej civilizácie s civilizáciami všetkých krajín sveta. Zvýšia záujem, lásku a účasť 1,3 miliardy obyvateľov Číny k zimným športom a dajú čínskemu ľudu ďalšiu možnosť prispieť k šíreniu olympijského ducha a rozvoju olympijského hnutia. Veríme, že prostredníctvom usporiadania zimných olympijských hier zimné športy v Číne sa výrazne rozšíria a umožnia ľuďom zo všetkých krajín sveta, vrátane Slovenska, dozvedieť sa viac o rýchlom napredovaní Číny.
- Vlani sme si na Slovensku pripomenuli šesťdesiate piate výročie nadviazania diplomatických stykov s ČĽR. Aké sú v súčasnosti naše vzájomné vzťahy?
Medzi Čínou a Slovenskom je tradičné priateľstvo a šesťdesiate piate výročie nadviazania diplomatických vzťahov poskytlo významnú príležitosť na prehĺbenie spolupráce vo všetkých oblastiach medzi oboma krajinami. V tomto roku navštívili Čínu podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák, predseda parlamentu SR Peter Pellegrini a podpredseda vlády a minister financií SR Peter Kažimír. V novembri tohto roka je na návštevu Číny a na štvrtý samit predsedov vlád formátu CN+SVE pozvaný premiér Robert Fico. Výmena na najvyššej úrovni medzi oboma krajinami má veľký význam pre posilnenie vzájomnej politickej dôvery a na podporu bilaterálnych vzťahov. Okrem častej výmeny na najvyššej úrovni dosiahla tohtoročná spolupráca medzi oboma krajina v oblasti obchodu, investícií, vzdelávania, vedy a techniky tiež mnoho plodných výsledkov. Verím, že v budúcnosti sa vzťahy medzi Čínou a Slovenskom na základe tradičného priateľstva dostanú do novej etapy komplexného a rýchleho rozvoja.