Ovčiar si trúfol holými rukami na vlka
V záverečnej správe z 30. septembra 1773 o vykonaní tzv. Tereziánskej urbárskej regulácie v Hažlíne, čo je obec v okrese Bardejov, traja delegáti Šarišskej stolice konštatovali, že Hažlín nemá obecnú pečiatku. Podľa historických prameňov sa tak stalo za účasti richtára Jána Furmaneka a prísažných Mata Humeníka, Jura Jančova, Andreja Geru a Šimona Zbrehu v prítomnosti spolumajiteľa Makovického panstva, zemepána obce Hažlín grófa Antona Sirmaia...
A tak sa v obci i na panstve zamýšľali nad motívom, ktorý na pečatidlo použijú. Nelákalo ich kopírovať typické výrobné nástroje alebo kostol, aké mali v insígniách a v znaku ostatné obce. Viedlo ich aj to, čo sa o Hažlíne povrávalo. O miestnom ovčiarovi, ktorý pásol panské ovce. Pri súpise v Hažlíne zaznamenali 266 oviec, z čoho majiteľom panského majera patrilo 178 oviec, ostatné chovali dedinskí gazdovia. A keďže útoky vlkov na ovce boli bežné aj v minulosti, tradoval sa príbeh, ktorý šírili valasi, že miestny bača sa odvážil brániť ovcu pred útokom vlka holými rukami...
Zemepanskí úradníci dostali požehnanie aj od farára, ktorý v tomto výjave videl symbol boja dobra proti zlu, keď pastier chráni svoju ovcu proti vlkovi, pričom riskuje vlastný život. Či na viacerých miestach evanjelia nehovorí Ježiš o sebe: „Ja som dobrý pastier a dobrý pastier dá aj život za svoju ovcu.“ Na pečati je znázornená prevrátená ovca, ktorú vlk chmatol tlamou za šiju, ale odvážny ovčiar zdrapil vlka za krk, prelomil ho cez kolená a takto ovečku zachránil. Scéna zápasu je dynamická a vzrušujúca. Spomínaný pečatný obraz je jediný na Slovensku, aj keď výjavy rôznych zápasov a boja sú aj na iných pečatiach. Tie sú však prevzaté z náboženskej tematiky.
Najstaršia listina, na ktorej je odtlačená pečiatka so spomínaným motívom Hažlína, pochádza z roka 1787 a je uložená v Štátnom oblastnom archíve v Prešove. Na jednom hárku je zoznam dvanástich obcí z okolia Bardejova, ktorých richtári prevzali peniaze za odvoz kráľovskej múky z Bardejova k haličským hraniciam. Kvitancie sú písané vo vtedajšej slovenčine s použitím šarišského nárečia: „Mi obivatele hažlinske zaznavame, že za odvoz múki karalovskej 322 bečki prijali sme od pana Raslavicy Pala 99 rýnskych a 2 denáre. Naco pri položeni pečeti našej obecnej se i podpisujeme. 22. novembra 1787.“ Pod tým pri menách richtára Jura Šoltisa, burgara Paľa Dziackeho a Onda Skončena sú tri krížiky...
Text a foto: Marián ŠIMKULIČ