Kronikár s paletou
Vlani začiatkom októbra sme si pripomínali stodvadsiate výročie narodenia Júliusa BUKOVINSKÉHO, ktorý sa vytrvalým maliarskym zachytávaním premien metropoly východu stal akýmsi nepísaným výtvarným kronikárom Košíc.
Július Bukovinský sa narodil 11. októbra 1903 v Užhorode. Pri prvých výtvarných krokoch mu pomáhal otec. Neskôr sa zdokonaľoval v maliarskych kolóniách v Baia Mare a v Mukačeve, kde býval do roka 1934, kým sa nepresťahoval do Košíc. Ateliér si zriadil v dome na rohu Poštovej a Moyzesovej ulice. K jeho najbližším maliarskym druhom patril Elemír Halász-Hradil. Svoje diela vystavoval samostatne alebo ako člen slovenského i maďarského umeleckého spolku. Prvýkrát sa s jeho obrazmi zoznámila verejnosť v roku 1926 v Mukačeve a v rodnom Užhorode. Po druhej svetovej vojne sa stal zakladajúcim členom Východoslovenského kultúrneho spolku Svojina. Ten však po troch rokoch zanikol. Od roka 1951 bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov.
Spočiatku sa Bukovinský venoval najmä krajinárskym motívom. Postupne sa však vypracoval aj na kvalitného portrétistu. V rokoch 1929 ‒ 1933 vytvoril sériu impresionisticko-expresívnych obrazov krajiny, portrétov, figurálnych kompozícií i zátiší. Portrétoval najmä jednoduchých ľudí z prostredia, v ktorom sám vyrastal i žil. Z tých čias pochádzajú jeho ženské postavy v krojoch. Z voľnej krajiny prešiel v štyridsiatych rokoch za námetmi do miest, najmä v Košiciach. Prežité hrôzy vojny a odpor k nezmyselnému zabíjaniu vyjadril v roku 1945 maľbou Obesenci. Zachytával budovanie a rozvoj Košíc, ale i iných miest ‒ vrátane budovania nových sídlisk a priemyselných komplexov, najmä Východoslovenských železiarní. Tieto jeho budovateľské obrazy viseli za socializmu v kanceláriách, v spoločenských miestnostiach a na iných verejných miestach. Stali sa symbolom povojnového úsilia slovenského ľudu prebudovať Slovensko na modernú priemyselnú krajinu.
Maliar Július Bukovinský zomrel v Košiciach 31. augusta 1975. Krátko predtým mu udelili Cenu Mesta Košice.
(cky)