Dedina Hronec rozložená na brehoch Čierneho Hrona a jeho prítoku Osrblianky sa pýši bohatou hutníckou tradíciou. Symbolom je liatinový most z roka 1810, údajne prvý most tohto druhu na svete, ktorý stojí ako pamätník pred budovou zlievarenského podniku. Zmenšený model je aj na Lúke vďaky neďaleko petržalského paneláka, kde rodák z Hronca Ladislav Chudík dlho býval... Hronec sa môže pochváliť viacerými slávnymi rodákmi. Chudík je najpopulárnejší. Narodil sa tu pred sto rokmi 27. mája 1924 a do rodnej dediny sa rád vracal. Tak to bolo aj počas osláv 650. výročia prvej zmienky o obci v roku 2007. V rozhovore, ktorý nám vtedy poskytol do pripravovanej monografie o Hronci, si zaspomínal na detské herecké začiatky, keď s kamarátmi, rovesníkmi, bavili dedinčanov bábkovým divadlom. Sympaťákom sa mu stal Gašparko.
Medzi Chudíkove obľúbené miesta v chotári Hronca patril Hájny grúň (821,9 m n. m.), lúčnatý kopec, z ktorého sa vtedy ozýval cvengot kôs a zvonce početných stád dobytka a oviec. Ako chlapča nosieval smädným koscom vodu z blízkej studničky.
Po štúdiách na dramatickom oddelení Štátneho konzervatória v Bratislave sa stal Ladislav Chudík členom činohry Slovenského národného divadla, ale pôsobil aj na Novej scéne a Malej scéne a v Divadle Pavla Országha Hviezdoslava. V roku 1968 dostal šancu presídliť sa do Viedne, ale po troch mesiacoch sa vrátil do vlasti. Na návrat ho nakriatli jeho študenti, ktorí si profesora Chudíka veľmi vážili a prišli za ním do Viedne. Po Novembri ’89 mu ponúkli miesto ministra kultúry Slovenskej republiky, ale veľmi rýchlo sa presvedčil, že to nie je nič preňho a vrátil sa na divadelné dosky a pred filmovú a televíznu kameru. Ladislav Chudík si za svoje herecké majstrovstvo prevzal mnohé ocenenia. V roku 1982 sa stal národným umelcom, v roku 1999 si prevzal Rad Ľudovíta Štúra I. triedy a v roku 2002 Krištáľové krídlo za celoživotné dielo v oblasti divadla a audiovizuálneho umenia.
Ladislav Chudík umeleckým prednesom predstavuje vrchol moderného slovenského herectva. Vynikal schopnosťou detailne vykresliť vonkajší i vnútorný portrét postavy a veľký dôraz kládol na javiskovú reč. Okrem pôsobenia na divadelných doskách účinkoval v rozhlase, televízii a v mnohých filmoch. Pred kamerou debutoval v roku 1947 v povstaleckom filme Varúj! Rovnakej historickej udalosti sa venovali aj filmy Vlčie diery a Kapitán Dabač, v ktorom mu režisér Paľo Bielik zveril hlavnú úlohu. Bol populárnym nielen na Slovensku, ale i v Česku, kde si získal veľkú popularitu postavou primára Sovu v televíznom seriáli Nemocnica na kraji mesta. Na divadelnej scéne sa objavil ešte ako deväťdesiatročný v predstavení Tančiareň.
Životná púť majstra Chudíka sa zavŕšila 29. júna 2015. Podľa poslednej vôle časť jeho popola rozsypali práve na Hájnom grúni, kde obľúbeného herca a divadelného pedagóga pripomína pamätník. Obyvatelia Hronca si pamiatku slávneho rodáka uctili v poslednú májovú sobotu turistickým výstupom práve na Hájny grúň, z ktorého sa za vhodného počasia otvára nádherná panoráma Horehronia a hradby Nízkych Tatier.
Jozef SLIACKY
Foto: internet