KOMENTÁR Romana MICHELKA
Slovensko prežíva ťažké chvíle. Každý zodpovedný politik musí odložiť bokom svoje ego, svoje partikulárne politické či stranícke záujmy a byť schopný hľadať riešenia, ktoré pomôžu. Je nevyhnutné, aby sa v ťažkých chvíľach mohol oprieť o svoju prirodzenú autoritu a dokázal presvedčiť ľudí o ťažkých, ale nevyhnutných krokoch argumentami. Nie však nátlakom... Symptómy toho, že k niečomu takému smerujeme, sme mohli vidieť a vnímať už dlho. Signály z pandemickej komisie či krízového štábu boli už dlhšie viac než znepokojujúce. Nie je nič horšie, ako keď politici, ktorých rozhodnutia majú dosah na celé spoločenstvo, začnú trpieť spasiteľským komplexom. Ak získajú utkvelú predstavu, že oni, len oni a nikto iný vie, čo je najlepšie pre ľudí a štát.
Lídri, a v ťažkých časoch to platí zvlášť, musia v sebe nájsť značnú mieru pokory, mať otvorené srdce a myseľ a musia byť schopní svoje nápady nielen konfrontovať v otvorenej a vecnej diskusii, ale prijať stanovisko odborníkov a mať schopnosť názory upraviť či zmeniť. Posledné dni, žiaľ, naznačovali inú cestu. Nespochybniteľní odborníci, ktorí svojím životným príbehom dokázali svoje znalosti a svoju kompetentnosť, nielenže neboli vyslyšaní, ale bolo im jasne dané najavo, že ich názory politikov nezaujímajú a že ich námietky či, nedajbože, odpor nemajú zmysel. Ak sa predsa len niekto dokázal proti ich rozhodnutiam ozvať, ako napríklad šéf Slovenskej lekárskej komory Marian Kollár, okamžite ho onálepkovali. Premiér ho nazval „kotlebovským bludárom“. Do otvoreného sporu sa dostal priamo s ministrom obrany J. Naďom a ich verejná komunikácia bola nemiestna.
Samozrejme, definitívne rozhodovanie vždy musí ostať v rukách tých, čo nesú zodpovednosť, teda v rukách politikov. Ale uvedomujúc si svoju zodpovednosť musia s občanmi hrať otvorenú hru. Neprikrášľovať pravdu a fakty. Predseda vlády I. Matovič na jednej strane tvrdil, že celoplošné testovanie je dobrovoľné, na strane druhej politici podmienili voľnejší pohyb osôb získaním negatívneho testu na ochorenie Covid-19. Za tento nátlak sa dokonca premiér občanom aj ospravedlnil.
Vizionár, priam dokonale opisujúci totalitu dvadsiateho a možno i dvadsiateho prvého storočia, George Orwell akoby na chvíľu vstal z mŕtvych a jeho slová: „Vojna je mier, sloboda je otroctvo a nevedomosť je sila,“ akoby nás v poslednej chvíli chceli varovať. Slovenský národ bol politikmi dotlačený k testovaniu, ktorého výsledky sú odborníkmi spochybňované vzhľadom na nie dokonalú presnosť antigénových testov.
Na dokonalom obraze podvolenia spoločnosti sa začínali ukazovať drobné trhliny. Starostka mestskej časti Karlova Ves D. Čahojová už v nedeľu počas prvého plošného testovania deklarovala, že ak sa vláda pokúsi v jej mestskej časti nariadiť druhé kolo, rozmýšľa nad vypovedaním poslušnosti. K jej výzve sa veľmi rýchlo začali pripájať ďalší a ďalší starostovia a primátori miest, ba dokonca, a paradoxne, aj člen koalície primátor mesta Hlohovec a koaličný poslanec za stranu Za ľudí Miroslav Kollár sa dostal do výmeny názorov s niektorými predstaviteľmi vlastnej koalície a odkázal v podstate „svojej“ vláde, že samosprávy nie sú podriadené vláde, tá im nemá právo niečo prikazovať či zakazovať, môže maximálne o súčinnosť slušne požiadať, resp. poprosiť. Možno aj preto moc zaradila spiatočku. Druhé kolo plošného testovania sa konalo už len v tzv. červených okresoch, kde percento nakazených prekročilo hranicu 0,7 percenta. Aj takýto vývoj nás môže napĺňať nádejou, že so Slovenskom to ani pri tejto vláde nemusí dopadnúť až tak zle. Musíme si však každý deň znova a znova uvedomovať citát známeho amerického politika, že medzi demokraciou a diktatúrou sú možno len dve volebné obdobia.
Prezidentka sa s exekutívou tiež dostala do sporu. Výzva jej úradu, aby odporúčania, ktoré sú deklarované ako dobrovoľné, neboli sankcionované pokutami, bola nevyslyšaná. Napokon však Z. Čaputová a I. Matovič našli po prvom kole spoločnú reč.
Arogancia moci je nebezpečná. Z histórie vieme, že pýcha predchádza pád. Čo teda môžu občania robiť? Určite nesmieme byť pasívni. Vládna, a akákoľvek, moc musí vedieť a cítiť, že väčšina národa nie je podvolená a nezmieri sa s pozíciou poddaných. Demokracia nie je niečo, čo tu máme raz dané a za čo netreba znova a znova bojovať. Nenechajme sa zastrašiť, pokoriť, oklamať. Konajme však – aj my všetci ‒ tak, aby sme čo najskôr pandémiu Covid-19 spoločne porazili.