ANALÝZA
Zaostávanie regiónov neškodí len im, ale neprospieva celému štátu, I. časť . O rozdieloch v ekonomickej a sociálnej úrovni medzi jednotlivými regiónmi sa u nás už toho veľa nahovorilo a popísalo. Mnoho sa už na ich zmierňovanie aj nasľubovalo a vynaložili sa nemalé prostriedky. A... rozdiely sa neznižujú. Nezriedka počujeme, že rozdiely medzi regiónmi vždy boli, sú a aj budú. Zavše sa tak vyjadria aj ekonómovia, ba počujeme, že východné a stredné Slovensko nikdy nedobehne západné. Aká je teda pravda, skutočnosť, dnešok a budúcnosť? Vždy budú regióny na východe a uprostred Slovenska zaostávať za západnými? Rozdiely medzi regiónmi existujú vo všetkých krajinách. Slovensko nie je výnimka. Patrí ku krajinám s relatívne veľkými rozdielmi medzi regiónmi. Rozdiely majú rôzny charakter. Vyplývajú z rozdielnych vývojových prírodných, ekonomických, a spoločenských podmienok. Majú historický charakter, no zásluhu na nich má aj súčasnosť. Sú aj výsledkom terajšieho prebiehajúceho ekonomického, spoločenského a politického vývoja, riadenia a uskutočňovanej hospodárskej politiky.
■ ROZHODUJE TRH
Trhová ekonomika, ktorú dnes máme a v ktorej je zisk jedným z hlavných stimulov podnikania a ekonomického vývoja, nepôsobí a nefunguje tak, aby svojimi mechanizmami vytvárala rovnomerný vývoj v hospodárstve. Nevytvára ho ani vo vývoji medzi regiónmi. Trhovému mechanizmu žičia najmä tie najlepšie podmienky na podnikanie, pretože prinášajú pre podnikateľov najlepšie zhodnotenie, teda najväčší zisk. A tieto, pre neho najlepšie podmienky si ďalej pestuje a zveľaďuje. Regióny s horšími podmienkami na podnikanie, podnikateľov nelákajú, sú v nevýhode a zaostávajú.
Na elimináciu pôsobenia negatívnych javov trhového mechanizmu, a teda aj nerovnomerného vývoja medzi regiónmi, má slúžiť hospodárska politika štátu. Tá naša, ako sa zdá, je málo efektívna a málo účinná, ak nie na vyrovnávanie, tak aspoň na nezvyšovanie sociálnych rozdielov medzi regiónmi.
■ SLABÝ EFEKT
Štát už veľa rokov dáva milióny do rozvoja menej rozvinutých regiónov, no stále je to málo na pozitívnejšie zmeny v nich. Neznižovanie rozdielov nie je dobrý trend vývoja len pre zaostalejšie regióny, ale je nedobrý pre celé Slovensko. Potenciálne zdroje rozvoja, ktorými tieto regióny disponujú, ostávajú nevyužité, čo je na škodu celej ekonomiky a sociálnej úrovne štátu. V zaostalejších, lepšie povedané v menej rozvinutých regiónoch je nižšia výkonnosť ekonomiky na jedného jej obyvateľa. V takých regiónoch je nižšia zamestnanosť, sú tu aj nižšie mzdy a nižší celkový príjem domácností.
Vyjadriť skutočnú rozdielnosť v ich úrovni je dosť náročné, ak, pravda, nechceme problém rozdielnosti príliš zjednodušiť a vzdialiť sa od reality. Meradlom vyjadrenia veľkosti rozdielov medzi regiónmi nemôže byť len jedno kritérium, jeden ukazovateľ. Na posúdenie a pochopenie zložitosti medziregionálnych rozdielov a do určitej miery aj ich príčin je potrebná analýza z komplexu viacerých ekonomicko-sociálnych ukazovateľov. Takým je napríklad ukazovateľ veľkosti hodnoty vytváraného regionálneho domáceho produktu na jedného obyvateľa. Z neho poznať, aká je ekonomická výkonnosť regiónu a jeho obyvateľov. Ďalším môže byť miera nezamestnanosti v regióne. Tá hovorí o podiele nezamestnaných na ekonomickom aktívnom obyvateľstve v regióne. Sociálnu úroveň obyvateľov v tom-ktorom regióne vyjadruje napríklad priemerná hrubá či čistá mesačná mzda zamestnanca a tiež priemerný čistý mesačný príjem domácnosti. Tie hovoria o pracovnom príjme zamestnaného obyvateľa regiónu a o celkovom čistom príjme jedného člena domácnosti, ktorý sa skladá z pracovného príjmu, zo sociálnych dávok a z iných nepracovných príjmov. Týchto niekoľko ukazovateľov na posudzovanie ekonomickej a sociálnej úrovne a vyspelosti regiónov sme vybrali na základe dlhodobejšieho výskumu v tejto problematike a poznania ich veľkosti vplyvu na odlíšenie rozdielov.
■ SUBNACIONÁLNE REGIÓNY
K navrhnutým ukazovateľom merania rozdielov medzi regiónmi môže byť viacero pripomienok. Najčastejšie bývajú k ukazovateľu vytváraného regionálneho hrubého domáceho produktu (RHDP) pre jeho nepresnosť. Tá spočíva napríklad v tom, že administratívne vymedzenie regiónu nezodpovedá vždy presne priestoru reálneho procesu tvorby jeho RHDP. Myslíme si, že v skutočnosti je ukazovateľ v poriadku, len uzávery z neho robíme často nepresné a niekedy aj chybne. Môžeme ho síce nahradiť iným ukazovateľom, napríklad ukazovateľom ekonomického blahobytu, a dnes sa overuje aj index šťastia krajiny, regiónu. No tie majú tiež svoje nedostatky a nepresnosti. Sme toho názoru a myslíme si, že ukazovateľ tvorby RHDP na obyvateľa regiónu je dnes správne používať aj preto, lebo je aj jedným zo základných kritérií čerpania zdrojov z eurofondov na rozvoj menej rozvinutých regiónov.
Zo štatistických údajov týchto ekonomicko-sociálnych ukazovateľov sa dozvedáme, akú úroveň a aké miesto zaujímajú jednotlivé regióny v štáte a hovoríme o nich ako o subnacionálnych regiónoch. Dozvedáme sa o ich ekonomickej výkonnosti, o ich sociálnej úrovni a uspokojovaní potrieb obyvateľstva, teda o ich vyspelosti, ale aj o ich slabinách. Štatistické údaje z týchto ukazovateľov nám tiež ukazujú na trend vývoja regiónov v dlhšom časovom období a umožňujú nám porovnávanie medzi regiónmi.
■ EVIDENTNÝ RAST
Výsledky z porovnávania regiónov na základe uvedených ukazovateľov v období od roka 1993, teda od obdobia našej samostatnosti, sú nasledovné: Slovensko za celé toto obdobie, okrem prvých rokov samostatnosti, keď došlo k relatívne veľkému poklesu jeho výkonnosti a hospodárskej krízy z rokov 2008 a 2009, ekonomicky a sociálne rástlo. Výkonnostne, tvorbou HDP rástli aj regióny. Rástlo a zvýšilo sa v nich aj sociálne zabezpečenie obyvateľov. Rast v jednotlivých regiónoch bol rozdielny, čo je celkom prirodzený jav a proces. Dokonca podľa štatistických údajov v určitých obdobiach bol ekonomický rast v menej rozvinutých regiónoch rýchlejší a miera nezamestnanosti viac poklesla ako v ekonomicky vyspelejších krajoch. Z týchto údajov však robiť závery, že dochádza k znižovaniu rozdielov medzi regiónmi a k ich vyrovnávaniu, nepovažujeme za správne. Percentuálne vyjadrený rýchlejší ekonomický rast v menej rozvinutých regiónoch ako vo vyspelejších neznamená ešte, že dochádza k ich vyrovnávaniu a že sa znižujú rozdiely medzi nimi. Aj opak môže byť pravdou. Percentuálne vyjadrenia rastu, resp. poklesu nás dosť často klamú a my ich neraz aj nepresne a chybne vysvetľujeme.
■ EURÓPSKA KLASIFIKÁCIA
Európska únia člení tú-ktorú krajinu, a teda aj Slovensko, podľa svojej klasifikácie štatistických jednotiek NUTS. Podľa NUTS II člení Slovensko na tri subnacionálne ‒ vnútroštátne regióny: na západné, stredné a východné Slovensko. Toto členenie považuje za základné. Podľa tohto členenia a podľa ukazovateľa HDP na jeho jedného obyvateľa v období od roka 1993 po súčasnosť najrýchlejšie rástla a zveľaďovala sa Bratislava a západné Slovensko. Najmenej východné Slovensko. Rovnako to bolo aj v raste mesačnej mzdy zamestnaných obyvateľov a v mesačnom príjme domácností. V nezamestnanosti a v jej miere posledné miesto, najvyššia miera nezamestnanosti takmer vždy patrila východnému, prípadne strednému Slovensku.
Slovensko podľa územnej štatistickej jednotky NUTS III je rozdelené do ôsmich krajov. Štyri z nich ‒ Bratislavský, Trnavský, Trenčiansky a Nitriansky tvoria západné Slovensko, dva ‒ Žilinský a Banskobystrický stredné Slovensko, a dva ‒ Prešovský a Košický východné Slovensko.
Bratislavský kraj je ekonomicky a sociálne najvyspelejší. Dlhodobo je jeho ekonomika najvýkonnejšia. Na jedného obyvateľa vytvára najvyššiu hodnotu regionálneho hrubého domáceho produktu. Má najvyššiu zamestnanosť, najmenej nezamestnaných a najnižšiu mieru nezamestnanosti. Zamestnanci dosahujú najvyššiu mesačnú priemernú mzdu a má aj najvyšší mesačný čistý príjem domácností.
Relatívne najmenej výkonný, s najnižšou tvorbou regionálneho hrubého domáceho produktu na jedného svojho obyvateľa je Prešovský kraj. Má v porovnaní s ostatnými krajmi aj najnižšiu mesačnú mzdu zamestnanca, najnižší mesačný čistý príjem na jedného člena domácnosti a patrí aj ku krajom s najviac nezamestnanými a s najvyššou mierou nezamestnanosti.
V roku 2015, dvadsaťdva rokov od našej samostatnosti, vzrástol v Bratislavskom kraji podiel tvorby HDP na jedného obyvateľa oproti celoslovenskému priemeru z 211 percent na 243 percent. V Trnavskom kraji sa znížil zo 112 percent na 107 percent, v Trenčianskom kraji z 94 percent na 86 percent, v Nitrianskom kraji z 86,4 percenta na 84 percent. V Žilinskom kraji sa zvýšil z 81,4 percenta na 86,0 percent. V Banskobystrickom kraji podiel poklesol viac ako o 10 percent, z 83,1 percent na 72,0; v Košickom kraji z 86,7 percenta na 80,0 percent a v Prešovskom kraji zo 64,5 percenta na 59,0 percent.
Štatistické údaje o podiele tvorby HDP na jedného obyvateľa v jednotlivých regiónoch jednoznačne hovoria o jeho nižšej tvorbe v Banskobystrickom kraji, Košickom kraji a Prešovskom kraji. Zároveň za uvedené obdobie ukazujú trend jeho vývoja v neprospech týchto regiónov.
Že ekonomicky najvýkonnejší je spolu s Bratislavou bratislavský región, dá sa pochopiť a akceptovať. Bratislava je hlavné mesto Slovenska a so svojím okolím sústreďuje hospodársky a kultúrny život, zákonodarnú a výkonnú moc. Teda nie je problémom to, že bratislavský región je najvýkonnejší, najbohatší a najvyspelejší, ale to, že pomerne o dvadsať až štyridsať percent je nižšia výkonnosť banskobystrického regiónu, košického regiónu a najmä prešovského regiónu, čo v nich spôsobuje sociálne problémy. Nižšia ekonomická výkonnosť týchto regiónov ekonomicky a potom aj sociálne ochudobňuje celé Slovensko.
■ ČÍSLA ZAMESTNANOSTI
S relatívne nízkym a málo efektívnym využívaním potenciálnych zdrojov rastu v menej rozvinutých regiónoch, koreluje aj nižšia zamestnanosť a vyššia nezamestnanosť. Miera nezamestnanosti bola v celom dvadsaťpäťročnom období našej samostatnosti vždy najväčšia v Banskobystrickom kraji a v krajoch na východnom Slovensku. Platí to aj pre posledné obdobie, keď každoročne dochádzalo k jej poklesu a jej celoslovenský priemer sa pohybuje medzi piatimi a šiestimi percentami. Potvrdzujú to údaje z roku 2017, keď miera nezamestnanosti bola v jednotlivých regiónoch nasledovná: v Bratislavskom kraji 4,9 percenta, v Trnavskom kraji 8,7 percenta, v Trenčianskom kraji 8,5 percenta, v Nitrianskom kraji 8,6 percenta, v Žilinskom kraji 5,7 percenta, v Banskobystrickom kraji 13,1 percenta, v Košickom kraji 11,5 percenta a v Prešovskom 14,8 percenta.
Aj okresy s najvyššou mierou nezamestnanosti ‒ Rimavská Sobota 23,28 percenta, Revúca 29,13 percenta, Kežmarok 18,58 percenta, Rožňava 18,21 percenta, Trebišov 16,92 percenta, Vranov nad Topľou 16,39 percenta, Sobrance 16,31 percenta, Medzilaborce 16,29 percenta, sú len z Banskobystrického kraja, Košického kraja a Prešovského kraja.
S Banskobystrickým krajom, Košickým krajom a Prešovským krajom je spojená aj dlhodobá nezamestnanosť. V januári 2018 bolo percento dlhodobo ‒ vyše štyri roky ‒ nezamestnaných: v Bratislavskom kraji 0,7 percenta, v Trnavskom kraji 0,6 percenta, v Trenčianskom kraji 1,4 percenta, no v Banskobystrickom kraji 9,6 percenta, v Košickom kraji 12,0 percent a v Prešovskom kraji 12,4 percenta.
■ MZDY V KRAJOCH
S nízkou výkonnosťou ekonomiky regiónu, s nízkou zamestnanosťou a s vysokou nezamestnanosťou korešpondujú aj príjmy zamestnaných a príjmy domácností v regióne. V decembri v roku 2017 predstavovala priemerná mzda zamestnanca z Banskobystrického kraja 66,7 percenta mzdy zamestnanca z Bratislavského kraja a 80,4 percenta z Trnavského kraja. Zamestnanec Prešovského kraja mal nižšiu priemernú mzdu o 40,1 percenta od zamestnanca Bratislavského kraja a o 18,8 percenta od zamestnanca Trnavského kraja.
Nižšie pracovné príjmy a nižší príjem domácností v Banskobystrickom kraji a v krajoch východného Slovenska znamenajú, že kvalita života ich obyvateľov je horšia ako na západnom Slovensku. Aj v hmotnej núdzi a v riziku chudoby žije v týchto regiónoch viac obyvateľov.
Ak však porovnáme ekonomickú výkonnosť týchto menej rozvinutých krajov, meranú tvorbou hrubého domáceho produktu na jedného obyvateľa, a sociálne uspokojovanie, merané priemernou mzdou zamestnanca a čistým príjmom člena domácnosti, dospejeme k názoru: tento pomer je v neprospech tvorby HDP, v neprospech ekonomickej výkonnosti. To znamená, že obyvatelia menej rozvinutých regiónov dostávajú sociálne viac ako ekonomicky vytvárajú. Teda nedostatočne a málo efektívne využívané prírodné a pracovné zdroje týchto regiónov ochudobňujú celé Slovensko. Preto je ich ekonomický rast a rozvoj nielen v ich samotnom záujme, ale v záujme a v prospech celého Slovenska.
■ OPTIMÁLNY VÝVOJ
Analýzy o rozdieloch medzi regiónmi sa končia návrhmi na riešenie, ich odstránenie alebo aspoň na zníženie či nenarastanie. Nie je nič ľahšie, ako povedať, že treba urobiť to a ono. V skutočnosti to nie je tak, to nejde. Nie je možné z jedného dňa na druhý znížiť a vyrovnať rozdiely medzi regiónmi. Vlastne ani nie je možné a reálne, aby sa regióny úplne rovnako vyvíjali a boli rovnako ekonomicky výkonné a sociálne vyspelé. Takže rozdiely medzi regiónmi boli, sú a budú. To však neznamená, že by sme mali akceptovať priepastné rozdiely medzi nimi, súhlasiť a nič nerobiť s ich vyľudňovaním, tolerovať narastanie rozdielov, ktoré by viedli k sociálnym nepokojom.
Reálna požiadavka by podľa nášho názoru napríklad bola, aby sme nemali regióny, ktorých ekonomická výkonnosť by bola nižšia ako osemdesiat percent celoslovenského priemeru vytváraného HDP na jedného obyvateľa. V súčasnosti je jeho tvorba nižšia oproti slovenskému v Banskobystrickom kraji o tridsať percent a v Prešovskom kraji o štyridsať percent.
Nemali by sme mať regióny, kde miera nezamestnanosti je nad desať percent v porovnaní k celoslovenskému priemeru, kde miera evidovanej nezamestnanosti je v súčasnosti 5,56 percenta.
Zvýšenie ekonomickej výkonnosti menej rozvinutých regiónov na osemdesiat percent slovenského priemeru a zníženie ich miery nezamestnanosti pod desať percent by priniesli pre menej rozvinuté regióny vyššie pracovné príjmy a vyššie príjmy domácností. V súčasnosti sú pracovné príjmy oproti slovenskému priemeru nižšie v Banskobystrickom kraji o tridsať percent a v Prešovskom kraji o štyridsať percent.
Pre obyvateľov všetkých regiónov, a mennej rozvinutých o to viac, sú pracovné príjmy a príjmy domácností rozhodujúce pre ich životnú úroveň. Obyvateľov týchto regiónov netrápi ani tak nízka úroveň ekonomickej výkonnosti ich regiónu. Ukazovateľ tvorby veľkosti HDP im takmer nič nehovorí. Deprimujú ich najmä nízke príjmy, ktoré im neumožňujú žiť plnohodnotný život, život takej úrovne, aký ho majú v bohatších regiónoch. To, že ich príjmy závisia najmä od ich ekonomických aktivít a od ekonomickej výkonnosti ich regiónu, si často neuvedomujú, ale je to realita, ktorá sa nedá obísť.
Štefan SAMSON ‒ Foto: Štefan KAČENA