Dobehne východ a stred slovenský západ?

thumbnail

ANALÝZA

Zaostávanie regiónov neškodí len im, ale neprospieva celému štátu, I. časť . O rozdieloch v ekonomickej a sociálnej úrovni medzi jednotlivými regiónmi sa u nás už toho veľa nahovorilo a popísalo. Mnoho sa už na ich zmierňovanie aj nasľubovalo a vynaložili sa nemalé prostriedky. A... rozdiely sa neznižujú. Nezriedka počujeme, že rozdiely medzi regiónmi vždy boli, sú a aj budú. Zavše sa tak vyjadria aj ekonómovia, ba počujeme, že východné a stredné Slovensko nikdy nedobehne západné. Aká je teda pravda, skutočnosť, dnešok a budúcnosť? Vždy budú  regióny na východe a uprostred Slovenska zaostávať za západnými? Rozdiely medzi regiónmi existujú vo všetkých krajinách. Slovensko nie je výnimka.  Patrí ku krajinám s relatívne veľkými rozdielmi medzi regiónmi. Rozdiely majú rôzny charakter. Vyplývajú z rozdielnych vývojových prírodných, ekonomických, a spoločenských podmienok. Majú historický charakter, no zásluhu na nich má aj súčasnosť. Sú aj výsledkom terajšieho prebiehajúceho ekonomického,  spoločenského a  politického vývoja, riadenia a uskutočňovanej hospodárskej politiky.

ROZHODUJE TRH

Trhová ekonomika, ktorú dnes máme a v ktorej je zisk jedným z hlavných stimulov  podnikania a ekonomického vývoja, nepôsobí a nefunguje tak, aby svojimi mechanizmami vytvárala rovnomerný vývoj v hospodárstve. Nevytvára ho ani vo vývoji medzi regiónmi. Trhovému mechanizmu žičia najmä tie najlepšie podmienky na podnikanie, pretože prinášajú pre podnikateľov najlepšie zhodnotenie, teda najväčší zisk. A tieto, pre neho  najlepšie podmienky si ďalej pestuje a zveľaďuje. Regióny s horšími podmienkami na  podnikanie, podnikateľov nelákajú, sú v nevýhode a zaostávajú.

Na elimináciu pôsobenia negatívnych javov trhového mechanizmu, a teda aj  nerovnomerného vývoja medzi regiónmi, má slúžiť hospodárska politika štátu. Tá naša, ako  sa zdá, je málo efektívna a málo účinná, ak nie na vyrovnávanie, tak aspoň  na nezvyšovanie sociálnych rozdielov medzi regiónmi.

SLABÝ EFEKT

Štát už veľa rokov dáva milióny do rozvoja menej rozvinutých regiónov, no stále  je to málo na pozitívnejšie zmeny v nich. Neznižovanie rozdielov nie je dobrý trend  vývoja len pre zaostalejšie regióny, ale je nedobrý pre celé Slovensko. Potenciálne zdroje rozvoja, ktorými tieto regióny disponujú, ostávajú nevyužité, čo je na škodu celej ekonomiky  a sociálnej úrovne štátu.  V zaostalejších, lepšie povedané v menej  rozvinutých regiónoch je nižšia výkonnosť ekonomiky na jedného jej obyvateľa. V takých regiónoch je nižšia zamestnanosť, sú tu aj nižšie mzdy a nižší  celkový príjem domácností.

Vyjadriť skutočnú rozdielnosť v ich úrovni je dosť náročné, ak, pravda, nechceme problém rozdielnosti príliš zjednodušiť a vzdialiť sa od reality. Meradlom vyjadrenia veľkosti  rozdielov medzi regiónmi nemôže byť len jedno kritérium, jeden ukazovateľ. Na posúdenie  a pochopenie zložitosti medziregionálnych rozdielov a do určitej miery aj ich príčin je  potrebná analýza z komplexu viacerých ekonomicko-sociálnych ukazovateľov. Takým je napríklad ukazovateľ veľkosti hodnoty vytváraného regionálneho domáceho  produktu na jedného obyvateľa. Z neho poznať, aká je ekonomická výkonnosť regiónu a jeho obyvateľov. Ďalším môže byť miera nezamestnanosti v regióne. Tá hovorí o podiele nezamestnaných na ekonomickom aktívnom obyvateľstve v regióne. Sociálnu úroveň obyvateľov v tom-ktorom regióne vyjadruje napríklad priemerná hrubá či čistá mesačná mzda zamestnanca a tiež priemerný čistý mesačný príjem domácnosti. Tie hovoria  o pracovnom príjme zamestnaného obyvateľa regiónu a o celkovom čistom príjme jedného  člena domácnosti, ktorý sa skladá z pracovného príjmu, zo sociálnych dávok a z iných nepracovných príjmov. Týchto niekoľko ukazovateľov na posudzovanie ekonomickej a  sociálnej úrovne a vyspelosti regiónov sme vybrali na základe dlhodobejšieho výskumu  v tejto problematike a poznania  ich veľkosti vplyvu na odlíšenie rozdielov.

SUBNACIONÁLNE REGIÓNY

K navrhnutým ukazovateľom merania rozdielov medzi regiónmi môže byť viacero  pripomienok. Najčastejšie bývajú k ukazovateľu vytváraného regionálneho hrubého domáceho produktu (RHDP) pre jeho nepresnosť. Tá spočíva napríklad v tom, že administratívne  vymedzenie regiónu nezodpovedá vždy presne priestoru reálneho procesu tvorby jeho  RHDP. Myslíme si, že v skutočnosti je ukazovateľ v poriadku, len uzávery z neho robíme  často nepresné a niekedy aj chybne. Môžeme ho síce nahradiť iným ukazovateľom, napríklad  ukazovateľom ekonomického blahobytu, a dnes sa overuje aj index šťastia krajiny, regiónu. No tie majú tiež svoje nedostatky a nepresnosti. Sme toho názoru a myslíme si, že ukazovateľ tvorby RHDP na obyvateľa regiónu je dnes správne používať aj preto, lebo je aj  jedným zo základných kritérií čerpania zdrojov z eurofondov na rozvoj menej rozvinutých  regiónov.

Zo štatistických údajov týchto ekonomicko-sociálnych ukazovateľov sa dozvedáme,  akú úroveň a aké miesto zaujímajú jednotlivé regióny v štáte a hovoríme o nich ako o subnacionálnych regiónoch. Dozvedáme sa o ich ekonomickej výkonnosti, o ich sociálnej  úrovni a uspokojovaní potrieb obyvateľstva, teda o ich vyspelosti, ale aj o ich slabinách. Štatistické údaje z týchto ukazovateľov nám tiež ukazujú na trend vývoja regiónov v dlhšom časovom období a umožňujú nám porovnávanie medzi regiónmi.

■ EVIDENTNÝ RAST

Výsledky z porovnávania regiónov na základe uvedených ukazovateľov v období od  roka 1993, teda od obdobia našej samostatnosti, sú  nasledovné: Slovensko za celé toto  obdobie, okrem prvých rokov samostatnosti, keď došlo k relatívne veľkému poklesu jeho  výkonnosti a hospodárskej krízy z rokov 2008 a 2009, ekonomicky a sociálne rástlo. Výkonnostne, tvorbou HDP rástli aj regióny. Rástlo a zvýšilo sa v nich aj sociálne  zabezpečenie obyvateľov. Rast v jednotlivých regiónoch bol rozdielny, čo je celkom  prirodzený jav a proces. Dokonca podľa štatistických údajov v určitých obdobiach bol  ekonomický rast v menej rozvinutých regiónoch rýchlejší a miera nezamestnanosti viac  poklesla ako v ekonomicky vyspelejších krajoch. Z týchto údajov však robiť závery, že  dochádza k znižovaniu rozdielov medzi regiónmi a k ich vyrovnávaniu, nepovažujeme za  správne. Percentuálne vyjadrený rýchlejší ekonomický rast v menej rozvinutých regiónoch  ako vo vyspelejších neznamená ešte, že dochádza k ich vyrovnávaniu a že sa znižujú rozdiely  medzi nimi. Aj opak môže byť pravdou. Percentuálne vyjadrenia rastu, resp. poklesu nás  dosť často klamú a my ich neraz aj nepresne a chybne vysvetľujeme.

EURÓPSKA KLASIFIKÁCIA

Európska únia člení tú-ktorú krajinu, a teda aj Slovensko, podľa svojej klasifikácie  štatistických jednotiek NUTS. Podľa NUTS II člení Slovensko na tri subnacionálne ‒ vnútroštátne regióny: na západné, stredné a východné Slovensko. Toto členenie považuje za  základné. Podľa tohto členenia a podľa ukazovateľa HDP na jeho jedného obyvateľa v období od roka 1993 po súčasnosť najrýchlejšie rástla a zveľaďovala sa Bratislava a  západné Slovensko. Najmenej východné Slovensko. Rovnako to bolo aj v raste mesačnej  mzdy zamestnaných obyvateľov a v mesačnom príjme domácností. V nezamestnanosti a v  jej  miere posledné miesto, najvyššia miera nezamestnanosti takmer vždy patrila východnému,  prípadne strednému Slovensku.

Slovensko podľa územnej štatistickej jednotky NUTS III  je rozdelené do ôsmich  krajov. Štyri z nich ‒ Bratislavský, Trnavský, Trenčiansky a Nitriansky tvoria západné Slovensko, dva ‒  Žilinský a Banskobystrický stredné Slovensko, a dva ‒ Prešovský a Košický východné Slovensko.

Bratislavský kraj je ekonomicky a sociálne najvyspelejší. Dlhodobo je jeho  ekonomika najvýkonnejšia. Na jedného obyvateľa vytvára najvyššiu hodnotu regionálneho  hrubého domáceho produktu. Má najvyššiu zamestnanosť, najmenej nezamestnaných a najnižšiu mieru nezamestnanosti. Zamestnanci dosahujú najvyššiu mesačnú priemernú mzdu  a má aj najvyšší mesačný čistý príjem domácností.

Relatívne najmenej výkonný, s najnižšou tvorbou regionálneho hrubého domáceho produktu na jedného svojho obyvateľa je Prešovský kraj. Má v porovnaní s ostatnými krajmi  aj najnižšiu mesačnú mzdu zamestnanca, najnižší mesačný čistý príjem na jedného člena  domácnosti a patrí aj ku krajom s najviac nezamestnanými a s najvyššou mierou nezamestnanosti.

V roku 2015, dvadsaťdva rokov od našej samostatnosti, vzrástol v Bratislavskom  kraji podiel tvorby HDP na jedného obyvateľa oproti celoslovenskému priemeru z 211 percent na  243 percent. V Trnavskom kraji sa znížil zo 112  percent  na 107 percent, v Trenčianskom kraji z  94 percent na 86 percent, v Nitrianskom kraji z 86,4 percenta na 84 percent. V Žilinskom kraji sa zvýšil z 81,4 percenta na 86,0 percent. V Banskobystrickom kraji podiel poklesol viac ako o 10 percent, z 83,1 percent na 72,0; v Košickom kraji z 86,7 percenta na 80,0 percent a v Prešovskom kraji zo 64,5  percenta na 59,0 percent.

Štatistické údaje o podiele tvorby HDP na jedného obyvateľa v jednotlivých  regiónoch jednoznačne hovoria o jeho nižšej tvorbe  v Banskobystrickom kraji, Košickom kraji a Prešovskom kraji. Zároveň za uvedené obdobie ukazujú  trend jeho vývoja v neprospech týchto regiónov.

Že ekonomicky najvýkonnejší je spolu s Bratislavou bratislavský región, dá  sa pochopiť a akceptovať. Bratislava je hlavné mesto Slovenska a so svojím okolím  sústreďuje hospodársky a kultúrny život, zákonodarnú a výkonnú moc. Teda nie je  problémom to, že bratislavský región je najvýkonnejší, najbohatší a najvyspelejší, ale to, že pomerne o dvadsať až štyridsať percent je nižšia výkonnosť banskobystrického regiónu, košického regiónu a najmä prešovského regiónu, čo v nich spôsobuje sociálne problémy. Nižšia ekonomická výkonnosť  týchto regiónov ekonomicky a potom aj sociálne ochudobňuje celé Slovensko.

ČÍSLA ZAMESTNANOSTI

S relatívne nízkym a málo efektívnym využívaním potenciálnych zdrojov rastu  v menej rozvinutých regiónoch, koreluje aj nižšia zamestnanosť a vyššia nezamestnanosť. Miera nezamestnanosti bola v celom dvadsaťpäťročnom období našej samostatnosti vždy  najväčšia v Banskobystrickom kraji a v krajoch na východnom Slovensku. Platí to aj pre  posledné obdobie, keď každoročne dochádzalo k jej poklesu a jej celoslovenský priemer sa  pohybuje medzi piatimi a šiestimi percentami. Potvrdzujú to údaje z roku 2017, keď miera  nezamestnanosti bola v jednotlivých regiónoch nasledovná: v Bratislavskom kraji 4,9 percenta, v Trnavskom kraji 8,7 percenta, v Trenčianskom kraji 8,5 percenta, v Nitrianskom kraji 8,6 percenta, v Žilinskom kraji 5,7 percenta,  v Banskobystrickom kraji 13,1  percenta,  v Košickom kraji 11,5  percenta  a v Prešovskom 14,8  percenta.

Aj okresy s najvyššou mierou nezamestnanosti ‒ Rimavská Sobota 23,28 percenta, Revúca  29,13 percenta, Kežmarok 18,58 percenta, Rožňava 18,21 percenta,  Trebišov 16,92 percenta, Vranov nad Topľou 16,39 percenta, Sobrance 16,31 percenta, Medzilaborce 16,29 percenta, sú len z Banskobystrického kraja, Košického kraja a Prešovského kraja.

S Banskobystrickým krajom, Košickým krajom a Prešovským krajom je spojená aj dlhodobá  nezamestnanosť. V januári 2018 bolo percento dlhodobo ‒ vyše štyri roky ‒ nezamestnaných: v Bratislavskom kraji 0,7 percenta, v Trnavskom kraji 0,6 percenta, v Trenčianskom kraji 1,4  percenta,  no v Banskobystrickom kraji  9,6 percenta, v Košickom kraji 12,0 percent a v Prešovskom kraji 12,4 percenta.

MZDY V KRAJOCH

S nízkou výkonnosťou ekonomiky regiónu, s nízkou zamestnanosťou a s vysokou  nezamestnanosťou korešpondujú aj príjmy zamestnaných a príjmy  domácností v regióne. V decembri v roku 2017 predstavovala priemerná mzda zamestnanca z Banskobystrického kraja 66,7 percenta mzdy zamestnanca z Bratislavského kraja a 80,4 percenta z Trnavského kraja. Zamestnanec Prešovského kraja  mal nižšiu priemernú mzdu o 40,1 percenta od zamestnanca Bratislavského kraja a o 18,8 percenta od zamestnanca Trnavského kraja.

Nižšie pracovné príjmy a nižší príjem domácností v Banskobystrickom kraji a v krajoch  východného Slovenska znamenajú, že kvalita života ich obyvateľov je horšia ako na  západnom Slovensku. Aj v hmotnej núdzi a v riziku chudoby žije v týchto regiónoch viac obyvateľov.

Ak však porovnáme ekonomickú výkonnosť týchto menej rozvinutých krajov, meranú  tvorbou hrubého domáceho produktu na jedného obyvateľa, a sociálne uspokojovanie, merané  priemernou mzdou zamestnanca a čistým príjmom člena domácnosti, dospejeme k názoru: tento pomer je v neprospech tvorby HDP, v neprospech  ekonomickej výkonnosti. To znamená, že obyvatelia menej rozvinutých  regiónov dostávajú  sociálne viac ako ekonomicky vytvárajú. Teda nedostatočne a málo efektívne využívané  prírodné a pracovné zdroje týchto regiónov ochudobňujú celé Slovensko. Preto je ich  ekonomický rast a rozvoj nielen v ich samotnom záujme, ale v záujme a v prospech celého  Slovenska.

■ OPTIMÁLNY VÝVOJ

Analýzy o rozdieloch medzi regiónmi sa končia návrhmi na riešenie, ich odstránenie alebo aspoň na zníženie či nenarastanie. Nie je nič ľahšie, ako povedať, že treba urobiť to a ono. V skutočnosti to nie je tak, to nejde. Nie je možné z jedného dňa na druhý znížiť a vyrovnať rozdiely medzi regiónmi. Vlastne ani nie je možné a reálne, aby sa regióny úplne rovnako vyvíjali a boli rovnako ekonomicky výkonné a sociálne vyspelé. Takže rozdiely medzi regiónmi boli, sú a budú. To však neznamená, že by sme mali akceptovať priepastné rozdiely medzi nimi, súhlasiť a nič nerobiť s ich vyľudňovaním, tolerovať narastanie rozdielov, ktoré by viedli k sociálnym nepokojom.

Reálna požiadavka by podľa nášho názoru napríklad bola, aby sme nemali regióny, ktorých ekonomická výkonnosť by bola nižšia ako osemdesiat percent celoslovenského priemeru vytváraného HDP na jedného obyvateľa. V súčasnosti je jeho tvorba nižšia oproti slovenskému v Banskobystrickom kraji o tridsať percent a v Prešovskom kraji o štyridsať percent.

Nemali by sme mať regióny, kde miera nezamestnanosti je nad desať percent v porovnaní  k celoslovenskému priemeru, kde miera evidovanej nezamestnanosti je v súčasnosti 5,56  percenta.

Zvýšenie ekonomickej výkonnosti menej rozvinutých regiónov na osemdesiat percent slovenského  priemeru a zníženie ich miery nezamestnanosti pod desať percent by priniesli pre menej rozvinuté  regióny vyššie pracovné príjmy a vyššie príjmy domácností. V súčasnosti sú pracovné príjmy  oproti slovenskému priemeru nižšie v Banskobystrickom kraji o tridsať percent a v Prešovskom kraji o  štyridsať percent.

Pre obyvateľov všetkých regiónov, a mennej rozvinutých o to viac, sú pracovné  príjmy a príjmy domácností rozhodujúce pre ich životnú  úroveň. Obyvateľov týchto regiónov netrápi ani tak nízka úroveň ekonomickej výkonnosti ich regiónu. Ukazovateľ tvorby veľkosti HDP im takmer nič nehovorí. Deprimujú ich najmä nízke príjmy, ktoré im neumožňujú žiť plnohodnotný život, život takej úrovne, aký ho  majú v bohatších  regiónoch. To, že ich príjmy závisia najmä od ich ekonomických aktivít a od ekonomickej  výkonnosti ich regiónu, si často neuvedomujú, ale je to realita, ktorá sa nedá obísť.

Štefan SAMSON ‒ Foto: Štefan KAČENA