KOMENTÁR Ivana KRAJČOVIČA
Už legendárnym sa stal výrok pateticky „zlomenej“ prezidentky Zuzany Čaputovej so slzami na krajíčku po návšteve ružinovskej nemocnice v roku 2021, keď priznala, že sme najhorší na svete v počte novoinfikovaných ľudí na milión obyvateľov. Po jej boku stál jeden zo strojcov tejto neblahej štatistiky minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský, ktorý jej ani neoponoval. „Mám pocit, že žijem v krajine, ktorej nerozumiem.“ O dva roky nato sa rozhodla už nekandidovať a odísť do predčasného dôchodku. S doživotnou rentou, ochrankou a so služobným autom sa rozhoduje o úteku od zodpovednosti ľahšie, než si urobiť hanbu, ak by v ďalších voľbách prehrala na celej čiare. Nerozumela totiž „tejto krajine“ už v čase volieb v roku 2019. A občania po rokoch nerozumeli ani jej. Podporovala totiž neskrývane najhoršiu progresívnu vládu v novodobej histórii Slovenska na čele s Matovičom, Hegerom a Ódorom.
Prišli predčasné voľby v roku 2023 a s útekmi sa roztrhlo vrece. Teda presnejšie ‒ so sľubmi. Hudobníčka Dorota Nvotová, kandidujúca za Demokratov, po prehraných voľbách „celá uplakaná, vystrašená a zlomená“ sadla do karavanu a odišla za medveďmi až do ďalekého Rakúska. Rýchle sa však vrátila. Rovnako viacerí progresívni herci svoje vyhrážky oľutovali a radšej nikam nešli. Kde by sa asi uživili tak ľahko ako na Slovensku...
Nový šéf neúspešnej strany Demokrati Jaroslav Naď po volebnom fiasku odišiel do ďalekého Česka, kde sa stal s modrou knižkou poradcom ministerky obrany ČR Jany Černochovej, čo prezentoval za svoj úspech. Netrvalo dlho a Čechom došla s expertom na rozklad obrany štátov trpezlivosť. Netvrdí to len terajší štátny tajomník Ministerstva obrany SR Igor Melicher, ale aj bývalý český minister zahraničia Lubomír Zaorálek. Česi nechcú prísť o vzdušnú a pozemnú ochranu tak ako Slovensko za Naďovho miništrovania. Žiadajú jeho prepustenie. Bez pôct, s hanbou.
Najnovšie nechápe Slovensko ani poslankyňa Európskeho parlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová. Je zúfalá. Len čo jej strana Jablko v umelej prepravke Demokratov nejako zhnilo, vyhlásila, že „neviem reprezentovať krajinu, ktorej som prestala rozumieť“. Končí v politike. Ak sa však pozrieme na jej hlasovania, takmer všetky boli proti záujmom Slovenska. Na sociálnych sieťach toto rozhodnutie vyvolalo ovácie, teda pokým reakcie pospolitého ľudu neboli zmazané. Jej práca nebola márna. Na dôchodku si prilepší sumou 1 587 eur, vyplácanej Európskym parlamentom z rozpočtu EÚ.
Najväčší útek politikov pred zodpovednosťou sa však iba pripravuje. Na to, že v cieli môže uspieť iba pätnásť prvých, je ich počet impozantný. Do europarlamentu sa hotujú zvučné mená. Voliči na to nie sú zvyknutí, preto doteraz mali eurovoľby spolu s voľbou vedení samosprávnych krajov najmenšiu účasť. Politici boli nezáživní, neznámi, azda s výnimkou posledných volieb v roku 2019, keď sa do Štrasburgu zberali dve zvučné mená zabávačov s iniciálami I. M. – Igor Matovič, a občan Mali, ale tiež Slovenska, Ibrahim Maiga. Vtedy kandidovala aj nezaradená poslankyňa Národnej rady SR Martina Šimkovičová ako líderka mimoparlamentnej strany Starostovia a nezávislí kandidáti. Kandiduje aj dnes už ako ministerka kultúry.
Prekvapením bola už dávnejšie ohlásená kandidatúra stvoriteľa strany Sloboda a solidarita Richarda Sulíka. Štvrté miesto na kandidátke má Jana Bittó Cigániková. Kandidátku Smeru ‒ SD do eurovolieb síce povedie súčasná europoslankyňa Monika Beňová, ktorá si na dôchodku prilepší z europarlamentu podľa prepočtov sumou 4 750 eur mesačne, ale hneď za ňou bude podpredseda NR SR Ľuboš Blaha. Kandidatúru ohlásil podľa prezidentky apolitický expredseda vlády Ľudovít Ódor ako líder Demokratov a bývalý minister práce Milan Krajniak, ktorý odišiel z hnutia SME RODINA Borisa Kollára znechutený z politiky. Šéf SNS Andrej Danko sa poisťuje a okrem kandidatúry na prezidenta poškuľuje aj po europarlamente; tam chce ísť aj minister Tomáš Taraba. Kandidátku Maďarskej aliancie do eurovolieb povedie József Berényi, ktorý nebol v minulosti zvolený ani len za predsedu Trnavského samosprávneho kraja a bol iba jeho podpredseda.
Kandiduje opäť aj predseda strany Republika Milan Uhrík, ktorý na konci minulého roka pre TA3 vyhlásil, že Európsky parlament je zbytočná inštitúcia a že by ho najradšej zrušil. Dokonca by z neho, ak by jeho strana bola v slovenskom parlamente, odišiel, ale keďže sa tak nestalo, tak ide kandidovať znova. Európske peniaze nesmrdia. Uvidíme, aké vysvedčenie im vystavia voliči.
Útekmi sa však chytráčenia politikov nezakryjú. Iba sa načas, po dobehnutí spravodlivosti, oddialia.