KOMENTÁR Romana MICHELKA
Pri hodnotení Druckerovho projektu Dobrá voľba by sme mohli pokojne dať podnadpis: Manuál, ako sa robí nová strana. Ten model je už toľkokrát odskúšaný, že je veľmi ľahké odhadnúť, čo bude nasledovať. Základná otázka teda nie je ako, ale prečo?
Najprv sa nájde relatívne sympatický budúci líder, pokiaľ možno aj so zaujímavým životným príbehom. Tomáš Drucker to čiastočne spĺňa. Bol úspešným manažérom, najprv v Slovenskej pošte ako nominant SDKÚ, neskôr, čuduj sa svete, sa ako odborník stal nominantom Smeru, aby viedol silne problematický rezort zdravotníctva. Dokázal slušne komunikovať s médiami, nezapájal sa do osobných výpadov a polemík, neriešil politiku, ale svoj rezort, až dokiaľ neprišla hodina pravdy. Po zmene vlády na jar 2018 sa z prevažne odborného rezortu zdravotníctva dostal na krajne politicky exponovaný rezort vnútra. A tam zlyhal. Nebol schopný odolať politickým tlakom. Teda nebol schopný buď sa postaviť za prezidenta Policajného zboru Tibora Gašpara, alebo ho odvolať. Paradoxne, v tejto kauze sa nakoniec ukázal ako gurážnejší premiér Peter Pellegrini, ktorý gordický uzol rozťal a Tibora Gašpara odvolal. Tomáš Drucker radšej hodil uterák do ringu, akoby vybojoval svoj prvý skutočný politický boj. Práve v tejto kauze na vlastnej koži pocítil, čo je to ísť do silného politického stretu. Ľudia, ktorí tlačili na to, aby sa rozhodol „správne“, ho začali „politicky vydierať“. Toto bolo na uhladeného Tomáša Druckera naozaj veľa, a tak z krajne toxického prostredia slovenskej politiky odišiel. Ukázalo sa však že nie nadobro. Zrejme ľudia z pozadia si vyhodnotili, že stále sa znižujúca latka politickej kultúry sa ľuďom prejedá. Očakávajú skôr, že politika má byť viac vecná ako osobná a že to nemá byť prioritne prehliadka hypertrofovaných eg lídrov strán ako skôr súboj ideí, koncepcií a myšlienok. V tomto zmysle je Tomáš Drucker vhodná voľba, otázne je, či to nakoniec bude stačiť.
Každopádne, rozhodnutie bolo prijaté a mechanizmus sa dal do pohybu. Drucker sa z ničoho nič začal umiestňovať na tretom mieste medzi najdôveryhodnejšími politikmi. Zaujímavé je, že nikdy predtým, dokonca ani keď pôsobil v aktívnej politike, teda keď bol vo vláde, sa v takýchto prieskumoch nevyskytoval. Potom nastala bilbordová ofenzíva. Každý, kto trocha viac cestuje, si nemohol nevšimnúť, že celé Slovensko bolo zrazu oblepené bilbordmi Tomáša Druckera a jeho politickým projektom Dobrá voľba. Experti na politický marketing mu povybavovali vystúpenia v rôznych médiách, napríklad aktuality.sk, sme.sk a mnoho ďalších.
Bublina nového politického subjektu začala utešene rásť. No a potom prišiel ten povestný výstrel z Auróry. Prieskum volebných preferencií, v ktorom Druckerova strana z nuly vyšprintovala na neuveriteľných 7,4 percenta. To je štart, ktorý jej mohol exprezident Andrej Kiska a jeho projekt Za ľudí len ticho závidieť. Je jasné, že spoliehať sa na takýto typ prieskumu nemôžeme brať celkom vážne. Najnovšie prieskumy mu však predpokladajú max. dve percentá, čo je realita.
Dnes je teda Tomáš Drucker „akože“ reálny hráč a toto virtuálne postavenie musí nejako potvrdiť. Aj preto postupne predstavuje svoje personálne akvizície, ktoré majú jeho politický projekt vystužiť. Zatiaľ sú to však skôr politické celebrity béčkového razenia. Rektorka Akadémie Policajného zboru SR a špecialistka na trestné právo Lucia Kurilovská je ako-tak známa, ale masy nepritiahne. Podobne je na tom dvojica takmer neviditeľných poslancov prebehlíkov ‒ Martin Fedor a Katarína Cséfalvayová či bývalá novinárka a občianska aktivistka Anna Ghannamová nie sú politické figúry typu napríklad Veroniky Remišovej. Pri silnom mediálnom dopingu však aj to môže stačiť.
Je však jasné, že projekt Dobrá voľba zatiaľ ide na plán B. Plánom A bolo pripraviť záložnú stranu pre premiéra Petra Pellegriniho, aby mal kde zakotviť, ak sa jeho predstavy o kandidátke Smeru nenaplnia, respektíve ak na nej budú ľudia, ktorí sú pre neho K. O. V tom prípade by mal tento projekt veľmi jasné racionálne jadro. Uvidíme, ako to vypáli, či aj plán B bude nakoniec stačiť.