Predseda SES-NEZES Ing. Ladislav LYSÁK, DrSc., o helénskej kríze. Popredný a uznávaný odborník v ekonómii Ing. L. Lysák je častým hosťom na stránkach matičného týždenníka, kde komentuje a osvetľuje dianie vo svete z pohľadu ekonomických procesov v širších spoločensko-politických súvislostiach a prognózach. Tentoraz sme boli zvedaví na jeho pohľad na Grécku krízu a jeho hodnotenie spôsobu, akým ju rieši Európska únia.
- Ako hodnotí Slovenská ekonomická spoločnosť ‒ Nezávislé združenie ekonómov Slovenska dôsledky januárových volieb v Grécku a aký dosah môžu mať na EÚ a Slovenskú republiku?
Z nášho hľadiska Gréci potvrdili svoju identitu aj zodpovednosť za perspektívu Grécka aj Európy. Podobne ako Islanďania po roku 2008, ktorí vyhnali deštrukčných anglických a holandských bankárov, zmenili vládu i ústavu a prosperujú. Gréci nepodľahli tvrdému nátlaku súčasného trojhlavého bankárskeho Minotaura a vytvorili si lepšie podmienky na rokovanie o vitalizácii svojej ekonomiky. A predpokladám, že podobne ako Islanďania nájdu východisko z biedy. Do nej ich dostali najmä lákavé, rizikové úvery a následne tzv. záchranné balíčky. Lídri a mainstreamové médiá Únie, vrátane našich, vyrobili z Grékov obraz príživníckeho národa, s čím máme aj my bohaté skúsenosti. No už študenti Ekonomickej univerzity vedia, že to neboli darčeky, lebo rozhodujúca časť z týchto balíčkov išla do sejfov nenásytných finančných inštitúcií, najmä nemeckých a francúzskych. A ak nebudú grécke dlhy Nemecku a ďalším veriteľským štátom pre tzv. stabilitu Únie odpustené, Grécko bude krvopotne splácať desaťročia stovky miliárd eur verejného dlhu, ktorý je takmer dvojnásobkom ich ročného HDP.
- Ako ho budú splácať, keď je grécke hospodárstvo v mizernom stave, vykazuje vysokú nezamestnanosť a premiér Alexis Tsipras jednoznačne deklaruje, že chce udržať dôstojný život občanov.
To je kľúčová otázka, na ktorú hľadajú odpovede i bezprostrední kompetentní účastníci tohto procesu vo svetovej ekonomike. Už z doterajších aktivít gréckej vlády je zrejmé, že musí hľadať oporu aj mimo eurozóny. Z blahoželania V. V. Putina premiérovi A. Tsiprasovi k výsledku volieb a ďalších ústretových ohlasov a rozhovorov sa dá usúdiť zrejmé porozumenie s ťaživou situáciou v Grécku. No aj to, že pôjde o ekonomické riešenia, ak o to Gréci požiadajú. Jednou z možností môže byť výrazné zvýšenie gréckeho exportu potravín do Ruska ako náhrada za výpadok dovozu pre sankcie voči Rusku. Podobne postupovalo Srbsko a iní. Ale už skôr sa medzi nimi začali rokovania o rozsiahlych investičných projektoch v energetickom a zbrojárskom priemysle, stavebníctve, agrosektore, vo výskume aj v ďalších oblastiach. A ak by Grécko dostalo šancu stať sa členom Rozvojovej banky BRICS-u, mohlo by ako jeden z prvých členských štátov získať životne dôležité prostriedky na záchranu a rozvoj svojej ekonomiky i stability. Je predpoklad, že Rozvojová banka BRICS-u sa skoro stane jednou z najvýznamnejších finančných inštitúcií sveta. Multipolárna štruktúra svetovej ekonomiky a spoločnosti, ku ktorej môže model BRICS účinne prispieť, je nesporne východiskom z kríz, vojnových konfliktov, chaosu a zo zaznávania trvalých hodnôt. Ak sa však Gréci neodvážia pustiť touto cestou, posilní to pozície Bruselu a transatlantizmu. So závažnými následkami pre subordinárnu Európu.
- Ako sa to teda môže odraziť v EÚ a SR?
Tu je priestor na konštruktívne úvahy rôznymi smermi. Hodno si všímať pritom stanoviská portugalských i niektorých španielskych ekonómov a politikov, ktorí sa gréckemu kroku vyhli. No za obrovskú cenu. Gréci, ktorí sa do krízovej situácie dostali nielen vlastnou vinou, hľadajú východiská i v ďalších štátoch BRICS-u a inde. Pri udržaní racionálnych euroatlantických väzieb je pre Slovensko a Európu nevyhnutné pokračovať v zahraničnej politike aj východným i južným smerom, nie však zvyšovaním prílevu utečencov. Povedzme aj smerom do Indie. V súčasnosti v rámci projektu „Make in India“ tam smeruje
množstvo priamych dlhodobých stomiliardových priemyselných, energetických a dopravných projektov svetoznámych amerických, západoeurópskych aj čínskych firiem. Tiež viaceré stredoeurópske štáty sú v tejto oblasti veľmi aktívne a som presvedčený, že budú úspešné.
Zhovárala sa Eva ZELENAYOVÁ ‒ Foto: SNN