Harabinova reálna šanca

thumbnail

KOMENTÁR

Romana MICHELKA

V súvislosti s prezidentskými voľbami sa ukazuje, že veci nejdú tak, ako to niekto naplánoval. Razantný nástup Harabina v preferenciách ukazuje pre niekoho na šokujúce prekvapenie. Starostlivo vybraní kandidáti politického a mediálneho mainstreamu akosi „nefungujú“. V čom je problém? Chýba im autenticita. Skutočný a dlhodobý záujem o verejné dianie, nepredstierané a bytostné úsilie zlepšiť život Slovákov. Motivácie najhlavnejších Harabinových protikandidátov sú pritom rozdielne, ale rovnako degradujúce.

Robert Mistrík kandiduje len preto, že nekandiduje Kiska, a preto, že dosiahol všetko, čo chcel, a prezidentom ešte nebol. Kandiduje napriek tomu, že si sám hlboko uvedomuje, že sa na takúto pozíciu nehodí. Nakoniec, vo veľmi otvorenom rozhovore zo 16. 12. 2016 pre Denník N, keď rozoberal svoje politické neúspechy, debakel vo voľbách do Európskeho parlamentu, ako aj jeho neslávne pôsobenie v SaS,  to jasne deklaroval:„Nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky. Nemôžete mať päť životných cieľov. Ja mám len dva a bol by som rád, keby sa mi splnili. Jednak, aby z mojich dvoch synov niečo poriadne vyrástlo a aby som si splnil svoje vedecké sny. Navyše politika si vyžaduje istý typ talentu. Budem k sebe úprimný, nemyslím si, že ho mám.“ Tieto slová či sebacharakteristiku možno len podpísať. Mistrík nie je homo politicus, politikou nežije, väčšinu svojho dospelého života sa úspešne venoval niečomu úplne inému. Prečo teda do toho ide? Okrem skutočnosti, že disponuje značnými prostriedkami, ide zrejme len o snahu niečo si dokázať. Len pre naplnenie svojho ega? To je málo, a zároveň aj veľmi pochybný dôvod. Iste, podobný kandidát už za prezidenta zvolený bol. Ako však vieme, dopadlo to neslávne. Kiska, lebo o ňom je reč, sa už od začiatku svojho pôsobenia, stal len bezmocným nástrojom v rukách svojich poradcov. A tí mu radili často veľmi zle.

Trocha iný je príbeh podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča. Tento skúsený diplomat už všeličo dokázal. V posledných viac než desiatich rokoch sa pohybuje na samotnom vrchole európskeho politického Olympu. Získal si všeobecný rešpekt, je vnímaný ako veľmi schopný  technokrat, ale má skúsenosti aj so zákulisím európskej politiky. Už skutočnosť, že získal  deväť nominácií európskych socialistických strán pri kandidatúre na šéfa Európskej komisie za túto politickú frakciu, jasne dokazuje, že to  je osobnosť, ktorá disponuje značným politickým vplyvom. Jeho slabiny sú však tiež jasné, relatívne  veľmi neskorý nástup do kampane, nie veľmi veľká poznateľnosť v rámci slovenského elektorátu, najmä však minimum emócií, ktoré vzbudzuje. Slovenská politika je totiž niečo úplne iné než sterilné technokratické prostredie Bruselu.

Práve tieto okolnosti nahrávajú „čiernemu koňovi“ prezidentských volieb Štefanovi Harabinovi.  Keď ohlásil kandidatúru, jeho preferencie boli sotva na hranici piatich percent. Postupne však do prezidentskej diskusie  pretlačil témy, ktoré zaujali. Odhliadnuc od zjednodušovania, respektíve sľubovania vecí, ktoré prezident nie celkom dokáže ovplyvniť, vtiahol do kampane emócie. Skupina jeho podporovateľov rapídne rastie, čo je však najpodstatnejšie, je to kandidát, ktorý disponuje najvyšším potenciálom takzvaných skrytých hlasov.  Hneď po ohlásení skutočnosti, že Andrej Danko nepôjde do prezidentského súboja, vyšli analýzy, ktoré jasne deklarovali, že pre voličov SNS je Harabin jasná druhá voľba. Túto skutočnosť deklarovalo až šesťdesiatpäť percent voličov SNS.  Treba pritom zdôrazniť, že doteraz zverejnené prieskumy  túto skutočnosť nezaznamenali.

Ďalším značným rezervoárom Harabinových voličov je elektorát Mariana Kotlebu. V mnohých diskusiách veľa potenciálnych voličov priznáva, že srdce hovorí za Kotlebu, ale rozum za Harabina. Ani títo voliči nie sú zatiaľ zachytení v prieskumoch. Posledným, nie nepodstatným rezervoárom Harabinových hlasov je severné Slovensko, okresy, v ktorých v deväťdesiatych rokoch výrazne dominovalo HZDS a ešte v nedávnej minulosti Smer. Pre týchto tradičných voličov nie je ponuka Šefčoviča to, čo práve očakávali.

Je teda veľmi pravdepodobné, že značná časť hlasov na Kysuciach, ale aj v Liptove, hornej Nitre a podobne sa rozdelí, dokonca neproporcionálne, ale výrazne na prospech Harabina. Ani títo voliči ešte nie sú zahrnutí v prieskumoch. Uvidíme, či ďalšie prieskumy odrazia tento logický nárast jeho preferencií alebo stále ostanú skrytými a až výsledky prvého kola ukážu to, čo sa dá už dnes veľmi jasne dedukovať. Je vysoko pravdepodobné nielen to, že Harabin postúpi do druhého kola, ale je celkom možné, že postúpi z prvého miesta.

Ilustrácia Andrej MIŠANEK