POZNÁMKA
Maroš M. BANČEJ
Starovekí a po nich stredovekí, ba aj súčasní mystici majú v obľube grafický symbol Uroborusa – hada, ktorý zahryznutý do vlastného chvosta symbolizuje večný kolobeh. Hmoty, vesmíru, dejín. V dnešných dynamických časoch sa zdá, ako keby všadeprítomná informačná smršť urobila podobné vysoko filozofické náležitosti prístupné prinajmenšom pre každého užívateľa internetu či majiteľa takzvaného inteligentného telefónu. Lenže nedá mi tentoraz v papierovej forme neodcitovať britského historika Edwarda Gibbona, ktorý v roku 1775 (!) napísal o príčinách pádu Rímskej ríše:
- Veľká väčšina obyvateľov preferuje zábavu pred prácou.
- Tradičná úloha otcov ako živiteľov rodín je spochybňovaná, množia sa rozvrátené vzťahy a slobodne žijúce matky bez otcov.
- Seniori sú zanedbávaní. Ľudia sa starajú o svojich domácich maznáčikov viac než o svojich starých rodičov.
- Literatúra a umenie sa stávajú bezduchými. Vytvára sa povrchná zábava za akúkoľvek cenu. Takzvané umelecké diela sú škaredé, nevkusné, nič príjemcovi nehovoria, ale aj napriek tomu za ne bohatí snobi platia astronomické sumy.
- Čestná vojenská služba vlasti je odmietaná, spochybňovaná, vysmievaná a následne zákonom zrušená. Armádu tvoria nájomní žoldnieri.
- Ľudia usilovne pracujúci sú zosmiešňovaní a ako vzor sú predstavovaní prázdni pokrytci, pochybní umelci a takzvané celebrity.
- Daňové zaťaženie obyvateľstva stále rastie a štát prerozdeľuje tieto neúmerne vysoké čiastky. Časť ľudí sa nebojí nepracovať, pretože štát sa o nich vždy voľajako postará.
- Úroveň vzdelania rapídne klesá.
- Štátny dlh rastie do nikdy nesplatiteľnej výšky.
- Prestáva sa vyrábať a pestovať, pretože výroba doma je veľmi drahá a výrobky sa dovážajú zo satelitných krajín.
- Kto sa dostal do pozície, na ktorej môže zo štátneho kradnúť, väčšinou tak urobí, keďže postihnuteľnosť týchto zločinov je veľmi malá.
- Počatie a výchova detí sú vnímané ako ťarcha a detí sa rodí stále menej.
- Šíri sa cynizmus.
- Šíri sa plytvanie, nestriedmosť, znevažovanie vedomostí, zručnosti a poctivej práce.
- Do krajiny prichádza veľké množstvo cudzincov.
- Politici nadbiehajú tým najjednoduchším prísľubom „chleba a hier“.
- Občania stále na všetko nadávajú...
Toľko Edward Gibbon v roku 1775 o páde Rímskej ríše. Zdá sa vám tento niekoľkobodový sumár voľajako povedomý? Možno sa nájdu jedinci, ktorí by najradšej pána Gibbona zaradili medzi konšpirátorov a platených internetových provokatérov. Chvalabohu, už je zopár storočí mimo dosah dnešných strážcov korektnosti. Ale jeho dielo pretrvalo a my môžeme akurát tak povedať, že revidujeme aspoň starý, tiež antický citát. Kto sa nevie poučiť z histórie, je nútený si ju zopakovať.