Rezortné ministerstvo nemá ustanovizeň odtláčať, ale s ňou spolupracovať. Tohtoročné parlamentné voľby na Slovensku priniesli veľké víťazstvo novému koaličnému štvorlístku OĽaNO, SME RODINA, SaS a Za ľudí. O volebných výsledkoch, ale aj o novom vládnom zoskupení sme hovorili s bývalým prezidentom SR Ivanom GAŠPAROVIČOM.
- V parlamentných voľbách 2020 ľudia rozhodli, že bývalá vládna koalícia pod vedením Smeru-SD nezískala toľko hlasov, aby mohla vo vládnutí pokračovať. Ako by ste zhodnotili jej predošlé pôsobenie?
Napriek tomu, že sa vo veľa veciach v rámci koalície nevedela dohodnúť, najmä v otázkach zahraničnej politiky, dokázala podstatne znížiť nezamestnanosť, zlepšiť sociálne postavenie občanov a zvýšiť ekonomickú silu Slovenska. Nikto tiež nemôže povedať, že minulá vláda bola na pôde Európskej únie len akýmsi účastníkom zasadania. Spomeňme si, ako európski predstavitelia chceli zrušiť Kohézne fondy a zaviesť povinné prerozdeľovanie nelegálnych migrantov. Bol to práve bývalý premiér Fico, ktorý sa ako prvý proti tomu postavil. Mohol by som takto pomenovať mnoho ďalších vecí. História nám však ukazuje, že veľmi rýchlo sa zabúda na pozitívne veci, pričom negatívne pretrvávajú oveľa dlhšie.
- Nový koaličný štvorlístok (OĽaNO, SME RODINA, SaS a Za ľudí) má v novej Národnej rade SR ústavnú väčšinu. Čo stálo za úspechom týchto strán?
Každý, kto sledoval predvolebnú kampaň, musel dôjsť k tomu, že v strane Smer-SD sa niečo dialo. Nebola už taká kompaktná ako predtým. Samozrejme, aj takmer všetky médiá boli zamerané proti Smeru-SD. Bol pre ne proste neprijateľný. Toto dokázal využiť najmä Igor Matovič. Veľmi šikovne poukazoval na všetky kauzy bývalej vlády. Vyvrcholením toho všetkého bola nešťastná vražda dvoch mladých ľudí. Vyvolala veľké demonštrácie za pád vlády a odvolanie premiéra a ministra vnútra.
- Nie je zvykom, že bývalá hlava štátu po vypršaní svojho mandátu kandiduje na čele politickej strany do Národnej rady SR. Strana Za ľudí bývalého prezidenta SR Andreja Kisku sa len tesne „preplazila“ cez päťpercentné kvórum a vstúpila do parlamentu, ako sa ľudovo vraví, s odretými ušami...
Musím sa priznať, že táto otázka mi nie je príjemná, aby som ako bývalá hlava štátu hodnotil odchádzajúceho prezidenta. Ale ak by som predsa len mal niečo povedať, tak si myslím, že pán prezident bol osobou, ktorá si ani sama sebe veľmi nedôverovala. Tie kauzy, ktoré boli proti nemu, mu takisto brali určitú silu viesť prezidentskú kanceláriu. Preto si myslím, že sa usiloval vytvoriť politickú stranu a svoju budúcnosť videl vo víťazných voľbách a vo funkcii premiéra, čím by mohol aj úspešnejšie čeliť kauzám a problémom, ktoré sa na neho nahrnuli. Za jeho neúspechom vidím aj zle nastavenú politickú taktiku. Vyhraňoval sa voči súčasnému premiérovi Igorovi Matovičovi. Dával mu jasne najavo, že nie je ten politik, ktorého by bral vážne, no volič uveril Igorovi Matovičovi ‒ jeho populistickej politike sľubov – je to dobrý propagandista.
- Smer-SD sa po štrnástich rokoch nestal víťaznou stranou. V čom boli príčiny neúspechu?
Byť na čele štátu vyše desať rokov zanecháva aj určité znaky opotrebovanosti niektorých politikov. Na Smere-SD sa to začalo ku koncu aj ukazovať. Veľmi citlivou otázkou bude, ako si ďalej usporiada svoje vnútorné záležitosti. A to bude veľmi dôležité aj pre slovenskú politiku do budúcnosti. Ich volebná kampaň bola stereotypná – neupútali voliča.
- V predvolebných prieskumoch sa KDH a koalícia strán PS/Spolu pohybovali vysoko nad hranicou zvoliteľnosti. Myslíte si, že tzv. pakt o neútočení medzi týmito stranami sa im stal nakoniec osudným?
Podľa môjho názoru na Slovensku dnes neexistuje nijaká relevantná kresťanská politická strana, nie je ňou ani KDH. Súčasné politické subjekty nie sú budované na základe kresťanstva, ale ho akceptujú skôr z hľadiska politického ako ideologického. To, že niekoľko takých politických strán medzi sebou podpísalo tzv. pakt o neútočení, bojovali v podstate o rovnakého kresťanského voliča, ktorý pochopil, že im nejde ani tak o kresťanskú morálku, ale o ich podporu. To sa im stalo nakoniec osudným. Aj sám kresťanský volič si to uvedomil. Naopak, Progresívne Slovensko podcenilo svoju volebnú silu, keď sa spojilo do koalície so stranou Spolu. Nakoniec aj niektoré kauzy predsedov týchto dvoch strán boli pre mnohých občanov problematické.
- Vo voľbách tiež prepadlo vyše stosedemdesiatpäťtisíc hlasov národných voličov. Sú podľa vás osobné egá viacerých predsedov strán hlavným dôvodom tohto neúspechu?
Súhlasím, že tam boli aj osobné egá. Ale tá podstata je podľa mňa vo volebnom zákone. Dlho sa hovorí, že volebný zákon treba zmeniť z jednomandátového volebného obvodu na iný. Vždy som bol za to, aby na Slovensku boli tri samosprávne kraje plus Bratislava. Ak by boli na Slovensku tri volebné obvody plus jeden bratislavský, určite by toľko hlasov neprepadlo.
- Prvý raz v histórii samostatnej Slovenskej republiky sa do Národnej rady SR nedostala ani jedna maďarská menšinová strana. Prečo sa podľa vás časť maďarských voličov rozhodla podporiť iné politické subjekty?
Veľký podiel na tom mala aj politika Maďarskej republiky, ktorá slovenských Maďarov dodnes rozdeľuje. Ich strany majú ako sponzorov viac podnikateľov zo svojej komunity. Aj samotní slovenskí Maďari zapríčinili, že ani jedna maďarská strana dnes nie je súčasťou parlamentu. Viacerí darcovia majú svoju vlastnú politickú predstavu o vzťahoch Slovenska a Maďarska a o vzťahoch slovenských Maďarov so Slovákmi. Druhý dôvod je ten, že počet občanov maďarskej národnosti na Slovensku klesá. Ja som sa pri poslednom sčítaní ľudu v roku 2011 verejne vyjadril, že ich počet je skreslený. Treba rozlíšiť, do akej miery sa hlásia iné menšiny k slovenským Maďarom. Tu otvorene poviem, že je tu početná rómska menšina. Chcem preto upozorniť najmä Maticu slovenskú, že má určitú úlohu vyplývajúcu zo zákona v tejto oblasti. Na budúci rok bude nové sčítanie obyvateľstva. Keď som bol prezidentom, počas posledného sčítania som dostával niekoľko desiatok informácií. Bol som upozorňovaný, že sčítacie komisie na juhu Slovenska boli zložené len z občanov maďarskej národnosti. Tie údajne chodili najmä za negramotnými Rómami, ktorých sa pýtali, k akému národu sa hlásia, pričom ani nevedeli, že ich zapísali ako príslušníkov maďarskej menšiny. A toto si musí uvedomiť Matica slovenská, a nielen ona, v čase, keď bude ďalšie sčítanie obyvateľstva. Jej úlohou je upozorniť príslušné orgány, aby členmi sčítacích komisií na juhu Slovenska neboli len členovia maďarskej národnosti...
- Čo hovoríte na to, že príslušníci maďarskej národnostnej menšiny nemôžu mať dvojité občianstvo?
To je problém, ktorý nemusel byť, lenže nevznikol na Slovensku. Viete dobre, že maďarská strana prijala zákon zasahujúci do integrity Slovenskej republiky. Slovenská strana na to musela reagovať. Na túto otázku sa ma už mnohí pýtali, dokonca aj bývalý minister vnútra Kaliňák, ktorý prišiel za mnou s návrhom na novelu nášho zákona. Opýtal som sa ho: Máš novelu aj maďarského zákona? On na to že nie, ale musíme zareagovať. Odpovedal som mu, keď budeš mať na stole aj maďarskú novelu, tak potom príď za mnou. Následne sa ma spýtal, čo potom máme robiť? Hovorím mu, je len jediné riešenie. Musia sa dohodnúť obidve strany. Maďari zrušia svoj zákon, my zrušíme náš a všetko bude v poriadku. Nakoniec túto novelu nedal ani na rokovanie do Národnej rady SR. Prednedávnom som čítal, že aj súčasná vláda začína túto otázku znova otvárať. Opakujem, že jediné prijateľné riešenie je zrušenie obidvoch zákonov. Je to aj najjednoduchšie.
- Vzhľadom na šíriacu sa nákazu nového koronavírusu musela predchádzajúca a súčasná vláda prijať sériu bezpečnostno-preventívnych opatrení...
Je nepopierateľné, že prvé kroky k úspešnému zvládnutiu koronakrízy urobila ešte vláda Petra Pellegriniho. Je veľmi dobré, že aj nová vláda Igora Matoviča v tomto smere nadviazala na bývalú vládu.
- Novú vládnu koalíciu čaká v lete voľba nového generálneho prokurátora. Aké kritériá by mali spĺňať jednotliví kandidáti?
Vládna koalícia má vo svojom vládnom programe zmenu zákona o prokuratúre. V zásade nemám nič proti tomu. No na druhej strane je to funkcia, ktorá nemá nad sebou žiadneho nadriadeného. Z toho dôvodu by sme mali v prvom rade prihliadať na morálne kritériá jednotlivých kandidátov. Až následne by mali rozhodovať ďalšie vlastnosti. Považujem za správne, že kandidát na generálneho prokurátora môže byť len prokurátor. Som však zásadne proti tomu, aby sme túto možnosť rozšírili aj o ďalšie právnické profesie.
- Objavili sa aj argumenty, že v niektorých krajinách Európskej únie generálni prokurátori nie sú pôvodom prokurátori...
To sú štátni zástupcovia. Aj v Českej republike transformovali generálnu prokuratúru na Štátne zastupiteľstvo. Treba však povedať, že štátny zástupca do určitej miery podlieha ministrovi spravodlivosti, ktorý je členom vlády. My sme, našťastie, zachovali pôvodný model. Niektorí síce hovoria, že prokurátor je sovietsky model, nie je to však pravda. Toto je francúzsky model (výdobytok Francúzskej revolúcie). Hoci Francúzi tiež majú Štátne zastupiteľstvo. No pri mojich cestách do Francúzska v rozhovoroch s predstaviteľmi právnickej obce mnohí by dali prednosť nezávislej prokuratúre.
- Ako bývalá hlava štátu ste v roku 2011 na základe rôznych pochybností odmietli vymenovať zvoleného kandidáta Jozefa Čentéša za nového generálneho prokurátora...
Poviem tri základné dôvody, ktoré som mal. Po prvé, ak si dobre pamätáte, tak vzhľadom na okolnosti, ktoré sa pri tejto voľbe diali v národnej rade, som dopredu (čo by som, samozrejme, normálne nemal) vyhlásil, že ktorýkoľvek z týchto kandidátov (Jozef Čentéš, Dobroslav Trnka) bude zvolený, nevymenujem ho! Mal som jednoznačne preukázané, čo sa pri tejto voľbe dialo. Kupovali sa poslanci. Nakoniec to vyšetrovala aj polícia. Niektorí poslanci dokonca povedali aj cenu, za koľko sa kupovali hlasy za jednotlivého kandidáta. Po druhé, aj pani premiérka Radičová povedala, že ak bude zvolený Dobroslav Trnka, vzdá sa svojej funkcie. Čiže pomery v národnej rade, ktoré boli vyslovene korupčné a kupecké, mi jednoznačne napovedali, že títo dvaja nemôžu byť generálni prokurátori. Spomeňme si na charakter Jozefa Čentéša, ktorý „omylom“ skartoval zápisnice. Zhodil to na svoju sekretárku. Potom si uvedomil, že je zle, tak sa radšej priznal. Neskôr povedal, že zápisnice boli mokré a podobne. Klamal, klamal a klamal, dokonca aj v priamom televíznom prenose na TA3. Akú dôveryhodnosť som voči nemu potom mohol mať? Neskôr sa začala písať nová zápisnica z výsluchu, pri ktorej sa zúčastnil aj pán terajší premiér Igor Matovič. Bol tam aj človek, ktorý tam nemal vôbec čo robiť! Po tretie: Ústavný súd SR vydal k tejto veci predbežné opatrenie, že nesmie prebehnúť v národnej rade ďalšia voľba generálneho prokurátora. Vtedajší predseda parlamentu Richard Sulík, ktorý mal blízke kontakty s Mariánom Kočnerom, sa spoločne dohadovali, kto bude generálny prokurátor, a podľa dohody mal Mariána Kočnera o všetkom pravidelne informovať. Napriek predbežnému opatreniu Ústavného súdu SR dal Richard Sulík zvolať národnú radu. Využil to, že takéto rozhodnutie musí ísť najskôr do Zbierky zákonov, aby nadobudlo právoplatnosť. Po vyhlásení Rozhodnutia Ústavného súdu SR na druhý deň jeho obsah bol vo všetkých médiách. Napriek tomu, že Richard Sulík o vyhlásení predbežného opatrenia vedel, že nemá prebehnúť voľba, rýchlo zvolal národnú radu. Dal hlasovať a zvolili Jozefa Čentéša na post generálneho prokurátora. Nerešpektoval rozhodnutie Ústavného súdu SR, využil situáciu. Bol to výsmech ústavného súdu a občanov Slovenskej republiky.
- Národná rada SR ústavnou väčšinou schválila Programové vyhlásenie vlády. Do akej miery dokáže nová vládna koalícia za súčasných okolností naplniť svoje „odvážne“ plány?
Na to mám veľmi jednoduchú odpoveď. Programové vyhlásenie vlády nedokážem hodnotiť ani ako dobré, ani ako zlé. Dokážem ho hodnotiť skôr ako ťažko realizovateľné.
- V Programovom vyhlásení sa tiež spomína, že vláda SR zváži systémovú zmenu financovania Matice slovenskej. Ako vnímate túto nepríjemnú skutočnosť?
Matica slovenská zohrávala jednu z veľmi dôležitých úloh pri obrode Slovenska, slovenskej kultúry a slovenského národa ako takého. Áno, vznikla pred vyše sto rokmi a za toto obdobie túto významnú úlohu dlho plnila a zvládala. V súčasnosti sa javí ‒ a často aj niektorí politici hovoria ‒, že je už zbytočná. Nemyslím si. Matica slovenská má byť a stále pôsobiť ako správca slovenskej identity, kultúry a národného povedomia. V niektorých obdobiach mohla byť i v pozícii, keď mohla modelovať aj politické predstavy. Žiaľ, musím povedať, že dnes musí hľadať nové cesty, a tie sú veľmi potrebné najmä v hľadaní porozumenia a dobrého spolunažívania s národnostnými menšinami. Niektoré z nich majú vyhranený názor voči Slovensku. Tu by mala zohrať veľkú úlohu pri zbližovaní sa s týmito národnostnými menšinami a ich politikou. A čo je dôležité, v tomto prípade, Ministerstvo kultúry SR by nemalo Maticu odtláčať, ale by malo s Maticou spolupracovať. To je veľmi dôležité. Som presvedčený, že potom by sa nestali také udalosti, aké boli pri futbalovom stretnutí medzi Slovenskom a Maďarskom v Budapešti. Ja by som vyzval Maticu slovenskú, aby hľadala cestu k ministerstvu kultúry a naopak aby Ministerstvo kultúry Maticu slovenskú neodmietalo, ale začalo s ňou spolupracovať a zároveň jej predkladalo aj svoje predstavy, ako si túto spoluprácu predstavuje.
Matica slovenská má najmä v týchto časoch stále svoje opodstatnenie. Keď som spomenul ministerstvo kultúry, tak si myslím, že tu je jedna reťaz viacerých ministerstiev, ktoré by v tejto veci mali spolupracovať. Patrí sem najmä ministerstvo školstva a, samozrejme, aj pani prezidentka. Je to veľmi vážna úloha a jedna z dôležitých úloh prezidenta republiky, aby spolunažívanie slovenského národa s národnostnými menšinami bolo vzájomne prospešné pre občanov Slovenskej republiky, čo som aj ako bývalý prezident vždy podporoval.
Zhováral sa Matej MINDÁR ‒ Foto: archív SNN