Verejnoprávne médiá národnému sebauvedomeniu nepomáhajú
Spoločensko-politickú situáciu na Slovensku po minuloročných predčasných parlamentných voľbách ovplyvnili rôzne turbulencie. Oslovili sme preto bývalého podpredsedu vlády SR, exposlanca Národnej rady SR a expredsedu Slovenskej národnej strany Jozefa PROKEŠA, aby sa vyjadril k dôležitým udalostiam domácej politiky.
Ako z pozície bývalého člena vlády, parlamentu a predsedu Slovenskej národnej strany hodnotíte národno-vlasteneckú politiku súčasnej koalície SMERU − SSD, HLASU − SD a SNS?
Ak mám byť naozaj úprimný veľmi sa obávam, že momentálne uteká veľmi ďaleko od národno-vlasteneckej otázky. Ako najväčší problém v tomto smere vidím, že sa veľmi málo investuje do školstva z hľadiska výchovy našej mládeže k pozitívnemu vzťahu k štátu a slovenskej histórii ako takej. Taká je, bohužiaľ, realita. Táto absencia je najviac viditeľná v tom, ako tento priestor zaberajú rôzne politické mimovládky, ktoré našim deťom vštepujú niečo, čo bolo vždy slovenskému národu úplne cudzie. Verím preto, že si celá koalícia uvedomí potrebu napraviť tento nepriaznivý stav.
Myslíte si, že za tento stav môže iba zle nastavená školská politika v oblasti výchovy mládeže k pozitívnemu vlastenectvu a hrdosti k Slovenskej republike?
Určite nie. Za tento stav sú zodpovedné aj naše slávne „mainstreamové“ médiá. Mrzí ma, že vláda úplne nezvládla transformáciu verejnoprávnej televízie a rozhlasu. Stále tam pôsobia ľudia s rovnakým prístupom a štýlom práce ako za čias generálneho riaditeľa Ľuboša Machaja.
Nemohla by byť podľa vás Matica slovenská viac prínosnejšia v rámci slovenského školského systému pri formovaní našej mládeže k väčšiemu národnému sebauvedomeniu?
Podľa môjho názoru Matica slovenská už dnes robí, čo je v jej silách a možnostiach. Neostáva mi nič iné iba jej za to poďakovať. Vykonávať zákonom zverené úlohy s dlhodobo nízkym rozpočtom je naozaj veľmi náročné. Preto by hlavnú zodpovednosť pri formovaní mladých ľudí k väčšiemu národnému sebauvedomeniu mali prevziať verejnoprávne médiá. Toto sa, bohužiaľ, dnes nedeje. A to je hlavný dôvod, prečo Matica slovenská naráža na múr mlčania zo strany nielen verejnoprávnych, ale aj všetkých „mainstreamových“ médií.
Napriek tomu, že sa Slovenská republika podľa ústavy neviaže na nijakú ideológiu a náboženstvo, nechýbajú jej určité základy formujúce jej základné bytie?
Ideologická úroveň je najvyššia úroveň riadenia každého jedného štátu. Pravidelne na našich stretnutiach „Slovenská republika ako ďalej“ hovorím, že Slovensku chýba jednotiaca idea.
Ako to myslíte?
Na Západe nie je jednotiacim prvkom etnicita, ale občianstvo. Napríklad vo Francúzsku nie je podstatné či ste Maročan, Okcitánec alebo Bretónec, ale to, či máte francúzsky pas, alebo nie.
Na akých konkrétnych základoch by Slovenská republika ako štát mala stavať a stáť?
V prvom rade na tom, že Slovenská republika je štátom pre všetkých jej občanov. Je potrebné, ako som už na začiatku povedal, už od útleho detstva pestovať v mladých ľuďoch zdravé vlastenectvo bez ohľadu na to, aký majú svoj materinský jazyk. Ak sa toto podarí, bude potom logicky očakávať od každého jedného občana ako prirodzenú afinitu k vlastnému štátu, že bude ovládať štátny jazyk. Lebo ak toto niekto odmieta, tak je úplne jasné, že ako občan sa so Slovenskou republikou ako štátom nestotožňuje.
Skúste toto, prosím, ešte viac rozviesť a vysvetliť...
Každý občan Slovenskej republiky by mal začať rozmýšľať tak, ako to kedysi povedal americký prezident John Fitzgerald Kennedy: „Nepýtajte sa, čo môže štát urobiť pre vás, ale pýtajte sa, čo vy môžete urobiť pre štát.“ Slovenská republika tiež nutne potrebuje presné zadefinovanie jej národno-štátnych záujmov. Stále sa o nich dookola hovorí, ale nikto ich dodnes presne nevedel zadefinovať. Keď sa niečo udeje, nevie sa povedať, či to je, alebo nie je v rozpore s nimi. Vlastenecký inštitút Petra Šveca organizuje stretnutie „Slovenská republika ako ďalej“, ktorého výstup bude zverejnený na www.vlasteneckyinstitut.sk po 8. októbri.
V čase vášho pôsobenia v Národnej rade SR ste hlasovali za prijatie Ústavy SR. Ako vnímate fakt, že tohtoročné oslavy 1. septembra 2024 neboli na adekvátnej úrovni?
Myslím si, že to bola chyba súčasnej koalície. Čo ma však viac mrzí, je fakt, že 1. september bol ako deň pracovného pokoja zrušený. Ostal síce naďalej štátnym sviatkom, ale som presvedčený, že to bol chybný krok vlády a parlamentu. Ak chceli pre naštartovanie slovenskej ekonomiky zrušiť nejaký štátny sviatok ako deň pracovného pokoja, mali si vybrať taký, ktorý je omnoho menej prínosný pre pocit hrdosti k vlastnému štátu. Pýtam sa, čo my máme so 17. novembrom...
Pre tieto slová by vás niektorí kritici označili za hlavného nepriateľa spoločensko-politických zmien na Slovensku. Čo by ste im v tomto smere odkázali?
Odkázal by som im asi toľko, že ak si už máme pripomínať nejakým spôsobom nežnú revolúciu, tak by to mali byť udalosti zo 16. novembra 1989. V tento deň začali protesty na Slovensku. O deň neskôr, 17. novembra 1989, boli odštartované protesty študentov v Prahe. Takže my oslavujeme nejakú udalosť, ktorá sa nezačala na Slovensku, ale v Česku. Takisto je zvláštne, že máme štátny sviatok 28. októbra, počas ktorého si pripomíname vznik dnes už neexistujúceho Československého štátu v Prahe. Keď už, tak štátny sviatok pri tejto príležitosti mal byť ustanovený na 30. októbra, keď sa Slováci formou Martinskej deklarácie k nemu oficiálne prihlásili.
Štát venoval oslavám osemdesiateho výročia SNP veľkú finančnú a politickú pozornosť. Prečo si podľa vás štvrtá vláda Roberta Fica nepripomenula primeraným spôsobom aj stošesťdesiate výročie narodenia Mons. Andreja Hlinku?
Nuž, toto je naozaj na zamyslenie, pretože máme platný aj Zákon o zásluhách Andreja Hlinku o štátotvorný slovenský národ a o Slovenskú republiku. Preto tváriť sa, akože to je nič a len tak to prejdeme, je naozaj dosť znevažujúce voči jeho osobnosti, ale aj vlastnej histórii ako takej.
A ako osobne vnímate Hlinkov prínos v boji za národné a štátne práva Slovákov v uhorskom a česko-slovenskom štáte?
Pre mňa to bol človek, ktorý sa osobne zaslúžil o to, že národné povedomie na Slovensku dosiahlo veľmi vysokú úroveň. Bol a je pilierom, na ktorom vyrástla aj dnešná naša štátna samostatnosť. Pripomína to aj jeho busta v NR SR.
Niektoré politické a názorové prúdy na Slovensku viac-menej preferujú iba určité osobnosti moderných slovenských dejín. Ostatné, ktoré nie sú v súlade s ich presvedčením, zatracujú. Podobne je to aj s Andrejom Hlinkom. Extrémni ľavičiari a progresívci ho vnímajú ako podporovateľa nacistickej politiky...
To je obyčajný prejav ich nevzdelanosti a neznalosti historických skutočností. Andrej Hlinka predsa zomrel pred vypuknutím druhej svetovej vojny. Takže s tým, čo hovoríte, nemal naozaj nič spoločné. Takisto ho nemožno spájať ani s rozbitím Československej republiky. Neskoršie udalosti sa udiali pod vplyvom vonkajších udalostí. Hlinka i Tiso boli, podľa mojich vedomostí, autonomisti, nie separatisti. To je však na inú tému.
Vráťme sa teda naspäť do súčasnosti. Robert Fico počas cyrilo-metodských osláv na Devíne deklaroval, že jeho vláda chce byť hrádzou proti liberálnemu progresivizmu. Do akej miery sa mu to podľa vás darí napĺňať?
Vyhlásenia premiéra boli v tomto smere správne. No na druhej strane si musíme všetci uvedomiť, že aj on sa pohybuje v nejakom medzinárodnom a európskom prostredí. Môže robiť iba to, čo mu to prostredie dovolí. Okrem toho výsledok minuloročných predčasných volieb jasne ukázal, že spoločnosť je rozdelená. A navyše, premiér a celá vláda je pod neuveriteľným tlakom zo zahraničia. Keďže som sa aj ja pohyboval vo vysokej politike na vládnej a parlamentnej úrovni, veľmi dobre viem, že Robert Fico môže len odtiaľ potiaľ.
To sú naozaj silné slová. Povedzte, prosím, konkrétny prípad, v ktorom má Robert Fico obrazne povedané zviazané ruky...
Slovenská ekonomika ako taká de facto neexistuje. Mikuláš Dzurinda s Ivanom Miklošom rozpredali celú ekonomiku. Stále sa hovorí o divokej Mečiarovej privatizácii, ale za Mečiara bolo sprivatizovanej okolo dvadsať percent ekonomiky, zvyšok ide na vrub iných. Mečiar bol proti privatizácii strategických podnikov, tých nás zbavili práve tí dvaja „experti“. Vinou toho dnes nemá štát okrem daní takmer nijaké vlastné príjmy, pretože nemá vo svojom stopercentnom vlastníctve ani jeden štátny podnik s vysokou pridanou hodnotou. A čo je nemenej dôležité, podstatná časť finančných prostriedkov prichádza k nám z Bruselu.
V Košiciach 22. septembra 2023 sa uskutočnil Národný pochod za život. Podľa konzervatívnych komentátorov ho koalícia totálne odignorovala. Ako to vidíte vy?
Najskôr poviem, že je veľmi dobré, keď občianska spoločnosť týmto spôsobom odmieta progresívnu ideológiu. A čo sa týka vašej otázky, odpoviem veľmi jednoducho. Všetky tieto pochody sú politicky nestraníckou záležitosťou. Preto si osobne myslím, že prítomní opoziční politici sa na tomto pochode mali zúčastniť ako bežní občania.
Na tomto pochode boli okrem iných prítomní aj bývalí premiéri Igor Matovič a Eduard Heger...
Tí dvaja mali riešiť tieto veci vtedy, keď boli vo funkciách. Teraz si robia len PR.
Podľa niektorých ultrapravicových ekonómov a politikov nemá štát čo podnikať. V ich ponímaní je iba akýmsi sprostredkovateľom niektorých vybraných služieb. Aký je váš názor v tomto smere?
Ja ich vnímam ako obyčajných progresivistov, ktorí si prispôsobujú ekonomické učenie vo svoj prospech. Pre mňa je, naopak, štát akousi akciovou spoločnosťou svojich občanov. Volia si národnú radu, čo je v klasickej akciovke dozorná rada. Vláda, ktorú kreuje demokraticky zvolený parlament, je − dalo by sa povedať − predstavenstvo. A kontrolným orgánom, ktorý má každá akciová spoločnosť, je v ponímaní štátu súdna moc.
V druhom kole prezidentských volieb zvíťazil Peter Pellegrini. Bolo toto víťazstvo potvrdením aj toho, že väčšina Slovákov odmieta nekritický a vazalský postoj voči Západu, ktorý predstavoval porazený kandidát Ivan Korčok?
Je to presne tak, ako hovoríte. Peter Pellegrini bol v tom čase pre Slovensko jedinou možnou alternatívou. Novú hlavu štátu považujem za politika, samozrejme, nie za bezchybného. Ale to nie je nikto. Ivana Korčoka, naopak, za politika nepovažujem. Pre mňa je ako bývalý diplomat, nech sa na mňa neurazí, iba obyčajným sluhom. A to, ako prijal výsledok volieb, bolo len ukážkou toho, že nemal ani politické, ani štátnické cítenie.
Napadlo by vás, že v demokratickom európskom štáte na demokraticky zvoleného štvornásobného premiéra Roberta Fica môže byť spáchaný politicky motivovaný atentát?
Pred rokom by mi to ani nenapadlo. Ale po tom, čo začali progresívci vyvádzať na svojich mítingoch, sa miera nenávisti v spoločnosti vyhrocovala. Spomeňme si tiež, ako po smrti novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice v roku 2018 sa na niektorých protestoch za Slušné Slovensko a vtedajšej opozície objavovali aj šibenice. V tom čase mala okamžite zasiahnuť NAKA a potrestať všetkých tých, ktorí sa týmto spôsobom nebezpečne vyhrážali niektorým vtedajším koaličným politikom. Spomeňme si, ako krátko pred atentátom prišiel Robert Fico s informáciou, že útok na hocijakého vládneho politika po prehre Ivana Korčoka bol viac-menej na spadnutie. Som presvedčený, že ako premiér mal určité indície aj od Slovenskej informačnej služby...
To, že je slovenská spoločnosť rozdelená na dva znepriatelené politické tábory, sme už hovorili. Naozaj podľa vás najmä priaznivci Progresívneho Slovenska a SaS chcú nastolenie progresívnej ideológie na Slovensku?
Bohužiaľ, oni sú takí zmanipulovaní našimi „mainstreamovými“ médiami, že keď im poviete, obrazne povedané, že Zem je dutá, oni tomu aj naozaj uveria. Drvivá väčšina z nich si ani nevie predstaviť, čo by zavedenie tejto ideológie pre nich samotných znamenalo. Nenávisť voči Robertovi Ficovi a upriamenie ich nekritickej pozornosti na niektoré progresívne médiá im znemožňuje racionálne uvažovať. Už som povedal, že tieto masmédiá sú uletené. Namiesto šírenia pozitívneho vlastenectva šíria nenávisť a veci, ktoré boli slovenskému národu vždy cudzie. Pre nich je hlavným motívom ich práce − čím horšie, tým lepšie. Škoda, že si toto „uvedomelá“ časť našej spoločnosti vôbec neuvedomuje.
Vinou nekompetentnosti bývalých vlád OĽaNO sa Slovensko medzi rokmi 2020 až 2023 extrémne zadlžilo. Súčasná národno-sociálna vláda musí preto konsolidovať verejné financie, aby sme sa ako štát vyhli gréckej ceste. Nestratí týmto spôsobom podľa vás svojich voličov?
Osobne si myslím že nie. Naopak, som presvedčený, že niektorí členovia koalície by sa konečne mali upokojiť a viac hľadať súdržnosť, a nie presadzovať svoje vlastné osobné záujmy.
Dokáže podľa vás súčasné vládne zoskupenie napriek tlaku Európskej Únie a NATO robiť zahraničnú politiku na štyri svetové strany tak, ako to deklarovalo pred predčasnými parlamentnými voľbami?
Ak preskočíme svojich priamych susedov tak áno. Zároveň si tiež myslím, že by mohla vláda cez naše ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí ostrejšie reagovať na niektoré výroky poniektorých politikov od našich susedov.
Nebolo podľa vás porušením demokratických princípov a zvyklostí, keď koaličná väčšina prednedávnom odvolala z funkcie opozičného podpredsedu Národnej rady SR Michala Šimečku (PS)?
Určite nie. Po prvé: Michal Šimečka umelo vytvára rozkol v spoločnosti. Už len preto by nemal byť v nijakej podobnej funkcii. Ako podpredseda Národnej rady SR dostával mnohé informácie, ktoré nie sú normálne dostupné kdekomu. Neplnil si ani základné záväzky voči vlastnému štátu. Po druhé: Nemali by sme zabúdať na to, že podobný precedens sa udial aj v nedávnej minulosti. Vláda chaosu Igora Matoviča nezvolila dvoch opozičných kandidátov za predsedov parlamentných výborov. Ľuboš Blaha sa nestal predsedom Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny a Marián Kotleba predsedom Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.
Čo by ste v závere odkázali našim čitateľom a podporovateľom?
Aby hlavne čítali a nečerpali informácie len z jedného „spoľahlivého“ zdroja. Prosím ich tiež, nech svoje národno-vlastenecké cítenie vštepujú svojim blízkym a priateľom. A aby nezabúdali na to, že prírodné zákony sa nemenia podľa želania politikov, a aby podľa toho aj posudzovali konanie a programy politikov. Aby si spomenuli, čo sa učili v základnej škole, že ľadové doby a doby oteplenia sa striedali na Zemi aj v dávnych časoch, že v Grónsku kedysi Vikingovia pestovali obilie, a teda celý Green Deal je v skutočnosti Zelený Úlet.
Zhováral sa Matej Mindár, asistent poslanca NR SR – Foto: autor