KOMENTÁR Roman MICHELKO
Minulý týždeň sa rozpútalo na Slovensku justičné peklo. Toľko podozrení z hrubých nezákonností v takom krátkom čase sa naozaj často nevidí. Stíhanie politika Smeru ‒ SSD Roberta Kaliňáka bolo paragrafom 363 zastavené. O čo v jeho kauze išlo? Stíhali ho na základe svedectva skompromitovaného kajúcnika Bernarda Slobodníka za to, že údajne poslal bývalého šéfa finančnej správy Imreczeho, aby mu podnikateľ Brhel dorovnával plat. Mimochodom, dorovnávanie platu je iste hlboko neetické, ale nie je to trestný čin. Imrecze však za túto kauzu vôbec nie je ani vyšetrovaný, ani stíhaný. Neexistuje relevantné svedectvo o tom, že tak Kaliňák učinil. Napriek tomu bol za niečo také absurdné v kolúznej väzbe, čo bolo, samozrejme, protiústavné.
To bol len rozbeh týždňa. Zároveň vyšlo najavo, že Kočnerov advokát bol štyridsať dní odpočúvaný v miestnosti, ktorá je určená na poradu s advokátom, kde dôvernosť musí byť zaručená! Spovedné a advokátske tajomstvo je v civilizovaných krajinách neprelomiteľné, no nie u nás. To, že v exponovaných kauzách sa bežne odpočúvajú telefóny advokátov, je dnes už asi štandard, ale odpočúvanie v miestnosti určenej na poradu s klientom nás posúva na úroveň tretieho sveta. A aj legalizácia takejto obludnosti bola postavená na krajne vratkých základoch. Špeciálny prokurátor ako zámienku na to, aby mohol odpočúvať Kočnera, použil ako svojho agenta akéhosi advokáta z Nitry, ktorý mal Kočnerovi za 250-tisíc eur zabezpečiť beztrestnosť. Skrátka, títo ľudia sa naozaj nezastavia pred ničím.
Veľmi ilustratívna bola aj akcia proti Tiborovi Gašparovi, inak kandidátovi s číslom deväť na kandidátke Smeru. Všetko išlo podľa známych a už mnohokrát odskúšaných kulís. Výmet bol naplánovaný na 4.40 hod. ráno. Demonštrácia sily zapôsobila. Tibora Gašpara zadržali len na základe svedectva univerzálneho kajúcnika Slobodníka. Jeho zločin spočíva v tom, že vo viac než päť rokov starých kauzách Doprastav, Váhostav či Technopol údajne vedel o tom, že Slobodníkov podriadený Roman Stahl zabezpečil, aby Juraj Široký nebol stíhaný. To je niečo také absurdné, že sa to ani nedá komentovať. Nikto tak nepomáha strane Smer ‒ SSD k ďalšiemu rastu preferencií ako čurillovské policajné aktivity. Už dnes má Smer dvadsaťtri percent. Kde sa to skončí? Na tridsiatich percentách? Uvidíme. Policajný prezident Hamran si zjavne povedal, že zabezpečiť Robertovi Ficovi jednoduchú väčšinu mu nestačí, on je predsa mužom veľkých výziev. Jeho predsavzatie, že koalícia tvorená Smerom bude mať ústavnú väčšinu, nie je vôbec nereálne. Len pokračovať v nastúpenom trende.
No a nakoniec tu máme spoločný víkend Moniky Tódovej a Pamely Záleskej. To, že ich Martin Daňo načapal in flagranti, by nebolo podstatné, ak by Tódová pracovala v diskonte ako predavačka. Ale ona je investigatívna žurnalistka. A to je zásadný problém. Známa blogerka Nicole Nevolníková veľmi presne a vecne vyrátala kolosálne konflikty záujmov Pamely Záleskej, ktoré boli koordinovane mediálne pokrývané Monikou Tódovou. Nakoniec treba znova pripomenúť, kto je to Slobodník, na svedectvách ktorého stoja kauzy, o ktorých píše Tódová a ktoré súdi Záleská. Svedkovia ‒ Slobodníkovi kolegovia ‒ na súde pod prísahou usvedčili Slobodníka z toho, že sa pravidelne stretával s investigatívnymi novinármi, predovšetkým najskôr s Monikou T. (krycie meno Mirka z Bratislavy), Marekom V. či Annamáriou D., pričom platil nasledovný „obchod“: Ja vám poskytnem utajené informácie z vyšetrujúcich spisov a vy nebudete o mne nič písať. A tak to aj platilo.
Takzvaní investigatívni novinári hrubo a masívne ovplyvňovali verejnosť tým, že zverejňovali utajované informácie zo živých spisov a nevšímali si podlé zločiny jedného z najodpudivejších policajných dôstojníkov, dnes v pozícii elitného kajúcnika. V súčasnosti Bernard Slobodník vypovedá o všetkom, čo mu povedia, stretáva sa s ďalšími kajúcnikmi, zosúlaďuje výpovede, aby sedeli, teda robí všetko, čo je prísne zakázané a čo oprávňuje uplatniť kolúznu väzbu, ktorá má práve tomuto zabrániť. Takáto pochybná figúrka už bola ikskrát usvedčená z toho, že si vlastne nič nepamätá, o to viac je ochotný svedčiť podľa vopred pripraveného scenára. Zároveň veľmi dobre vie, že za tieto služby bude náležite ocenený, pretože má prísľub, resp. garanciu, že nech by spáchal čokoľvek, nikdy preňho nebude požadovaný iný než podmienečný trest.
To, v čom žijeme, je tá najabsurdnejšia karikatúra právneho štátu. Korporátne, ale aj verejnoprávne médiá strkajú hlavu do piesku. Môžeme len dúfať, že tento absurdistan sa definitívne skončí.
Autor je kandidátom na poslanca vo voľbách do NR SR.