Saleziánsky kňaz a misionár Vojtech Zeman (1930) pochádza z Novej Bane. Študoval na gymnáziách v Zlatých Moravciach a v Leviciach, v roku 1948 vstúpil ku saleziánom. V roku 1950 po Barbarskej noci skončil v koncentračnom kláštore v Šaštíne, neskôr bol presunutý do Podolínca. Pracoval aj na Priehrade mládeže. Po prepustení kontaktoval svojich starších spolubratov a s ich pomocou, najmä vďaka Františkovi Revesovi, sa mu podaril útek cez rieku Moravu na Západ. V štúdiách a v rehoľnej formácii pokračoval v Taliansku, v Mirabello Monferrato pri Turíne a v argentínskej Cordóbe, kde bol 23. novembra 1958 vysvätený za kňaza. Jeho prvá misijná stanica bola v Paraguaji, kde pôsobil vo viacerých saleziánskych strediskách (Ypacaraí, Concepcióne a Coronel Oviedo). V roku 1969 sa vrátil do Ríma a študoval teológiu na Pápežskej lateránskej univerzite, kde dosiahol licenciát. Od roka 1971 bol misionárom pre Slovákov a Čechov vo Švédsku. V rokoch 1980 – 1992 bol vedúcim Slovenskej katolíckej misie v Mníchove, potom v Paríži až do roka 2000, keď sa vrátil do vlasti. Vo Švédsku založil časopis Krajanský pozdrav, v Paríži bol redaktorom časopisu Život – La Vie. Je člen Únie slovenských spisovateľov a umelcov v zahraničí. V súčasnosti je člen komunity saleziánov v Bratislave v Trnávke.
V spomienkach ponúka čitateľovi spolu s ním prežiť radosti i problémy života (nielen rehoľného) v pohnutom 20. storočí. V otázke prvej Slovenskej republiky mal vždy jasno, čo nie všetci ani na Západe, ani doma vo vlasti túto mienku nezdieľali. Aj o tom sa dočítame v pamätiach Saleziánskeho svetobežníka. Vojtech Zeman bol nielen spolubratom, ale aj blízkym priateľom známeho historika prof. Milana S. Ďuricu, ktorý ho pozval v roku 2016 za kazateľa na oslave šesťdesiateho výročia svojho kňazstva. Memoáre vhodne dopĺňajú aj rozhovory, ktoré poskytol exilovým i domácim periodikám.
Text a foto: Ján KOŠIAR