Jednoznačnosť v zahraničnej politike?
Slovensko je síce členom Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, ale to neznamená, že by sme mali byť ich vazalmi s povinnosťou ohýbať chrbát pri každom nezmyselnom názore, čo sa kdesi zrodí v tamojších centrálach. A už vôbec nie pri pokusoch zatiahnuť nás do vojny. Nemôžeme mať však jedno stanovisko v zahraničí a iné doma pred našimi občanmi...
Čo sa týka Ukrajiny, je to až priveľmi priehľadné. Najprv povieme, že dáme financie vojnou sužovanému štátu, ale iba na mierové ciele. Čo však nebráni odsúhlasiť vojenské dodávky domácich zbrojoviek. Biznis je biznis.
Vláda v tichosti bez záujmu médií schválila zákon na podporu ubytovania pre ukrajinských utečencov a na ich prednostné ošetrenie. V čase, keď slovenské ženy čakajú na mamografiu pol roka a na operáciu bedrového kĺbu rok. Podľa webu Národnej rady SR zo 140 prítomných hlasovalo za 122 poslancov. A ktože je pod tým podpísaný okrem ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka? Predseda vlády SR Robert Fico vlastnou rukou. V deň, keď vystúpil s prvým prejavom po atentáte, teda piateho júna. Nuž, perný deň. Alebo v Handlovej, v deň atentátu na neho, vláda schválila dotáciu štyri milióny eur pre ukrajinského podnikateľa Dmytra Borodavku, ktorého firma prebaľuje ukrajinskú hydinu do slovenských obalov. Písali sme už o ňom v minulosti. Bude mať úľavy na dani z príjmov, aj keď podľa ekonomického portálu Finstat má firma ročný obrat sto miliónov eur. Asi to fakt potrebuje. No nedajme mu na prilepšenie...
V polovici júna sa skončil aj samit vo Švajčiarsku, ktorý mal dohodnúť mier na Ukrajine. Bez Ruska. Veď načo by tam bolo pozvané, bárs je jedným z účastníkov agresie. Aj keď od podujatia vo Švajčiarsku nebolo možné očakávať nijaké prelomové výsledky, minister zahraničných vecí Slovenska Juraj Blanár sa na stretnutí zúčastnil. Slovensko takto svojou prítomnosťou zbytočnú konferenciu legitimizovalo.
Nás by malo skôr zajímať, že maďarský premiér Viktor Orbán povedal v júni pre rozhlasovú stanicu Kossuth, že NATO chce vybudovať v Európe v tomto roku tri vojenské základne ‒ v Poľsku a Rumunsku, jednu aj na Slovensku. Z nich sa majú dodávať zbrane Ukrajine. Orbán si povzdychol, že maďarská strana je proti tomu, ale nedokáže plánom zabrániť. Lebo nie je, pokiaľ ide o členstvo v NATO, svojprávny štát. To si slovenská zahraničná doktrína nepriznáva. Nech pozerám, ako pozerám, nenašiel som na oficiálnych stranách ministerstva zahraničných vecí či obrany ani čiarku. Ani len pohŕdavé konštatovanie, že ide o hoax. Iba v roku 2022 v septembri sa štátny tajomník ministerstva obrany ešte Ódorovej vlády Marián Majer vyjadril, že „v rámci predvolebnej kampane sa niektorí politici neštítia nezodpovedne oživiť už vyvrátené lži a hrubo zavádzať občanov šírením klamstiev o zriadení amerických základní na území Slovenska“. Akoby sme už vtedy na Sliači nemali americkú vojenskú základňu, skrytú za zmluvu DCA, ktorú bývalá prezidentka Zuzana Čaputová podpísala do niekoľkých hodín po schválení servilným parlamentom. Kritikom po zmene vlády bola nasadená psia hlava. Takto sa to nerobí, do psej matere, parafrázujúc slová domáceho politického klasika.
Isteže, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár našťastie nesúhlasil s návrhom, aby Nemecko bránilo ukrajinské územie zo Slovenska. S týmto šialeným návrhom mal prísť vládny poslanec Joe Weingarten za Sociálnodemokratickú stranu Nemecka. Medzi jej najznámejších predsedov patrí ten prvý ‒ Willy Brandt. Známy je jeho výrok „Mier nie je všetko, ale bez mieru je všetko nič.“ Nositeľ Nobelovej ceny za mier z roka 1971 sa musí z udalostí na Slovensku v sociálno-demokratickým stranách a v NATO v hrobe obracať.
Určite to nemecký poslanec Weingarten nevyslovil len tak svojvoľne. Toto by si zaslúžilo aj predvolanie nemeckého veľvyslanca na koberček. Navyše to bolo v máji, keď uplynulo len pár dní od dvadsiateho výročia prijatia Slovenska do NATO. Lenže zmluvu sme nepodpísali ako vstupenku do vojny, ale na našu ochranu. Keby náhodou... Ale my mlčíme, akože ani máčny mak. Politický úlet. Veď s tým máme doma u našich politikov dosť skúseností.
Ak sa táto správa potvrdí, Slovensko je o ďalší krok ďalej v konflikte medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré sa môže rozhodnúť zničiť takéto základne NATO, čo ho priamo ohrozujú. Sme o ďalší krok bližšie k vojne a súčasná vláda sa tvári, že o ničom nevie, aj keď sa postupne stávame nárazníkovou zónou medzi Európou a Ruskom. Tou mala byť predtým Ukrajina ako nečlenský štát Európskej únie a NATO.
Chýba nám jasná a tvrdá pronárodná zahraničná politika. Aj s občasným buchnutím do stola na medzinárodnom fóre.
Iba hlupák robí stále tie isté chyby a nádeja sa, že zas mu to možno vyjde.
Ivan KRAJČOVIČ