Hrdo sa hlásia k slovenským koreňom
Koncom apríla si krajania v Slovenskom Komlóši pripomenuli 278. výročie jeho založenia a zároveň 30. výročie získania štatútu mesta. Po vyhnaní Turkov dostala sa komlóšska pustatina do vlastníctva baróna Rudňanského. Podľa zmluvy z 8. januára 1746 dovolil osídliť túto oblasť slovenským osadníkom z hornouhorských stolíc. Druhý domov tu spočiatku našlo okolo osemdesiat rodín, neskôr pribúdali ďalší takmer výlučne evanjelického vierovyznania.
Slováci po príchode si vybudovali domy, modlitebňu, školu a dom pre učiteľa. V roku 1795 pod vedením evanjelického farára Juraja Sextyho postavili kostol, ktorý je dodnes symbolom mesta. V roku 1893 (takmer o sto rokov) bol postavený obecný dom a ešte v tom istom roku pripojili Komlóš k železničnej trati. Obec mala vyše jedenásťtisíc obyvateľov, z ktorých asi tisíc bolo maďarskej národnosti. Počas reemigrácie v roku 1947 sa zo Slovenského Komlóša vysťahovalo 939 rodín, čo bolo približne 3 300 obyvateľov.
Počas osláv spomínaných výročí ich účastníci položili veniec k pomníku založenia obce, na ktorom je nápis: Pane, požehnaj túto zem a každý jej národ! Pamätník bol postavený v roku 2008 z iniciatívy Spolku Slovákov z Maďarska, ktorý pôsobí na Slovensku v Galante a združuje Slovákov, ktorí sa počas pamätnej akcie Mať volá vrátili späť do vtedajšieho Československa. Uctili si aj pietne miesto SLOVÁCI na súkromnom pozemku krajana, ktorý ho tam zriadil z vlastnej iniciatívy.
Primátor Zoltán Zsura počas slávnostného zasadania mestskej rady odovzdal ceny Pro Urbe významným osobnostiam ‒ rodákom zo Slovenského Komlóša, ako aj žiakom, ktorí dosahujú významné úspechy v rôznych oblastiach. V príhovore vyslovil nádej na obnovu slovenského evanjelického kostola, kde počas slávnostných bohoslužieb farár Attila Szpisak položil tiež symbolický venček k pamätnej tabuli umiestnenej v kostole pri príležitosti 250. výročia založenia cirkvi a mesta 24. apríla 1996.
Počas slávnostného zasadnutia mestského zastupiteľstva odovzdalo Združenie pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov dar škole, nositeľke mena významného komlóšskeho rodáka Jána Janka ‒ rodokmeň vo forme zarámovaného obrazu. Jeho meno nesie maďarská základná škola v meste. Matka Jána Janka pochádzala z Liptovského Trnovca a otec zo Šivetíc. Rodokmeň prevzala riaditeľka základnej školy od Ľubomíra Kmeťa, Jaroslava Poliaka a primátora Galanty Petra Koleka. Príhovor za Združenie pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov predniesol Michal Hronec, ktorý sa narodil v Slovenskom Komlóši a budúci rok bude oslavovať krásne jubileum ‒ deväťdesiat rokov. V príhovore vyzdvihol myšlienku vyhotoviť strom života Jána Janka a vyslovil prianie, aby sa práca skupiny genealógov stala inšpiračným podnetom pre študentov tunajšieho gymnázia na hľadanie histórie svojich rodín. Každý človek by sa mal k svojim koreňom hrdo hlásiť.
Oslavy výročia založenia mesta pokračovali na námestí, kde vystúpili miestne i pozvané folklórne súbory – TS Zelený veniec Ečok, FS Mlynček Kolárovo, Tanečný spolok Komlóš, Mládežnícky dychový orchester v Slovenskom Komlóši.
Katarína KOŇARIKOVÁ ‒ Foto: archív autorky