Kovačická insita sa pýta do svetového dedičstva
Dolnozemskí Slováci sú fenomén, ktorý nemá vo svete obdobu. Ich vysťahovalecké osudy sú najpríťažlivejšie pre etnologický výskum z hľadiska ich jazykového prejavu, tradícií a spôsobu života, spolkového a spoločenského života, no v neposlednom rade národnokultúrneho a výtvarného prejavu, ktorý desiatky rokov zachovávajú, o čom svedčí aj zámer Galérie insitného umenia v Kovačici, Nadácie Babka z Kovačice a Domu kultúry v Padine ochraňovať diela insitného naivného umenia, čo dospelo až do dnešnej situácie, keď insitné umenie Kovačice kandiduje na zápis do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Insitné umenie dnes patrí medzi medzinárodne uznávané formy výtvarného prejavu. Diela kovačických autorov videli ľudia v rôznych kútoch sveta, zdobia Veľvyslanectvo SR v Belehrade, veľkorozmerný obraz je na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí v Bratislave a Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave.
■ ETICKÝ KÓDEX
Ešte v máji tohto roku sme mali možnosť zapojiť sa do diskusie k predloženému Etickému kódexu, ktorý nesie meno po jednom z tamojších najvýznamnejších insitných maliarov ‒ Jonášov kódex. Pri tejto príležitosti sme navštívili Galériu Babka v Kovačici. Ako povedal Chris De Rubeis: „Každé umenie by malo inšpirovať a vyvolávať emócie. Umenie by malo byť niečo, čo môžeme skutočne cítiť.“ Insitné umenie vyvoláva emócie, vyvoláva spomienky a je nositeľom tradičných hodnôt. S tým súvisí aj historické pozadie, bez ktorého nie je možné porozumieť kultúre. V krajanskom prostredí je formované obrazom jednotlivých diaspór. Tu na tomto mieste vynikajú kultúrne prejavy cez umenie farieb a štetcov. Prieniky, ktoré vidíme v tvorbe insitných umelcov z Vojvodiny s inými kútmi Dolnej zeme, sú neopakovateľné, fenomenálne, hneď aj z obrazu Martina Jonáša Zariekanie úrody (Kovačica, 1993). Život sedliaka nebol naplnený iba zemou a prácou, ale i tajuplnými nadprirodzenými silami. Sedliak presne vedel, čo a kde má zasiať, kedy treba ísť orať a kedy zberať úrodu. Ale nie vždy stačilo, aby spravil všetko tak, ako je „načim“. A tu prichádza mágia slova v prípade Slovákov z Bulharska počas kračúnskych sviatkov, keď sa sadilo žitko ako symbol znovuzrodenia a životodarnosti a posielali sa synovia polazovať, aby mágiou vinšovného slova na Luciu pričarovali úrodu na poli a prírastok v maštali – Doňiesov son vám ocieľku/vašej ďiovki pod gecieľku/ak jej buďe pasuvať/buďeťe mi ďakuvať.
■ MÁGIA HUDBY
V obraze Martina Jonáša sedliak magickými tónmi huslí zastúpil polazovníka a privoláva úrodu hudbou. O tom hovorí i časť Etického kódexu ‒ Etické pravidlá o tvorbe výtvarného diela, konkrétne Výtvarné znaky kovačického insitného umenia v článku 9. Obraz Martina Jonáša, na ktorom sedliak mágiou hudby privoláva úrodu na kukuričnom poli, prináša pohľad na hospodársky život dolnozemského Slováka. Dovoľujem si tvrdiť, že insitné umenie v tomto smere prekračuje hranice Vojvodiny a zachytáva prvky tradičného spôsobu života vo všetkých slovenských enklávach na Dolnej zemi – na území dnešného Maďarska, Rumunska, bývalej Juhoslávii a Bulharska. Kukurica mala v živote dolnozemských Slovákov bezpochyby významné hospodárske postavenie, zužitkovala sa od šúľka po čutku a práve o Voľbe motívu hovorí článok 10. Kukurici a tvorbe Martina Jonáša bola venovaná reprezentatívna farebná monografia z Vydavateľstva Matice slovenskej (1994).
■ AUTENTICKÝ SVET I ŠTÝL
Insitní maliari maľujú to, čo je okolo nich, čo im je srdcu blízke, zachytávajú tradičný spôsob života vo všetkých smeroch a to spôsobom, ktorý má formálno-výtvarné znaky odlišné od iných umení. Silný kolorit a očarujúca intenzita farieb ako výtvarný element v tvorbe väčšiny naivných maliarov je prenesená z ľudových krojov a folklóru. Každý z umelcov vytvára svoj vlastný rozpoznateľný a autentický štýl, ako to vidíme aj v tvorbe Zuzany Chalupovej, ktorá sa stala symbolom UNICEFU. V jej tvorbe možno pozorovať širokú škálu prvkov tradičnej kultúry, detailné znázorňovanie činnosti detí, zvyky počas roku atď. Predložený Jonášov kódex definuje všetko potrebné na zachovanie a zveľadenie kultúrneho dedičstva, hodnôt, ktoré sú základom súčasnej civilizácie, a hodnôt, na ktorých sú založené európske spoločenstvá. Dokument má významné postavenie v insitnom maliarstve v Srbsku a prejavuje hlbokú úctu ku kultúre materinského slovenského národa. Prípadné úspešné zapísanie kovačickej insity do svetového kultúrneho dedičstva UNESCA obohatí nielen Slovensko a Srbsko, ale určite i umelecký svet. Tvorcovia detailne rozpísali každý element umeleckého sveta a ošetrili všetky možné nástrahy. Záverom len možno popriať tamojším maľujúcim sedliakom, aby neutíchali vo svojej práci, pretože, slovami Aristotela: „Cieľom umenia nie je reprezentovať vonkajší vzhľad vecí, ale ich vnútorný význam.“
Text a foto: Katarína KOŇARIKOVÁ