Slovenská Zdravá škola a európska Otvorená sieť spoločne k zdravému stravovaniu. Situácia so stravovaním detí a mládeže, ale aj s nedostatkom zdravého pohybu mladej generácie sa dostala na kritickú hranicu, keď sa tieto zanedbané faktory začínajú výrazne prejavovať na zdravotnom stave mladej populácie. Projekt Zdravá škola je zameraný na prevenciu obezity a zvýšenie pohybových aktivít detí, zlepšenie stravovacích návykov v školách, zvýšenie informovanosti rodičov a učiteľov podľa princípov medzinárodnej siete EPODE. Na Slovensku tieto aktivity rozbehla a koordinuje Lucia POLAKOVIČOVÁ.
- Projekt, s ktorým ste prišli, je zameraný na zvýšenie pohybovej aktivity detí a na zmenu stravovacích návykov. Čo vás motivovalo na túto iniciatívu?
Projekt vznikol najmä preto, lebo ja mám rada naše Slovensko a zle sa mi pozeralo na to množstvo obéznych detí a mladých ľudí, ktorých okolo seba registrujem, ako chodia do sietí fastfoodov s elektronickými nástrojmi v rukách. Napchajú do seba nezdravú potravu, a pritom čučia do obrazoviek. Je to rozšírené v takej miere, že ak to bude ešte narastať, tak naše milé Slovensko nebude mať v budúcich generáciách veľmi radostnú perspektívu. Obézne deti s pokazenými očami, ktoré nemajú základné pohybové návyky v športových hrách, to hrozí pandémiou civilizačných chorôb. Potom sem ozaj môže prísť vlna migrantov z iného civilizačného okruhu a pohodlne si od tunajších fyzicky slabých obyvateľov zoberie všetko, čo tu vybudovali generácie pred nami.
- Ako k zdravému spôsobu života pristupujete vy osobne, aby ste mohli ísť príkladom?
Ja sama milujem dobré jedlo, čo nie je nič zlé. Ide však o kvalitu, nie o množstvo. Svoj energetický príjem kompenzujem aktívnym pohybom. Dvakrát týždenne tancujem salsu a trikrát cez týždeň bicyklujem po dunajských hrádzach, v zime cvičím vnútri, ale v primeranom počasí sa venujem turistike. Hnevá ma, keď vidím obtlstnutých mladých mužov, a aj tí čo nemajú nadváhu, sú očividne neduživí. Ja som dostala základ a lásku k pohybu v rodine, preto to chcem dopriať aj dnešným deťom, veď ide o budúcnosť zdravotného stavu celej dnešnej mladej populácie.
- Čo je podľa vás najhorším faktorom v terajšej situácii, ktorá odzrkadľuje zanedbanie problematiky v ostatných dvoch desaťročiach?
Je to podľa mňa jednoznačne otrasné stravovanie detí. Hovoria o tom konkrétne čísla z verejných prieskumov. Až štyridsať percent detí neraňajkuje a na desiatu dostávajú od rodičov peniaze na nákup v školskom bufete. Vyše šesťdesiat percent detí si kúpi komerčné sladkosti, čokoládové a podobné tyčinky, k tomu sladené nápoje. Takmer vôbec nekonzumujú ovocie a zeleninu, to znamená, že zjedia menej ako jeden kus ovocia alebo zeleniny denne. Sedemdesiat percent detí konzumuje komerčné umelé vitamíny. Mnohé deti sú z prostredia, kde rodičia prevažne pracujú do neskorých večerných hodín a dochádzajú za prácou do niektorého väčšieho mesta. Rodičia tak nemajú čas starať sa o správnu výživu svojich detí. Aj preto vyše polovica rodín uprednostňuje najmä na večeru produkty zo sietí fastfoodov a vopred pripravené jedlo nakúpené zo supermarketov.
- Teda ide nielen o stravovacie návyky, ale aj o kvalitu konzumovaných potravín?
Kvalita potravín v našich obchodoch, najmä supermarketoch, je tragická. Možno viete o porovnávacích štúdiách, ktoré sa zaoberali kvalitou produktov potravinárstva u nás a za hranicami. Jednoznačne sa ukázalo, že firmy z nadnárodných sietí ponúkajú na Západe inú kvalitu tých istých značiek a výrobkov ako u nás či v Česku. Výrobok v tom istom obale má inú kvalitu v Rakúsku či Nemecku ako v našich obchodoch. Ako je to možné? Považujú nás za smetisko alebo za menejcenných konzumentov? Hlavne že na nás zarábajú. Ale to je dôsledok toho, že sme si nechali zničiť v potravinárstve takmer všetko, čo bolo domáce a kvalitné. Keď som končila strednú školu, mojou maturitnou otázkou bola esej na tému sebestačnosť v zásobovaní potravinami. Iste, vtedy sme síce nemali kedykoľvek dostupné banány, ale mali sme lokálne ovocie vysokej kvality. Teraz tu máme akékoľvek ovocie z dovozu, ale nemá nijakú chuť ani nutričnú hodnotu – všetko chutí rovnako – asi ako kaleráb. Ani sa veľmi nečudujem, že to deti nechcú jesť...
- S tým súvisí aj otázka upravovania potravín novými technológiami.
Ide i geneticky modifikované potraviny. Napríklad tento rok som nejedla dobrú kukuricu z letného zberu a ani sa nečudujem – vraj je upravená GMO. S tým súvisia aj nezmyselné normy, podľa ktorých chovné ošípané sa nesmú kŕmiť pomyjami, ale nejakými granulami. Kurčatá sú bez chuti, otvorený jogurt v chladničke sa ani za tri týždne nepokazí... Čo môže byť zdravé a chutné na takých potravinách?
- Spomenuli ste aj sladené nápoje a s tým súvisí pitný režim.
Áno, deti pijú s obľubou najmä sladené nápoje, aj keď najlepšia je čistá voda. Tej máme, našťastie, dostatok, slušný výber a vysokú kvalitu. Lenže vodu treba ľudí nanovo učiť piť. Reklama útočí najviac na deti a tie chcú byť akože moderné. Ak všetci okolo nich pijú sladké, budú to piť aj ony. Pritom prieskumy dokazujú, že sladené nápoje sú pre zdravie vysoko nebezpečné z mnohých dôvodov.
- Ako máte svoje aktivity podchytené organizačne?
Náš projekt Zdravá škola je súčasťou európskeho projektu OPEN, teda Otvorená sieť na prevenciu obezity. Sme členom medzinárodnej organizácie prevencie obezity EPODE International Network. Doma nikto nie je prorokom a máme problémy dostať naše aktivity do povedomia širokej verejnosti. Ale medzinárodne sme už boli ocenení práve organizáciou EPODE. Založili sme Nadáciu pre zdravie našich detí. Našou verejnou výkladnou skriňou je webová stránka SORTTUBE.sk, kde prezentujeme všetky naše aktivity. Zároveň ponúkame zadarmo priestor na našom webe pre všetkých, ktorí chcú zadarmo predstaviť podobné pohybové, športové či gastronomické aktivity v rámci celého Slovenska.
- Získali ste už oficiálnu podporu aj na Slovensku?
Financovanie projektu je na polovicu zabezpečené z európskej siete OPEN, na druhú polovicu musíme nájsť z vlastných zdrojov. Problémy s financovaním máme od začiatku a potrebujeme ešte vykryť asi tretinu projektu. Bohaté spoločnosti na Slovensku akosi nemajú záujem o podporu podobných projektov, čo mi je veľmi ľúto, lebo je to krátkozraké. Z obezity vyplývajú ďalšie závažné ochorenia. Je to však málo emotívne na rozdiel od onkologických ochorení, ktoré vedia vzbudiť súcit, ale rovnako nebezpečné z dlhodobejšieho hľadiska. Oslovili sme desiatky spoločností, ale väčšinou odpovede boli v duchu, „nevidíme dôvod, prečo by sme vás mali podporiť“, napriek tomu, že ide o naše slovenské deti. Je mi tiež ľúto, keď viaceré spoločensky známe osobnosti radšej prezentujú svoj súcit s problémami imigrantov, než by sa starali o zdravý vývoj a lepšiu budúcnosť našich detí.
- Poďme ku konkrétnym akciám, ktoré v rámci projektu už prebiehajú alebo sú v pláne.
Pilotný projekt Zdravá škola sme rozbehli pre deti v obci Zlaté Klasy. V tejto obci sú dve školy s takmer rovnakým počtom žiakov. Obe základné školy patria do projektom definovanej ohrozenej skupiny. Školy majú rovnaký študijný plán, podobnú technicko-materiálnu vybavenosť, majú telocvičňu a ihrisko. Dohodli sme spoluprácu s riaditeľmi škôl, učiteľmi, pediatrami, so starostom a s miestnymi podnikateľmi. V sledovanom období za jeden školský rok prebieha intervencia v oboch školách. Máme vstupné informácie o každom žiakovi, jeho výšku, hmotnosť a profil telesného zloženia sme získali pomocou bioimpedancie a porovnáme ich s údajmi, ktoré získame na konci intervencie. Počas roka budú prebiehať na oboch školách pravidelné cvičenia s učiteľmi, ktorých vyškolia tréneri Cross Fit. V júni 2015 boli založené na školských pozemkoch aj záhrady, kde sa žiaci budú o ne spolu s učiteľmi starať. Záhrady sme založili preto, aby sme deťom ukázali, že ovocie a zelenina nerastú v supermarkete.
- Ako to vyzerá s plánmi do budúcnosti?
Vypracovali sme koncepciu na päť rokov dopredu, chce to len ochotu spolupracovať zo strany zodpovedných úradov. Dvadsaťpäť rokov sa to tu dobré ničilo, keď pohyb a šport nahradilo vysedávanie pred televízormi a počítačmi, pokazilo sa stravovanie v školách i rodinách. Nikto nemôže teraz očakávať rýchle výsledky v tom smere, že sa to zmení na lepšie za pár mesiacov. Je to beh na dlhé trate. Treba nám aj podporu rodičov. Mnohí rodičia majú funkcie v úradoch, tiež sú majiteľmi či zamestnancami vo firmách, ktoré by mohli prispieť k snahám o zlepšenie situácie. Je to celospoločenská potreba a záležitosť. Stále hľadáme partnerov na riešenie tohto veľkého aktuálneho celoslovenského problému.
- Ako by sa do vašich aktivít mohla zapojiť Matica slovenská?
Mohla by prispieť osvetou a pôsobením na mládež prostredníctvom svojej členskej základne. V takýchto činnostiach má predsa Matica svoje tradície a mnohoročné skúsenosti. Treba spojiť sily, ide o budúcnosť celej spoločnosti a najmä budúcich generácií slovenského národa.
Zhováral sa Roman KALISKÝ-HRONSKÝ ‒ Foto: autor a archív