Ambasádor slovenskej kultúry u severných susedov
Ľudomír Molitoris, generálny tajomník Spolku Slovákov v Poľsku, sa narodil v roku 1957 v obci Nedeca, ktorá v roku 1920 pripadla Poľsku. Po ukončení štúdia na FF UK v Bratislave, odbor slovenský jazyk a literatúra, sa v roku 1983 vrátil do Poľska a začal aktívne pôsobiť v krajanskom hnutí. Je neúnavným organizátorom, vydavateľom, autorom odborných článkov a štúdií z oblasti histórie a súčasnosti Slovákov v Poľsku. Za svoje aktivity na prospech slovenského národa získal viacero ocenení. V roku 2013 mu prezident SR Ivan Gašparovič udelil Rad bieleho dvojkríža III. triedy za dlhoročnú pedagogickú, krajanskú, kultúrnu činnosť a šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.
Naše prvé stretnutie sa uskutočnilo v roku 1993, keď som ako študentka polonistiky na Jagelovskej univerzite prvýkrát navštívila Spolok Slovákov v Poľsku na Ulici sv. Filipa v Krakove. Budova, v ktorej sídlite dodnes, bola v tých časoch naším druhým domovom. Môžeš priblížiť činnosť vašej organizácie?
Náš spolok sa usiluje o udržanie, propagáciu a rozvoj slovenského jazyka, kultúry, umenia, národného povedomia – jednoducho slovenského života v Poľsku. V tomto duchu organizujeme rôzne podujatia, napríklad Dni slovenskej kultúry v Malopoľsku, Národný výstup na Babiu horu, Prehliadku krajanských dychových hudieb, Fašiangy Ostatki, súťaže pre deti a mládež o Slovensku, výlety a tábory na Slovensko, školenia pre učiteľov slovenského jazyka, vernisáže a výstavy, prezentácie kníh... Keďže sme členská organizácia, vykonávame aktivity na základe požiadaviek našich členov, ale sme, samozrejme, otvorení aj každej pozitívnej myšlienke, ktorá je v súlade s našimi cieľmi a so stanovami. Usilujeme sa, aby sa o Slovensku a Slovákoch v Poľsku šírili pozitívne narácie, na ktoré chceme nadväzovať a ďalej ich rozvíjať. Nechceme žiť v konflikte, čo sa nám v súčasnosti snaží vnútiť istý prisťahovalec zo Slovenska, ktorý sa uviedol tým, že nám prišiel v noci s podguráženými kamarátmi vulgárne nadávať, a v tomto duchu pokračuje neustálymi útokmi voči autochtónnej slovenskej komunite na sociálnych sieťach i úradoch so zámerom rozdeľovať Slovákov v Poľsku na tých správnych a tých zlých. My však nevidíme budúcnosť v rozdeľovaní a každý, kto chce a vie niečo pozitívne pre Slovensko a slovenský národ urobiť, má u nás dvere otvorené.
V roku 1993 ste sa úspešne pustili do tlačiarenskej a vydavateľskej činnosti. Vaša tlačiareň spolupracuje aj s viacerými vydavateľstvami či univerzitami na Slovensku, pravidelne sa zúčastňujete na knižnom veľtrhu Bibliotéka v bratislavskej Inchebe. Publikácie z vášho vydavateľstva sú známe a dostupné aj na slovenskom knižnom trhu. Koľko publikácií a akého zamerania ste doteraz vydali?
Prvou tlačovinou z našej tlačiarne bolo aprílové číslo nášho krajanského mesačníka Život a prvou odbornou publikáciou vedecká ročenka Almanach Slováci v Poľsku. Do dnešného dňa vyšlo vo Vydavateľstve a v tlačiarni Spolku Slovákov v Poľsku už okolo dvetisíc titulov s vlastným ISBN a približne rovnaký počet titulov, ktoré boli vydané pre iné vydavateľstvá v slovenskom, poľskom, českom, anglickom, nemeckom, vo francúzskom, v ruskom, ukrajinskom, vo fínskom, v čínskom i arabskom jazyku. Naše knihy môžete nájsť až na štyroch kontinentoch a v devätnástich krajinách sveta.
Určite sú vo vašom portfóliu aj preklady slovenských autorov do poľštiny...
Áno, šírenie slovenskej kultúry pre poľskojazyčné obyvateľstvo bolo takmer od začiatku jedným z našich cieľov. V našom vydavateľstve uzrel svetlo sveta preklad poézie slovenského barda P. O. Hviezdoslava, preklady diel A. Hykischa, P. Vilikovského, I. Bukovčana, J. Uličianskeho, výbery poézie V. Kovalčíka a J. Leikerta či Antológia súčasnej slovenskej poézie.
V krakovskej centrále ste v roku 1999 otvorili Galériu slovenského umenia, v ktorej ste nielen predstavili tvorbu slovenských výtvarníkov, ale aj pripravili prezentácie knižných publikácií slovenských autorov.
Galéria slovenského umenia funguje už štvrťstoročie a za ten čas sme predstavili krakovskej verejnosti diela nielen našich krajanských výtvarníkov, napríklad L. Mšalovej, F. Kolkoviča, W. Surmovej, ale aj viacerých významných slovenských umelcov − A. Brunovského, D. Kállaya, M. Klimčáka, M. Kellenbergera, J. Veľkej, M. Augustína, K. Vavrovej, R. Milčákovej − či slovenské insitné umenie zo Srbska. Každoročne tu má svoje čestné miesto výstava prác detí zo spišských a z oravských škôl v Poľsku, ktoré tvoria umelecké diela vždy na inú tému týkajúcu sa slovenských dejín, kultúry či umenia. Ku každej výstave vydávame dvojjazyčný katalóg, ktorý je ďalšou formou propagácie.
Okrem spomenutej centrály v Krakove Spolok Slovákov v Poľsku rozvíja svoju činnosť aj v miestnych pobočkách na Spiši a Orave...
V priebehu posledných tridsiatich rokov sme vybudovali Slovenský dom v Kacvíne a Centrum slovenskej kultúry v Novej Belej, opravili Slovenský dom vo Vyšných Lapšiach, prebudovali starú slovenskú školu v Podvlku a aktuálne je vo výstavbe Dom slovenskej kultúry v Jablonke, ktorý je na Orave veľmi potrebný. V týchto domoch totiž pulzuje slovenský život – stretávajú sa tu deti a mládež pri rôznych aktivitách, organizujú sa podujatia. Fakticky sa v nich udržiava kontinuita pri tradovaní, prezentovaní a rozvíjaní slovenskosti. Na druhej strane sa v nich vytvára priestor aj pre slovensko-poľskú spoluprácu. Slovenský dom v Jablonke vzišiel práve z takejto iniciatívy dvoch prezidentov − L. Kaczynského a I. Gašparoviča. Momentálne je postavená hrubá stavba, no na jeho dostavbu je potrebná podpora. Finančná, ale aj tá politická, ktorá nič nestojí. Stačí len prezentovať, že krajania Slovensku nie sú ľahostajní. Tak ako keď sa nás napríklad zastala Matica slovenská v prípade glorifikácie vraha Slovákov pri vydaní jeho mince, za čo pekne ďakujeme.
Text a foto: Ingrid MAJERIKOVÁ, riaditeľka Vydavateľstva Matice slovenskej