Predseda Matice slovenskej Marián GEŠPER o uplynulých týždňoch a mesiacoch. Rok 2018 ‒ Rok slovenskej štátnosti, bol pre Maticu slovenskú výnimočný i úspešný. Niesol sa v znamení mnohých dôležitých výročí, ktoré sú pre náš národ a štát viac než len dátumami v kalendári. Matičiari často ako jediní pripomenuli celej verejnosti tie udalosti a osobnosti, vďaka ktorým dnes žijeme v samostatnej a demokratickej Slovenskej republike. Predseda Matice slovenskej JUDr. Marián GEŠPER v rozhovore vysvetľuje, prečo je v súčasnosti činnosť matičného hnutia pre Slovensko taká dôležitá ‒ o čom napokon svedčí spolitizovaná mediálna „pseudokauza“ udelenia Ceny Daniela Rapanta v závere minulého roka.
- Zhodnoťme najprv rok 2018 v číslach. Čo a koľko dokázala Matica slovenská pripraviť a uskutočniť v uplynulom roku a akým témam sa venovala?
V minulom roku Matica slovenská stála za tristošesťdesiatjeden projektmi regionálnej kultúry s národnou tematikou, ako aj za tridsaťdva vydanými knižnými titulmi. Chcem zdôrazniť, že do týchto projektov nie sú zahrnuté tzv. celoslovenské hlavné aktivity Matice, ktorými si pripomenula osobnosti a udalosti tzv. osmičkových výročí. Od novembra 2017 sme zverejnili vyše deväťdesiatosem reportáží a propagačných videí, čo je iba výrez z množstva podujatí! V dielni Informačného ústredia MS boli nakrútené profesionálne audiovizuálne historické dokumenty, napríklad o „slovenskom Sokratovi“ A. F. Kollárovi, na ktorého trojsté výročie narodenia si okrem jeho rodákov a Matice nikto nespomenul! Ďalej vznikli dokumenty o osemdesiatom výročí Viedenskej arbitráže a o ďalších osobnostiach, ako bol iniciátor Martinskej deklarácie Samuel Zoch, predseda Matice slovenskej Štefan Moyses či dramatik Ivan Stodola. Reportáže zachytili mnohé matičné podujatia o živote významných osobností, najmä o Františkovi Fugovi, Pavlovi Dobšinskom, Elovi Havettovi, Matúšovi Dulovi, Štefanovi Butkovi, Ľudovítovi Kukorellim a mnohých ďalších. Vyzdvihli sme sto päťdesiate piate výročie založenia Matice slovenskej na Národných matičných slávnostiach v Martine, ktoré boli v novom šate a koncepcii zapojenia matičiarov zo všetkých kútov Slovenska. V súčasnosti je už na svete aj nová matičná internetová stránka, ktorá sa bude stále aktualizovať.
Vykonali sme obrovské množstvo profesionálnej, odbornej i dobrovoľnej národnej práce. V roku 2018 ‒ Roku slovenskej štátnosti, si Matica slovenská pripomenula Slovákov v česko-slovenských légiách, a to, zdôrazňujem, putovným podujatím v Košiciach, vo Vranove, v Žiline, v Lučenci, ale aj v ďalších menších obciach Slovenska. Matičiari i predstavitelia mestských samospráv vedia, že len vďaka matičiarom mali podujatia na sto sedemdesiate výročie Žiadostí slovenského národa v Liptovskom Mikuláši a vzniku prvej Slovenskej národnej rady v Myjave početnú účasť verejnosti a dôstojný priebeh hodný takýchto veľkých výročí. V oboch prípadoch matičiari stáli za dramatickými predstaveniami a kultúrnymi programami s pomocou matičných folklórnych súborov z celého Slovenska. Tým sme splnili sľub, že prioritne sa budeme opierať o naše vlastné kolektívy, nie o externé komerčné skupiny. V našich aktivitách sme ďalej upozornili na deväťdesiate výročie Krajinského zriadenia (1928) a na osemdesiate výročie autonómie Slovenska (1938). Matičné odbory a ústredie realizovali viacero podujatí a aktivít o Slovenskom národnom povstaní (1944) a vzniku Slovenskej republiky (1993) či ukončení prvej svetovej vojny (1918). Pripomenuli sme si aj smutné osemdesiate výročie Viedenskej arbitráže kultúrnymi a vedeckými aktivitami.
Bohužiaľ, pozornosti predstaviteľov štátu i verejnosti ušlo päťdesiate výročie prijatia zákona o federácii Česko-Slovenska, čo bol dôležitý míľnik na ceste k prelomovému roku 1993, a iba Matica naň poukázala. Mimochodom, bola to tiež Matica, ktorá odhalila k stému výročiu oslobodenia od rakúsko-uhorskej tyranie a vzniku Československej republiky zásadné pamätníky. Išlo o bustu a tabuľu prvého česko-slovenského župana Samuela Zocha v Bratislave, pamätník a bustu predsedu SNR a Matice slovenskej Matúša Dulu v Martine a pamätnú tabuľu spisovateľovi a legionárovi Jankovi Jesenskému v Lučenci. Samotné osemdesiate výročie tragickej Viedenskej arbitráže (1938) sme si pripomenuli pamätníkom v Pavlovciach nad Uhom a pamätnou tabuľou v Slanci. Množstvo práce s mládežou urobil záujmový odbor Mladá Matica a Divadelný odbor MS. Matičiari vedia, že by sa dalo vymenovať ešte mnoho rôznorodých aktivít.
- Aj napriek týmto výsledkom sa nájdu mnohí, ktorí až notoricky spochybňujú existenciu ustanovizne v 21. storočí. Ako by ste im vysvetlili zmysel Matice slovenskej nielen pre súčasnú spoločnosť, ale aj budúcnosť Slovenskej republiky?
V roku 2019 oslávime sté výročie oživotvorenia Matice slovenskej, čo bude znovu príležitosťou vysvetliť verejnosti aktuálne poslanie a zmysel existencie Matice slovenskej pre národ, Slovenskú republiku a spoločnosť. Dnes sa v Matici dostala k slovu mladá a stredná generácia, ktorá si toto dala za svoju prioritnú úlohu. Veď Matica slovenská ako jediná masovo udržiava a reálne rozvíja národno-duchovný pilier štátu. Máme mladý štát, o ktorý sa treba starať nielen materiálne, ale aj duchovne. To znamená, že popri rozvíjaní rôznych oblastí nemôžeme podceňovať význam kultúrnych, kresťanských, ideových a historických tradícií pre existenciu a budúcnosť Slovenskej republiky. V nestabilnom období, keď náš východný sused zažíva ozbrojený konflikt, mestá západnej Európy sú ponorené do demonštrácií a teroru, čiže celkovo sa Európa potáca v nestabilite a rozvinutý sociálny systém nie je samozrejmý pre každú krajinu, musíme v národe podporovať kolektívne národné povedomie, kolektívnu historickú pamäť, ale aj formovať mladé osobnosti pre budúci národný, spoločenský, kultúrny i vedecký život. Matica podporuje povedomie o Slovensku ako o sebavedomej a suverénnej krajine s vlastnými národnými tradíciami a občianskymi hodnotami. Treba však povedať, že je rozdiel vo vnímaní Matice v médiách a v jednotlivých častiach Slovenska. V krajoch sme pevnou súčasťou regionálnej kultúry, dokonca bez matičných miestnych odborov by v niektorých častiach Slovenska absentovala miestna kultúra, keďže tam zrušili viaceré osvetové strediská a znížili počty pracovníkov v odboroch kultúry. Ukázalo sa, že po zrušení týchto zložiek napríklad zo strany VÚC práve miestne odbory a pracoviská MS vytrvalo pokračujú v práci na poli národnej kultúry.
- Naplnili sa očakávania z pracovných stretnutí s predstaviteľmi iných spoločenských a kultúrnych organizácií, ktoré sa uskutočnili v prvej polovici roka?
Musím s uspokojením konštatovať, že mnohé memorandá o spolupráci, ktoré v minulých rokoch zostávali iba v deklaratórnej podobe, sa v tomto roku premenili na činy. Po podpísaní memoranda o spolupráci so Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov uskutočnili matičné odbory a základné organizácie SZPB viacero spoločných podujatí. Ústredná rada SZPB a vedenie Matice slovenskej po prvý raz spoločne pripravili 24. novembra 2018 historický seminár a celoslovenskú akciu venovanú Ľ. Kukorellimu pri príležitosti jeho vymenovania za brigádneho generála in memoriam. Rovnako sme spoločnými silami uskutočnili s Gréckokatolíckou teologickou fakultou Prešovskej univerzity a Gréckokatolíckym arcibiskupstvom Prešov originálne vedecké podujatie aj za účasti mladých bohoslovcov na tému Matica a gréckokatolíci. Na upevňovanie slovanskej vzájomnosti sme založili Záujmový odbor slovensko-rusínskej vzájomnosti A. Dobrianskeho, pričom na zakladajúcom valnom zhromaždení boli aj priatelia z vedenia Rusínskej obrody na Slovensku. Nadštandardnú spoluprácu máme s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí. V súčasnosti posilňujeme spoluprácu so sto deväťdesiatimi ôsmimi základnými a strednými školami a postupne narastá počet škôl, ktoré podpisujú memorandum o spolupráci s Maticou. To sa týka aj krajských a okresných knižníc, s ktorými tiež máme memorandá, realizujeme s nimi rôzne popularizačné aktivity a v neposlednom rade sme im darovali publikácie s národnou tematikou. Nebudeme ani vymenovávať prednášky pre študentov uskutočňované matičiarmi.
- Ako vyzerá činnosť orgánov a iných zložiek Matice slovenskej po prvom roku tohto volebného obdobia?
Na rozdiel od dvoch minulých období výbor i predsedníctvo stabilne pracujú pre matičnú ideu. Výrazne pomohlo, že rýchlo a bez prieťahov bolo zvolené predsedníctvo, ako aj podpredsedovia, správca a komisie výboru. Nie sú tam rozbroje, ale dobrý a prospešný úmysel čo najviac zastabilizovať Maticu. Mnohí členovia výboru MS, predsedníctva MS, ale i dozorného výboru sa aktívne podieľajú aj na organizácii matičného života a mnohých podujatí, čo vnímam ako veľké pozitívum. Treba zdôrazniť, že pre relatívne malú dotáciu zo strany štátu, ktorá nebola zvýšená od roku 2010 (!) aj napriek rastu cien a minimálnych miezd, je počet profesionálnych pracovníkov malý až poddimenzovaný. Treba to hodnotiť vzhľadom na širokospektrálnu činnosť na Slovensku i v spolupráci s krajanmi. V niektorých regiónoch pracujú iba zamestnanci na dohodu o pracovnej činnosti, teda sa musíme spoliehať na našich obetavých dobrovoľníkov. Matica aj s malými prostriedkami urobila toho veľa, pretože matiční členovia a funkcionári veria, že národ i štát potrebujú ich činnosť na zachovanie našej štátnosti a národnej kultúry. V tejto súvislosti chcem poukázať na pravidelnú kontrolu plnenia úloh a uznesení z valného zhromaždenia MS v Liptovskom Mikuláši ‒ väčšina je splnená alebo sa priebežne plnia. V tomto roku sme konečne oveľa viac prepojili členský, vedecký a informačný pilier, čo bolo cítiť na podujatiach, poradách aj vo výsledných reportážach a v historických videách.
- Kto sa pozerá na dianie v spoločnosti najmä optikou bulváru a hlavnoprúdových médií, nemohol si tento rok nevšimnúť, že s Maticou sa nespájala nijaká nová reálna kauza. Vo všetkých mediálnych „výpadoch“ buď oprášili kauzy z minulosti (niektoré už aj vyriešené), alebo boli vyslovene osobného charakteru. Niektorí novinári si vzali na mušku konkrétne osoby, ako napríklad sedemdesiatročného historika Jozefa Rydla a do istej miery nevyberane zaútočili na predstaviteľov Historického odboru MS.
V tomto roku sa neprajné médiá naozaj nemali čoho reálne chytiť. Musíme si úprimne povedať, že pri udeľovaní Ceny Daniela Rapanta nešlo v skutočnosti o historika J. Rydla, ale prioritne o Maticu s cieľom za každú cenu vyrobiť hoci aj absurdnú kauzu a rozvláčať najstaršiu národnú ustanovizeň po médiách. To, že táto téma dostala toľko mediálneho priestoru aj s prehnanými hysterickými komentármi niektorých novinárov, svedčí o tom, že Matica slovenská je v neustálom negativistickom drobnohľade a je tu snaha za každú cenu ju pred slovenskou verejnosťou škandalizovať. Na vysvetlenie: Cenu Daniela Rapanta udeľuje Historický odbor MS, ktorý je činný už od čias prvej Československej republiky. V súčasnosti sú v jeho radoch také významné odborné osobnosti ako jeho predseda profesor Róbert Letz či profesor Martin Homza. V rámci historickej tradície je Historický odbor MS dobrovoľným matičným vedeckým odborom združujúcim mnohé osobnosti slovenského vedeckého života a cenu Daniela Rapanta udeľuje autonómne, nepotrebuje na to súhlas predsedníctva či výboru. Dobrovoľní členovia Historického odboru MS ocenili J. Rydla za odborné spracovanie témy slovenského exilu, čo tiež niektoré médiá, politici, a dokonca niektorí historici ignorovali. Nie je možné spájať Cenu Daniela Rapanta s ničím iným, a už vôbec nie s bulvárnymi článkami. V serióznej spoločnosti musia byť na každé očierňujúce tvrdenia takého medializovaného typu dôkazy, teda smerodajné je iba právoplatné odsúdenie v trestnom či disciplinárnom konaní alebo iné podobné sankcie v rámci akademického prostredia na území Slovenskej republiky, ktoré však v tomto prípade neexistujú. Bohužiaľ, naša spoločnosť sa posunula do nového štádia, kde sa intenzívne medializované fámy vydávajú za pravdy a niektorí novinári v rozpore s legislatívou Európskej únie zneužívajú žurnalistiku na účelové politické kampane.
- Čo podľa vás hovorí aj táto mediálna „pseudokauza“ o súčasnosti?
Pozrime sa na slovenskú spoločnosť, a možno aj za hranice našej republiky. Časy sa zásadne pritvrdili, reálne kontroverzie už ťažko odlíšiť od fabulovaných kontroverzií, a je jedno, či ide o osobnosti, alebo organizácie. V rámci nenávistných kampaní už nevieme rozlíšiť, kde sa začína politika a kde odborná polemika, kde osobné pomsty a podobne. Výber laureáta je úplne v rukách uznávaných osobností slovenského vedeckého života činných v Historickom odbore MS, ktorí vždy hodnotia len odbornú prácu oceneného. Predsa bulvár nemôže byť v tomto prípade smerodajný. Chcem tiež zdôrazniť, že až neskôr som sa dozvedel zaujímavú skutočnosť, že historika J. Rydla za odborný prínos pre taliansku a európsku kultúru ocenil najvyšším štátnym vyznamenaním aj bývalý prezident Talianskej republiky Oscar Luigi Scalfaro.
Od 19. storočia sa vždy našli politici a novinári negatívne naladení proti Matici. Svedčia o tom jej dejiny od čias Rakúsko-Uhorska až po súčasnú samostatnú Slovenskú republiku. Musíme si uvedomiť, že takéto útoky znášala naša ustanovizeň počas rakúsko-uhorskej monarchie, čechoslovakizmu, fašizmu i socializmu. Zvlášť nesmieme zabudnúť na nevyberaný útok bývalého prezidenta Antonína Novotného na Maticu koncom šesťdesiatych rokov 20. storočia, ktorý používal podobné argumenty ako niektorí súčasní politici a novinári. Tieto režimy tu už dávno nie sú, no matičná idea a národná inštitúcia stále žije. Pre mňa je najdôležitejšie sústrediť sa na matičnú činnosť, na to, čo mimoriadne a záslužné matičiari robia po celom Slovensku i v spolupráci s krajanmi.
- Načrtnite čitateľom najbližšie plány Matice slovenskej a matičného hnutia. Čo čaká ustanovizeň a matičiarov v roku 2019?
V roku 2019 máme pred sebou množstvo národnej práce. Najdôležitejšie sú pre nás, pochopiteľne, aktivity pri príležitosti stého výročia oživotvorenia Matice slovenskej. Nešlo o jednorazovú historickú záležitosť, ale ako to už v dejinách býva, išlo o postupné kroky od dekrétu č. 1/1919 z 1. januára 1919 cez zhromaždenie v júni až po valné zhromaždenia v auguste 1919. Nesmieme zabudnúť ani na storočnicu založenia prvých miestnych odborov Matice slovenskej na jeseň v roku 1919. Matica bude reagovať osvedčenými putovnými podujatiami na sté výročie obsadzovania Slovenska česko-slovenskými jednotkami a správou, ako i na sté výročie tragickej smrti velikána slovenského národa generála M. R. Štefánika či na osemdesiate výročie vyvrcholenia Malej vojny. Vedecké ústredie pripraví v súčinnosti s ďalšími matičnými zložkami sériu vedeckých podujatí k veľkým výročiam roka 2019. Plánujeme aj slávnostný Kongres slovanských a slovenských Matíc práve na sté výročie obnovy našej ustanovizne. Nezabudneme na národné osobnosti a ich výročia, čo však nebude iba samoúčelným spomínaním, ale budeme posilňovať kolektívne národné vedomie a dejinnú pamäť slovenského národa v tejto rozbúrenej a stále komplikovanejšej dobe. Chceme tým aj inšpirovať mladú slovenskú generáciu. V roku 2019 budeme veľa úsilia venovať prestavbe matičnej vedy i obnove a zakladaniu nových miestnych odborov MS v rôznych regiónoch. Z mnohých obcí, v ktorých sme v roku 2018 uskutočnili naše aktivity, sa ozývajú návrhy na založenie MO MS, čo vnímame naozaj pozitívne. Členské ústredie MS bude v tejto veci aktívne konať, pričom každý rok má presnejšie aktualizovanú evidenciu MO MS a členskej základne. V neposlednom rade nás v októbri 2019 čaká snem Matice slovenskej, ktorý by mal prijať nový program MS a podľa praxe aktualizovať stanovy MS. Bude to tiež príležitosť na spoločné stretnutie delegátov matičných odborov a pracovísk.
Zhovárala sa Veronika MATUŠKOVÁ ‒ Foto: SNN, MS