KOMENTÁR Romana MICHELKA
Na Slovensku máme také príslovie, kde sa dvaja bijú, víťazí tretí. A zdá sa, že práve to sa v rámci aktuálnej volebnej kampane deje. Stará a nová opozícia sa dlhodobo usiluje vykresliť Slovensko ako skrz-naskrz rozkradnutý štát. Do verejného priestoru, ale aj do médií pretláča floskulu o ukradnutom štáte. Niektoré médiá veľmi aktivisticky a veľmi podlo, selektívne a, samozrejme, aj protizákonne, akože vo verejnom záujme, publikujú intímnosti z komunikácie niektorých nepohodlných politikov. Naša spoločnosť sa tak dostáva do stavu studenej občianskej vojny, v ktorej cieľom niektorých politikov je cynicky na tom vyťažiť čo najviac. Práve takáto politika nakoniec vedie k tomu, že skôr či neskôr zomelie aj svojich strojcov. Aj preto Kiskov politický projekt Za ľudí ani zďaleka nedosahuje také preferencie, aké sa očakávali, koalícia PS/Spolu po kauze „5 gramov bieleho“ začala prudko klesať a ani doping od prezidentky Zuzany Čaputovej to nedokázal zastaviť.
V tejto situácii z chvosta opozičného pelotónu začala pomaly, ale veľmi systematicky rásť strana Igora Matoviča OĽANO. Igor Matovič je v istom zmysle politický úkaz. Nereprezentuje takmer nijaké politické hodnoty či koncepcie. Zakaždým vtiahne do politiky skupinu nových tvárí, samozrejme, bez ohľadu na ich kompetentnosť. Obsah politiky je nič, všetko sa hrá len na vonkajší efekt, zvládnutý politický marketing je všetko. A okrem toho z času na čas, ale v zásade veľmi pravidelne, hodí medzi svojich potenciálnych „koaličných partnerov“ granát, ktorý ich má výrazne oslabiť až celkom eliminovať.
Bohužiaľ, ukazuje sa, že takýto typ politiky v konečnom dôsledku slávi úspech. Kým „koaliční partneri“ Igora Matoviča krvácajú, on prudko rastie. V posledných dvoch prieskumoch rastúce preferencie Matoviča vyvolali medzi opozičníkmi zdesenie. Skutočnosť, že sa dostal na druhé miesto v preferenciách a odsunul tak dlhodobo druhú Ľudovú stranu Naše Slovensko a postavil sa na čelo opozičného pelotónu, vyvolalo paniku. Pre stabilitu prípadnej budúcej koalície je to tá najhoršia nočná mora, a preto opozičníci horúčkovito konšpirujú, ako to zmeniť. Predstava, že by Igor Matovič bol tým, kto rozdáva karty a skladá vládu, je pre mnohých nepredstaviteľná, aj preto ostatní lídri opozície hľadajú cestu z tejto pasce.
Scenárov je viacej, ide najmä o to, ako mu čo najefektívnejšie a čo najskôr po voľbách rozbiť poslanecký klub. Prví na rade pravdepodobne budú ľudia z Kresťanskej únie (KÚ) Anna Záborská a Richard Vašečka, na to však treba najskôr odstaviť z čela KDH Alojza Hlinu a nahradiť ho Milanom Majerským. Kádehácke kuloáre sú plné podobných plánov. Takýmto manévrom by sa podarilo jednou ranou zabiť dve muchy. Je jasné, že Alojz Hlina akosi mentálne do KDH nepatrí. Jeho štýl politiky je veľmi hrubý, veľmi prvoplánový, takzvaný gerila marketing, väčšina starých členov KDH ho „nemusí“. Iste ho nevymenia pred voľbami, väčšina členov verí a dúfa, že možno aj vďaka tomu sa podarí návrat KDH do parlamentu, na druhej strane je celkom možné, ba priam pravdepodobné, že Alojza Hlinu „prekrúžkuje“ Milan Majerský, dvojka na kandidátke a prešovský župan, ktorý do mentality KDH pasuje podstatne viac než Hlina.
Nakoniec práve vinou Alojza Hlinu sa nepodarila „integrácia“ odídencov Anny Záborskej a Richarda Vašečku, ktorí dočasne pôsobili v Kresťanskej únii a ktorí urobili vo voľbách do Európskeho parlamentu slušný výsledok ‒ vyše štyri percentá. Dnes sú práve u Igora Matoviča, oslabujú KDH a posilňujú ho ako politického rivala. Táto skupinka je teda pri erózii jeho klubu prvá na rade. Karma je zdarma a Matovičov štýl vedenia politiky sa mu vracia. Na jednej strane je to on, kto chce výrazne oslabiť až eliminovať svojich budúcich koaličných partnerov, na strane druhej sám bude čeliť podobným snahám.
Kto je však hlavným rivalom Igora Matoviča? V kuloároch je jasné, že Andrej Kiska. Ten sa ulakomil na jeho top persónu Veroniku Remišovú, a to mu Matovič nikdy nezabudne. A už dlho kuje pikle. Podľa mnohých zdrojov má už dnes na Kisku množstvo kompromitujúcich materiálov, a je len otázne, či to vybuchne pred alebo až po voľbách.
Igor Matovič si však v občasných zábleskoch súdnosti uvedomuje, že takouto politikou riskuje až príliš, preto vypúšťa dymové clony. Veľmi dobre vie, že on ako osoba mal konflikt v podstate s každým z opozície, a preto je jeho ambícia byť premiérom takmer neprijateľná. Aj preto nateraz zmierňuje a mení taktiku. Naznačuje, že prípadným budúcim premiérom a zároveň nominantom OĽaNO by mohol byť neúspešný prezidentský kandidát Robert Mistrík. Či mu hra, respektíve blafovanie s touto kartou vyjde, uvidíme. Jedno je však isté, ak nová a stará opozícia bude závislá od Matovičových hlasov, o zábavu budeme mať postarané.