KOMENTÁR
Roman MICHELKO
Ak sa chceme pokúsiť pochopiť politické kroky Igora Matoviča musíme si uvedomiť, že sú určované dvoma motiváciami. Tá prvá je snaha prekryť niektoré nesystémové koaličné rozhodnutia niečím veľkým. No a to niečo veľké je masívna podpora rodín. Myslí si, že keď to „dá na Orbána alebo Kaczynského“, tak všetky chyby budú zabudnuté a odpustené. Samozrejme, nič také nenastane. Voliči nezabúdajú. Reálna politická skúsenosť nás učí, že tak jednoducho to nefunguje. Volebný výsledok je oveľa viac výsledkom toho, ako politik pôsobí na verejnosť, či a v akej miere vie vyvolávať voči svojej osobe sympatie, alebo antipatie. A ak je Igor Matovič v niečom lídrom, je to jeho schopnosť dosiahnuť takú mieru nedôveryhodnosti voličstva, pri ktorej sú Robert Fico, Vladimír Mečiar či Ján Slota len učňami. Možno svoje kroky myslí aj dobre a môžu byť aj prínosom pre spoločnosť, ale verejnosť ich vníma väčšinou negatívne. Robertovi Ficovi trináste dôchodky, príplatky za prácu v noci, nafixovanie najnižšej mzdy na úrovni šesťdesiatich percent priemernej mzdy či rôzne sociálne dávky pomohli oveľa menej, ako mu poškodila kuciakiáda a hysterický naratív o ukradnutom štáte.
Druhá línia jeho úvah je o tom, ako dostať Richarda Sulíka z koalície, ako ho ešte viac naštvať. Igor Matovič sa dnes dostal do fázy, keď to známe stupňovanie: nepriateľ, úhlavný nepriateľ, koaličný partner vymenil za nepriateľ (úhlavný nepriateľ), Fico a Sulík. Problém je v tom, že Richard Sulík je teflónový a za nijakých okolností sa nenechá vyštvať z vlády. Aspoň navonok prezentovaná absencia akýchkoľvek pocitov znamená len to, že nikdy a za žiadnych okolností sám z koalície neodíde. Nedá sa vyprovokovať a pokojne bude imitovať koalíciu, napriek vlastnému konštatovaniu, že ak neplatí veto jedného z koaličných partnerov, tak neplatí nič a koaličná dohoda je bezcenným zdrapom papiera.
Strane SaS, teda Richardovi Sulíkovi, respektíve Márie Kolíkovej, už prešla zásadná reforma justície a nič dôležitého už do konca volebného obdobia nemajú. Čo z toho rezultuje? Strata jednoduchej parlamentnej väčšiny ešte nemusí znamenať pád vlády, ale len jej paralýzu. Naopak, aj v prípade, ak by padol premiér Eduard Heger, lebo iba vtedy by to bol pád vlády, by všetky karty držala v rukách prezidentka Zuzana Čaputová. A to je to, čo Igor Matovič nechce. Mal jedinečnú šancu odvolať Richarda Sulíka v čase blokády ciest pred Veľkou nocou v roku 2020. Vtedy mohol s väčšinou štyroch-piatich hlasov vládnuť aj bez Richarda Sulíka. Zjavne mu však chýbala odvaha, a tak sa dostal do situácie, keď Richard Sulík narástol o päť hlasov, ktoré mu priniesla Mária Kolíková „so svojou družinou“. Strana SaS tak získala blokačnú väčšinu. Inak povedané: bez Richarda Sulíka a jeho strany koalícia väčšinu nemá.
Koaličná politici dostali koalíciu do stavu, v ktorej už v podstate nič zásadnejšie neprejde, a ak áno, tak len s pomocou časti opozície, označovanej tými „správnymi“ médiami za fašistov, čo bude znamenať len ďalší rozvrat toho, čo sa ešte stále viac-menej už len akosi zo zvyku nazýva koalícia. Mimochodom, veľmi výstižne a presne daný stav pomenoval Peter Pčolinský zo strany SME RODINA, keď pomery v koalícii pomenoval ako štandardné: „Na ničom nie je dohoda, ideme free style, takže štandard.“
Skúsme si však namodelovať, ako sa dajú pomery v koalícii ešte vyhrotiť. Je takmer isté, že takzvaný protiinflačný, de facto však prorodinný balík prezidentka vetuje. V poriadku, minister financií sedemdesiatšesť poslancov naškrabe. Potom nastane veľká chvíľa Márie Kolíkovej, ktorá môže poslať daný návrh na preskúmanie Ústavnému súdu SR ‒ a potom sa ešte len budú diať veci. Je však možné, že prezidentka sa zachová klasicky, teda alibisticky, ako sa zachovala aj pri trinástych dôchodkoch. Teda zákon podpíše, ale vzápätí ho pošle na Ústavný súd SR. Uľahčí tak svojej kamarátke Márii Kolíkovej prácu.
Čo môže teda nasledovať? Ako zareaguje Igor Matovič? Už dnes vieme, že uvažuje o tom, že ak bude parlament odvolávať ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú, podporí tajné hlasovanie. Výsledok takéhoto hlasovania potom bude jasný. No a ako odpovie Richard Sulík? Urobí to isté napríklad pri odvolávaní ministra vnútra Mikulcovi. Spustí sa teda sebazničujúci kolotoč vzájomných odvolávaní, pri ktorom je pexeso Veroniky Remišovej naozaj len detskou hrou. Zdá sa, že nateraz to Igor Matovič celkom nedomyslel. Aktéri zo zákulisia sa pokúšajú Igora Matoviča presvedčiť o tom, že vládnuť bez pravidiel nie je možné. Možno to niekedy aj pochopí, otázne je, v akom stave v tom čase bude koalícia...