„Teším sa, že vás porazím vo voľbách,“ odkázal Michal Šimečka predsedovi vlády Robertovi Ficovi, keď ho odvolali z postu podpredsedu parlamentu. Pripomínalo to zvolanie nespratného pubertiaka, ktorý dostal na ulici výchovné zaucho od staršieho chlapca: „Veď ti ja ukážem, keď dorastiem!“ Na parlamentné taľafatky, ako sú výkriky lídra Progresívneho Slovenska, sa zabudne, na Slovensku budú v hre o prežitie a politické víťazstvá dôležitejšie veci. Ani prísľub víťazstva (podľa agentúrnych prieskumov) nemusí byť vo voľbách výhra. Médiami favorizovaný Šimečka na čele liberálneho zoskupenia už prehral dvoje volieb – parlamentné i prezidentské. Najbližšie riadne voľby do NR SR budú v roku 2027, nuž ak ktosi hovorí, že v nich o pár rokov zvíťazí, je trúfalý a možno aj namyslený človek. Napokon podľa slovenského príslovia platí, že „za pýchou hanba chodí“.
Nechajme bokom pýchu progresívnej elity. Neviem si predstaviť myslenie obyčajného slovenského voliča v budúcich voľbách, do akej miery sa nechá klamať zhubnou ideológiou progresivizmu, ktorá je v spore s prirodzenosťou človeka, s jeho tradíciami, vnímaním kultúry a morálky. V záhlaví programového vyhlásenia PS sa píše, že Progresívne Slovensko je liberálnou stranou, ale podľa mňa a mnohých, ktorí sa v húštine ideológií vyznajú lepšie, progresivizmus je zmutovaným liberalizmom. Má svoje odlišnosti, ale aj spoločné črty, ako sú elitárstvo, individualizmus, neuznávanie iného názoru a podobne. Klasická progresívna mantra je absolutizácia slobody. Má to však úskalia. Môžem len súhlasiť s názormi politika a autentického kresťana Vladimíra Palka, ktorý hovorí: „Progresivizmus je fenomén veľmi paradoxný. Takýto človek myslí a koná kontraproduktívne. Snahou o slobodu upadá do otroctva. Progresivizmus je implóziou, v ktorej sa všetko rúca samo do seba. Snaží sa o progres, ale v skutočnosti v jeho intenciách nie je možný žiaden zmysluplný vývoj. Každé puto, aj s dejinami a tradíciou, je vnímané ako obmedzenie slobody... Zmena definície manželstva, eutanázia, surogátne materstvo a potom rodová ideológia sa stali ďalšími štádiami progresivizmu.“ Slovenská progresívna ekipa má na slobodu prejavu svojský názor. Keď sa na facebookovej stránke politického predvoja strany Mladí progresívci objavil príspevok s výzvou ministrovi obrany, aby neobchodoval s kriminálnikmi (t. j. s Netanjahuom, páchajúcim zverstvá v Gaze), údajne zasiahla stará progresívna garda a príspevok zo stránky musel zmiznúť. Vo verejnom priestore sa potom rozšírila informácia, že strana Progresívne Slovensko nesúhlasí s mladými progresívcami. Možno je to pravda, možno len sčasti. Ale, nepripomína to zašlé časy vedúcej úlohy KSS, keď aktivisti Socialistického zväzu mládeže boli pod cenzorským dohľadom materskej strany? Mne áno.
Pre progresívcov je cenzúra a obmedzovanie slobody slova takmer každodenným chlebom. Nijako sa s tým netaja, aj keď to robia pod dáždnikom „obrany demokracie proti dezinformáciám“. Podľa nich je obrana demokracie organizovanie farebných revolúcií tzv. majdanov, aj ideologická, čiže progresívna indoktrinácia detí v školách za výdatnej pomoci redaktorov spriaznených médií a mimovládnych organizácií pod spoločnou strechou Open society Founds. Liberáli a progresívci predstavujú nebezpečnú silu. Ich sú médiá hlavného prúdu, mimovládky i herci, o ktorých Ľubomír Feldek v sedemdesiatych rokoch minulého storočia napísal satirickú báseň s pamätným veršom: „Beda národu, ktorému mysliteľov nahradili herci.“
Bývalá prezidentka Zuzana Čaputová je z rovnakého progresívneho cesta. Svedčí o tom citát z jej prejavu na istom stretnutí zahraničných „demokratov“: „Je naivitou dnešných demokratov myslieť si, že sloboda slova nemá byť obmedzená.“ Praví demokrati teda musia obmedzovať slobodu slova v záujme pravej liberálnej demokracie. Pamäť nás neklame, ako pani prezidentka z titulu svojho úradu presadzovala, aby NBÚ vypínala alternatívne portály.
Svetoznáma autorka knihy o Harrym Potterovi odmieta prijať progresívny ideologický konštrukt genderového výkladu pohlaví. Zaťato tvrdí že pohlavia sú dve. Mnoho intelektuálov a ľudí zdravého rozumu sa k nej pridáva. A to je neklamný znak, že progresívne šialenstvo nie je všemocné a raz sa pominie.
Ľudovít ŠTEVKO
Foto: Internet