KOMENTÁR Romana MICHELKA
Najmedializovanejšou politickou udalosťou predposledného týždňa rokovania parlamentu pred Vianocami bol „boj“ o očkovaciu prémiu pre seniorov. Pôvodná idea Igora Matoviča bola nasledovná: dôchodcovia, ktorí sa dajú zaočkovať v istom časovom období, dostanú poukaz v hodnote päťsto eur, ktorý budú môcť využiť v postihnutých sektoroch národného hospodárstva. Teda budú ho môcť využiť na rekreáciu, na lyžiarske vleky, do wellnes alebo v gastroprevádzkach. Čiže v službách, ktoré boli najviac reálne postihnuté protipandemickými opatreniami. Ako je zrejmé, ešte ani dnes nemôžu byť otvorené reštaurácie alebo niektoré športové aktivity. Na okamžité a sčasti aj oprávnené výčitky, že toto nie sú práve prevádzky, v ktorých naši seniori zväčša utrácajú peniaze, iniciátor tohto „nápadu“ prišiel s ďalším návrhom ‒ seniori môžu svoj poukaz darovať napríklad svojim deťom. Predseda parlamentu Boris Kollár v rámci svojej emotívnej reči v parlamentne tento nápad zdokonalil, keď navrhol, nech ho priekupníkom „strelia“ za štyristo eur a majú keš (v hotovosti) peniaze. Tento nápad ministra financií sa zrodil podobne, ako aj mnohé ostatné z jeho dielne. Bez akejkoľvek konzultácie so svojimi koaličnými partnermi a, samozrejme, bez ohľadu na rozpočet. Skrátka, „špajza je vykradnutá“ len do času, nemalé zdroje sa nájdu. Potom žiadne rozpočtové bakchanálie nie sú problémom.
Veľmi skoro sa však ukázalo, že problém asi je. Koaličná SaS jednoznačne odmietla podporiť tento návrh, bola ochotná súhlasiť maximálne so sumou stopäťdesiat eur. Minister Matovič stále nepochopil, že nestačí svojich partnerov vždy postaviť pred hotovú vec a myslieť si, že zrazia opätky a poslušne zasalutujú. Takto to v koaličných vládach nechodí. Vláda síce tento návrh napriek odporu strany SaS odsúhlasila, ale hneď sa v parlamente ukázalo, že jeho presadenie rozhodne nebude ľahké. Parlamentná matematika jasne ukázala, že bez politickej dohody tento návrh nemá šancu prejsť. Len zhodou náhodných okolností ho parlament schválil a umožnil, aby bol prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní. Prešiel iba o jeden hlas z dôvodu štyroch absencií poslancov strany Smer na rokovaní, jednej absencie SaS a hlasovania zatiaľ nezaradeného poslanca Jozefa Šimka, ktorý kandidoval za Ľudovú stranu Naše Slovensko, ale nie je žiadnym verejným tajomstvom, že v krátkom čase zamieri do klubu SME RODINA.
Za daných okolností bolo jasné, že takýto návrh neprejde z prvého čítania do druhého. Paradoxne však predseda Hlasu Peter Pellegrini jasne dával najavo, že je ochotný princíp očkovacej prémie podporiť, ak sa modifikuje a ak časť sumy dostanú seniori v hotovosti. Konkrétne sa jeho návrh opieral o ideu, že tristo eur dostanú seniori v hotovosti a dvesto v poukaze. Namiesto rokovania sme sa v parlamente dočkali ohňa a síry z úst Igora Matoviča, ktorý nevyberaným spôsobom útočil rovným dielom na opozíciu, ako aj na svojho koaličného partnera stranu SaS. Medzitým vznikol ešte jeden kompromis, a to taký, že seniori dostanú päťsto eur v poukaze a sto eur v hotovosti, pričom tých sto eur nebude podmienené očkovaním, ale pôjde ako kompenzácia za zvýšenie cien energií.
Matovičov plán svätil prostriedky. Útočil na opozíciu s tým, že vinou svojej tvrdohlavosti ožobráčili seniorov aj o tých sto eur. Nakoniec všetko dopadlo inak. Dôchodcovia dostanú bonus v hodnote dvesto a tristo eur v hotovosti ‒ podľa toho, či sa zaočkujú dvoma či troma dávkami. Tento kompromis nakoniec podporila tak vládna SaS, ako aj opozičný Hlas a táto prémia nakoniec prešla ústavnou väčšinou až deväťdesiatimi siedmimi hlasmi. Takto sa nakoniec skončil politický evergrín posledných týždňov. Matovič bol svojím okolím prinútený k bolestnému kompromisu.
No a noticka na záver. Po takýchto eskapádach ministra financií začala celá kohorta pravicových komentátorov vyzývať premiéra Eduarda Hegera, aby Igora Matoviča okamžite odvolal. Dôvody sú jasné: Prichádza bez varovania s návrhmi, ktoré s nikým nekonzultuje a ktoré majú obrovské rozpočtové náklady, takmer permanentne vytvára vnútrokoaličné napätie, nerešpektuje pravidlá spoločného vládnutia, skrátka správa sa presne tak, ako sa správal v opozícii. Takže podmienky na jeho odvolanie sú úplne jasné, problém je v inom. Eduard Heger je premiérom len zo svojej funkcie. Nemá silné politické inštinkty, schopnosť narábať s mocou, politickú odvahu a ani víziu. Všetci sa pritom zhodnú, že ak by využil svoje ústavné práva, veľa by neriskoval, sotva by sa našiel relevantný počet poslancov v klube OĽaNO, ktorí by si kvôli svojmu predsedovi skrátili poslanecký mandát. Napriek všetkému toto je len akademická úvaha. Výmena ministra financií na Slovensku v najbližších dvoch rokoch najskôr nehrozí.