Nárek slovenského športu

KOMENTÁR Maroša SMOLCA

Slovensko na 23. zimných olympijských hrách v kórejskom Pjongčangu nepresvedčilo. Zatiaľ sme získali len tri medaily – všetky od famóznej Anastasie Kuzminovej, ktorá, mimochodom, je pôvodom Ruska. Napriek tomu je jej láska k slovenskému národu príkladná. Pokojne môžeme napísať, že sa rovnako cíti Slovenkou ako Ruskou. Slovenskí športovci a športovkyne, vyslaní reprezentovať svoju vlasť, svojím účinkovaním a výsledkami nepotešili desaťtisíce fanúšikov pri nočných či skorých ranných televíznych prenosoch. Nechceme sa nikoho dotknúť, istotne sa usilovali zo všetkých síl  pretaviť na úspech to, čo mali natrénované a na čo mali v príprave podmienky. Im veľmi niet čo vyčítať. Aj keď nezvíťazili, splnili druhú časť olympijského hesla – na hrách sa zúčastnili a za svoju vlasť súťažili najlepšie, ako vedeli. Zato im patrí vďaka.

Slabšie olympijské výsledky odhalili pravú tvár vzťahu štátu k slovenskému športu. Jasne a na plné hrdlo to šokujúco komentoval trojnásobný olympijský víťaz vo vodnom slalome Peter Hochschorner ml. pre agentúru SITA, keď kritizoval doterajší nezáujem o špičkových športovcov olympionikov zo strany našej vlády a štátu. „To je jedna veľká mizéria,“ zhrnul emotívne. „Naši politici nás športovcov poznajú iba vtedy, keď sa nám darí, keď sa môžu s nami po nejakom veľkom úspechu odfotiť. Ale inak sa o nás nezaujímajú. Zažili sme to v živote mnohokrát; viem, o čom hovorím,“ dodal. Podľa neho si Slovensko nezaslúži takú športovkyňu, akou je Anastasia Kuzminová. Podľa úspešného vodného slalomára je finančná podpora našich športovcov najvyššej svetovej úrovne katastrofálna. „Je to zlé. Pekné a ideálne je to iba pred televíznymi kamerami. Realita je však iná a smutná. Podpora štátu pre šport vo všeobecnosti je naozaj úbohá. Myslím si, že Kuzminová by urobila lepšie, keby zostala v Rusku,“ tvrdí Peter Hochschorner. Otvoril problém systematizovanej štátnej podpory našich športovcov. Niečo naznačil aj manžel a kondičný tréner našej skvelej biatlonistky Daniel Kuzmin, ktorý po jej zlatom triumfe v priamom prenose zdôraznil, že po olympiáde budú pokračovať v súťažiach Svetového pohára, ale až po tom, keď ministerstvo školstva pošle peniaze, aby mohli vycestovať a reprezentovať Slovensko aj po olympiáde...

Ešte nám v pamäti víria myšlienky nedávnych rozporov a nejasností vo vnútri slovenského lyžovania. Spory Slovenskej lyžiarskej asociácie (SLA) s našimi top slalomárkami Veronikou Velez-Zuzulovou a Petrou Vlhovou sa možno zdajú byť prekonané, lenže to, čo v tých súvislostiach odznelo, rezonuje stále. Po odmietnutí podpísania štatútu repre

zentanta z dôvodu, že SLA sa nepodieľa na príprave reprezentantiek, otec Zuzulovej Timotej Zuzula o. i. povedal: „Na preteky necestuje navyše sama, ale s celým realizačným tímom a tieto náklady hradí lyžiarsky klub SKI ZU. Podmienky na prípravu má Veronika zabezpečené vďaka Dukle, teda rezortnému stredisku ministerstva obrany, i vďaka dlhoročným partnerom.“

Je pravda, že Slovensko je malý štát, v ktorom žije len päť miliónov obyvateľov. Ale malí sú aj Slovinci a bez hokejovej histórie. A na olympiáde nás porazili. Málo je aj Fínov. A aké dosahujú výsledky v zimných športoch?! Viac je síce Čechov, s ktorými sme kedysi tvorili spoločné reprezentácie, ale v športových úspechoch sú na míle vpredu. Potvrdili to i tieto ZOH.  Neveľkými národmi sú aj Rakúšania, Dáni, Nóri či Bielorusi... Nie je to teda o veľkosti a početnosti národa, ale o prístupe a podpore športu od najmenších ratolestí až po svetovú špičku. A keď sa už objaví pod Tatrami perspektívny talent, akým je napríklad Petra Vlhová, Peter Sagan či niektoré tenistky, tak ich športovú kariéru financujú súkromné spoločnosti. Dalo by sa to aj pochopiť – veď cyklisti zarábajú pekné peniaze. Ale prečo štát zanedbáva podporu športu tých najmenších? Prečo nevytvára podmienky pre svetových slovenských trénerov, aby ostávali trénovať doma – a Slovákov? Prečo štát nezrealizuje konečne stratégiu podpory športu od základných cez stredné školy? Prečo viac neinvestuje do mládežníckych klubov, napríklad vo futbale? Úlohu štátu tu reálne nahrádzajú cirkvi, tretí sektor alebo súkromní podnikatelia.

Na druhej strane vyhadzujeme miliardy eur na zbrojenie. Akoby naše dve stíhačky zachránili svetový mier. Len nech nech fakturujú americké zbrojárske firmy.  Aj so svojimi slovenskými jastrabmi a lobistami zinkasujú stámilióny eur. A deťom na ihriskách i vrcholovým športovcom ostávajú oči pre plač...