POZNÁMKA
Ján ČOMAJ
Raz som už v jednej úvahe tento príklad použil, ak by si to niekto z čitateľov všimol, nech mi, prosím, odpustí, ale nič lepšie mi nezišlo na um: Predstavte si kráľovstvo, v ktorom okrem kráľa, lebo ten, našťastie, nepotrebuje vzdelanie, boli vo vedení ríše samí krajčíri. Predseda zhromaždenia stavov je krajčír, ministerský predseda kráľovstva krajčír, minister vnútra krajčír, ministerka spravodlivosti (lebo je to osvietené kráľovstvo, ženy nemajú len na okrasu) krajčírka, kniežatá krajčíri, ešte aj drábi a pandúri sa učili za krajčírov – a národ otrhaný, hrôza pozerať!
Tak je to u nás s právnikmi a právom. Premena práva po štyridsiatich rokoch reálneho socializmu iste nebola jednoduchá. Výsledok je však katastrofálny. Práva sa človek veľmi ťažko a zdĺhavo dovolá, občianskoprávne a majetkovoprávne súdne konania sú katastrofálne pomalé, vyčerpávajúce, nákladné, neraz končia až kdesi v Štrasburgu. Podobný stav je v trestnoprávnej oblasti. Desať až pätnásť rokov trvajúce procesy nie sú u nás raritou. Navyše sa množia „procesné chyby“, pri ktorých sa ťažkí zločinci dostávajú na slobodu. Predstavte si ten škandál, keby niekoľkokrát do roka urobili lekári takú fatálnu chybu – aký by bol z toho novinársky krik, súdy, senzácie. Pritom sa chyba nedá vylúčiť, aj lekár, aj právnik je len človek. Len tých chýb na súdoch je priveľa. Už sa ani nečudujeme, keď sa nejaký gauner ich vinou dostane na slobodu. Aký má za to sudca postih? Ak vôbec nejaký, tak stratu odmien v najbližšom polroku. Nemusia to byť iba zlomyseľníci, čo sa opýtajú, či „procesná chyba“ nevyniesla pánu doktorovi inou cestou oveľa viac.
Svet si to všíma, dnes sa nič neutají. Európska komisia vo svojej nedávnej správe o stave justície uverejnila v poradí už štvrtý prehľad stavu práva a jeho dosiahnutia v krajinách EÚ. Dalo sa to čakať: opäť sme na úplnom chvoste Európy. Sudcovia zlý stav často odôvodňujú tým, že ich je málo, ten prehľad im však nedáva za pravdu. Počtom dvadsiatich piatich sudcov na stotisíc obyvateľov sme z dvadsiatich ôsmich členských štátov na deviatom mieste, to nie je také zlé, ale vo všetkých ostatných kritériách na dvadsiatom prvom až dvadsiatom štvrtom! Dokonca v dvoch ukazovateľoch sme sa ocitli na samom konci rebríčka. Po prvé: v riešení prípadov platobnej neschopnosti. Na konkurzné konania potrebujú naše súdy priemerne štyri roky, kým napríklad v Írsku päť mesiacov. Po druhé: vo vnímaní nezávislosti súdov.
Od vzniku slovenskej štátnosti uplynul dosť dlhý čas, aby sa právo spamätalo z deformácií a naplnilo očakávania. Toľko rokov, čo nám pretekajú problémy súdnictva pomedzi prsty, čo trvajú prieťahy v rozhodovaní, čo sa množia procesné chyby sudcov, netrvala celá prvá ČSR!
Nedávno sme dali právo do ženských rúk. Žena je na čele Ústavného súdu SR, Súdnej rady SR, Najvyššieho súdu SR, úradu ochrancu verejných práv, aj na čele ministerstva spravodlivosti je žena. Držme im palce, aby konečne v práve poupratovali – urobili poriadok a vrátili ľuďom právo na právo.
Ján ČOMAJ