Podpora Slovákov v zahraničí stúpne v tomto roku na sedem miliónov eur. Lukáš PARÍZEK (SNS) je slovenský vysoký verejný činiteľ, od 23. marca 2016 štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a od 1. januára 2018 osobitný predstaviteľ ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR pre predsedníctvo SR v OBSE. Narodil sa a vyrastal v Bratislave, kde absolvoval základnú školu. V roku 2002 začal navštevovať Gymnázium Ivana Horvátha v Bratislave, na ktorom zmaturoval v roku 2006. Následne v rokoch 2006 ‒ 2012 študoval v Moskve medzinárodné vzťahy a diplomaciu na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov, kde získal bakalársky (2010) a neskôr magisterský titul (2012). Hovorí anglicky, rusky, nemecky a čiastočne arabsky. V rámci svojej agendy na ministerstve zahraničia má práve slovenskú diaspóru. Náš týždenník sa s ním porozprával o krajanoch žijúcich v zahraničí.
V poslednom období sa viacero organizácií slovenských krajanov, najmä na Balkáne, kriticky vyjadrilo na adresu Slovenskej republiky o podpore ich slovenského života v danej krajine. Obavy z budúcnosti zachovania slovenského života prejavili Slováci v Srbsku, Čiernej Hore, Maďarsku. Predseda Únie Slovákov v zahraničí Dušan Klimo sa vyjadril, že počty Slovákov v zahraničí klesajú a štát sa o to nestará. Ako je to v skutočnosti?
- V každom štáte, ktorý som navštívil, som sa stretol so zástupcami krajanských organizácií, podľa možností aj so slovenskými podnikateľmi alebo s významnými osobnosťami slovenského pôvodu. Či už oficiálne, alebo osobne som pozorne počúval ich požiadavky aj očakávania. Často oprávnené, občas iba výsledky osobných sporov a súperenia. Za ostatných päť rokov boli požiadavky krajanov z tridsiatich krajín na 3,5 milióna až štyri milióny eur ročne. Spoločenský život a zachovanie slovenského povedomia v zahraničí nemôže byť iba úlohou jedného rezortu, preto som hrdý, že počas tohto volebného obdobia vznikla Rada vlády pre krajanské otázky. Je poradným a konzultačným orgánom vlády SR v oblasti starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a strategicky usmerňuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Ako výkonný predseda rady som viedol viacero jej zasadaní, oboznámil som sa s požiadavkami komunít a zároveň aj s možnosťami rezortov. Po našom dlhodobom tlaku tento rok na jeseň vláda SR schválila finančné prostriedky na podporu projektov Slovákov žijúcich v zahraničí, takže už v roku 2020 bude objem rozpočtových prostriedkov Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí takmer štyri milióny eur. Je to viac ako dvojnásobok rozpočtu z minulého obdobia. Úrad používa finančné prostriedky na podporu projektov krajanských subjektov na posilňovanie národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov. Ide najmä o oblasť vzdelávania, svetskej i duchovnej kultúry, informovanosti, vydavateľskej činnosti a médií. Rozpočet na rok 2020 bude navýšený aj o použitie časti prostriedkov z vyrovnania dlhu Srbska voči Slovensku. Takže dokopy to bude viac ako sedem miliónov eur. V Srbsku je plánované vybudovanie Strediska vojvodinských Slovákov v Novom Sade, v Maďarsku rekonštrukcia evanjelického kostola v Budapešti, v Rumunsku sú predložené projekty multifunkčných kultúrnych centier v Bihori a v Nadlaku a v Chorvátsku by sa malo dobudovať Slovenské kultúrne centrum v Našiciach.
Problém v diaspóre je medzi ponímaním slovenskosti medzi starousadlíkmi, pre ktorých je to už len nostalgia, a novousadlíkmi, ktorí o to záujem akoby nemali. Ako dokáže Slovenská republika najmä medzi mladými ľuďmi, ktorí odchádzajú do zahraničia, prebudiť cit k svojim koreňom? Podľa odhadov klesol za posledných dvadsať rokov počet starousadlíkov z vyše dvoch miliónov na sedemstopäťdesiattisíc....
- Každá generácia si vytvára vlastné ponímanie spolupatričnosti, vzťahov a kultúry. Ctím si hlboké a tradičné hodnoty a zároveň vidím striedanie generácií. Naším poslaním nie je nariekať a oplakávať staré časy, ale hľadať nové cesty a riešenia. Verím, že vzniká nový obsah pojmu slovenskosť. Tá by sa mala prejavovať tým, že Slováci sa medzi sebou podelia o skúsenosti a vedomosti, pomôžu si, budú prezentovať Slovensko v zahraničí čestne a hrdo a vrátia do nášho vzdelávania vklad, ktorý dostali, napríklad spoluprácou so školami. Uvediem aj iný príklad ‒ za ostatné roky výrazne stúpol počet osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí, najmä pre Slovákov zo srbskej Vojvodiny a zo zakarpatskej Ukrajiny. Zatiaľ čo v roku 2013 úrad vydal ročne 674 osvedčení, v roku 2018 to bolo už 2 371 osvedčení.
Po nežnej revolúcii odchádzajú Slováci predovšetkým za prácou na Západ. Tam majú množstvo ekonomických problémov, aby sa uchytili. Pritom neskôr mnohí z nich dosahujú svetové výsledky vo svojom odbore, v ktorom pôsobia. Ako rieši štát najmä mladých, čo odídu, aby na Slovensko nezabudli…
- Toto je celospoločenský fenomén, ktorý treba systematicky podchytiť. Napríklad ja som študoval na vysokej škole v Moskve diplomaciu a na toto štúdium som dostal štipendium od našej vlády. Po skončení štúdia mi nielenže nebola ponúknutá práca, ale ešte som musel aj prejsť celý proces overovania diplomu. Veď to je absolútny paradox. Štát mi zaplatil vysokú školu, nič za to nechcel a ešte sa overovalo, či môj titul spĺňa potrebné normy. Iní spolužiaci z druhých štátov mali podpísané dohody o tom, ako po skončení štúdia odpracujú určité obdobie na ministerstve, aby splatili štátu investíciu. Ak mám hovoriť za ministerstvo zahraničných vecí, tak my aktívne komunikujeme cez naše ambasády a sociálne siete pracovné možnosti na Slovensku a lákame Slovákov naspäť do vlasti, napríklad vo Veľkej Británii v súvislosti s brexitom. Žije tam takmer stotisíc Slovákov.
V súčasnosti vo svete vidíme, akú obrovskú podporu poskytujú vlády firmám na ich domácom trhu a zároveň aj ich obchodnému uplatneniu vo svete. S ľútosťou sa preto pozeráme na štatistiky, kde slovenskými dominantnými exportérmi sú zahraničné firmy a daňové úľavy na Slovensku dostávajú zahraniční investori. Prečo?
- Ekonomická diplomacia je moja absolútna priorita. Predstavuje podporu, ktorú poskytuje štát pri presadzovaní našich ekonomických záujmov vo svete. Dlhodobo sme ju na Slovensku zanedbávali a výsledky sa odrazili v štatistikách, o ktorých hovoríte. Priemyselnými lídrami sú zahraničné firmy, finančný trh ovládajú zahraničné bankové domy a Slováci odchádzajú pracovať do zahraničia. Pred dvoma rokmi som prišiel s novou iniciatívou ‒ vybral som sa medzi slovenské firmy. Sadnúť si s nimi, osloviť ich s ponukou spolupráce a vypočuť si ich, ako vnímajú podporu štátu. Precestoval som všetky kraje Slovenska a s podnikateľmi sme diskutovali o tom, ako môžu získať viac štátnej podpory. Prvým krokom však ešte stále zostáva budovanie dôvery a potom praktická pomoc. Celé je to najmä o komunikácii.
Zhováral sa Maroš SMOLEC ‒ Foto: SNN