Európsku zamestnanosť podopierajú vládne programy. Posledné publikované makroekonomické údaje o negatívnom dosahu koronakrízy, pod čím treba vidieť pokles HDP o dvanásť percent a pokles zamestnanosti o dve percentá, znamenajú obrovský pokles produktivity práce. Tento ukazovateľ je totiž východiskom pre stanovenie nárastu miezd v štátnom a vo verejnom sektore, ktoré sú výsledkom stavu verejných financií.
V súkromnom sektore sa tento problém zatiaľ riešil vládnymi podporami, ktoré nemôžu trvať večne, a tak sa nečudujme, že čoraz viac sa hovorí o výraznom jesennom znižovaní stavu zamestnanosti, čo nie je dobrá správa pre nikoho. Podľa vyjadrenia predstaviteľa ECB zaostáva ukazovateľ zamestnanosti za ukazovateľom produkcie, a preto nebuďme prekvapení, že komerčné banky v eurozóne sa na nárast objemu nesplácaných, doteraz poskytnutých úverov pripravujú tým, že zvyšujú tvorbu nákladových opravných položiek, čo pre nich bude znamenať pokles bankového zisku.
■ ČAS RECESIE
Pri poskytovaní nových úverov sú peňažné ústavy tiež opatrnejšie, aj keď im vláda odklepla záruky na ich prípadné nesplácanie. V tejto súvislosti však treba povedať, že viaceré vládne programy podpory zamestnanosti do konca tohto roka skončia, a tak si všetci kladieme otázky o možnom hromadnom prepúšťaní, o peňažných rezervách domácností či o dramatickom znižovaní počtu štátnych a verejných zamestnancov, s čím sa podľa vyjadrenia vlády v rámci desaťpercentného znižovania výdavkov na spravovanie vecí verejných už od začiatku budúceho roka počíta. Navyše, európskym kontinentom zmieta druhá vlna pandémie, na ktorú okolité štáty reagujú zatváraním hraníc s dosahom na pokles zahraničného obchodu, čo pre slovenskú otvorenú ekonomiku je veľmi zlá správa.
V období terajšej hospodárskej recesie, ktorej následkom je pokles HDP a už spomínaný nárast nezamestnanosti, sa sociálni partneri v tripartite, ako napokon doteraz vždy, nevedeli dohodnúť na stanovení výšky minimálnej mzdy pre budúci rok. Podľa vlani schváleného „Ficovho automatu“ mala byť jej výška šesťdesiat percent z priemernej mzdy spred dvoch rokov – teda 656 eur, s čím zamestnávatelia nesúhlasili. Minimálnu mzdu u nás poberá pod deväť percent zamestnancov, jej výška sa od roka 2015 zvyšovala percentuálne
viac ako priemerné mzdy. Od výšky tejto mzdy závisí aj výška mzdy v šiestich stupňoch náročnosti práce a príplatky za prácu v sobotu, nedeľu, v noci a vo sviatok. Výška minimálnej mzdy má okrem vyšších mzdových nákladov firiem dosah na pokles zisku, a teda aj na výšku daní do štátneho rozpočtu, čo následne ovplyvní výšku podielovej dane na prospech samosprávnych rozpočtov. Či sa podarí presadiť vyššiu nezdaniteľnú časť základu dane, či odvodovú odpočítateľnú položku zo sociálnych odvodov, alebo sa prijme iné riešenie, je záležitosť budúcich štrukturálnych zmien v daňovom a odvodovom systéme. Sem patria aj diskusie okolo nastavenia minimálnej mzdy tak, aby korešpondovala s priemernými mzdami v regióne, či stanovením percenta z priemernej mzdy v aktuálnom roku, a nie z roka, keď sa ekonomike darí, a preto aj priemerná mzda je v tom roku vyššia. Odborári sa odvolávajú na stanovisko Európskej komisie, ktorá odporučila jej výšku na šesťdesiat percent z priemernej mzdy v danom štáte, čo nedosahuje nijaká európska krajina.
■ ČAKANIE NA KOMPROMIS
Z dvadsiatich siedmich členských štátov Únie má minimálnu mzdu uzákonenú dvadsaťjeden krajín a zo štátov V4 máme po Poľsku druhú najvyššiu minimálnu mzdu. Vinou hospodárskej recesie zamestnávatelia pôvodne trvali na jej zmrazení, ako aj na zrušení šiestich stupňov náročnosti práce a odpojení príplatkov od minimálnej mzdy. Keďže nedošlo k dohode medzi zamestnávateľmi a odborármi, vláda rozhodla nielen o jej zvýšení z doterajších 580 eur na 623 eur, ale rozhodla tiež o zvyšovaní mzdy v ostatných piatich stupňoch náročnosti práce nie podľa násobku doterajšej sumy, ale o pevnú sumu štyridsaťtri eur. Doterajšie spomínané príplatky sa už nebudú počítať percentom z hodinovej minimálnej mzdy, ale konkrétnym hodinovým zárobkom v sobotu, nedeľu, v noci, ako aj vo sviatok.
Bude tento kompromis akceptovateľný pre odborárov a nebudú organizovať protestné akcie, a tiež pre zamestnávateľov, ktorí tak nebudú prepúšťať z tohto dôvodu, uvidíme najbližších dňoch? Vláda z dôvodu, že zarobí na vyššej minimálnej mzde najviac, je určite spokojná.
Róbert HÖLCZ – Ilustrácia: internet