Asi najzásadnejšou udalosťou uplynulého týždňa bolo odvolávanie podpredsedu parlamentu a šéfa Progresívneho Slovenska Michala Šimečku. Mohlo by sa zdať, že to bude parlamentná rutina, veď koalícia má väčšinu, ale nemusí to tak byť. Poslanci Hlasu celú vec skomplikovali, keď svoje podpisy na zvolanie tejto schôdze nedodali. Zároveň vyjadrenia jednotlivých členov poslaneckého klubu boli viac než problematické. Podpredseda poslaneckého klubu strany Hlas Samuel Migaľ dokonca povedal, že on na odvolanie Šimečku nevidí dôvod. Časom svoj výrok skorigoval v tom zmysle, že bude intenzívne sledovať debatu, do ktorej sa sám prihlási, a potom uvidí. Pri kreovaní parlamentných postov si navyše treba uvedomiť, že ich voľba či odvolávanie sú podľa ústavy tajné, výsledok takéhoto odvolávania môže byť teda viac než neistý. V čase uzávierky tohto vydania, ešte parlament nerozhodol o jeho odvolaní.
Pritom dôvodov na odvolanie Šimečku je viac ako dosť. Predovšetkým sa nezmieril s volebnou porážkou. Namiesto toho, aby robil opozičnú politiku na pôde parlamentu, presunul ju na námestia. Podieľal sa na bezprecedentnej obštrukcii parlamentu – s cieľom neumožniť legitímne zvolenej vláde, aby sa ujala svojich ústavných kompetencií. V neposlednom rade je bezprostredným dôvodom odvolávania aj fakt, že jeho partnerka, aj v čase keď on aktívne pôsobí v politike, poberá nemalé prostriedky z verejných zdrojov. Navyše na krajne pochybné – doslova pseudoumelecké počiny, ktoré sa vďaka YouTube a ďalším sociálnym sieťam stali už virálnymi. Treba zdôrazniť, že ani skutočnosť, že progresívci sa nachádzajú v opozícii, nie je dostatočným argumentom. Komisie, ktoré Šimečkovej partnerke prideľujú štedré dotácie, boli totiž kreované ešte za predchádzajúcej garnitúry a fungovali v nich naozaj klanové pravidlá. Si náš – dostaneš, nie si náš – obídeš nasucho. Aj vďaka týmto skutočnostiam niet pochýb o tom, že výrazná väčšina koaličných voličov pokladá odvolanie Michala Šimečku za viac ako dôvodné. V politike nič nie je isté. Práve tajná voľba pri veľmi tesnej väčšine, keď ide naozaj o každý hlas, môže nakoniec priniesť prekvapenie. Nechcem však byť zlým prorokom. V čase uzávierky tohto čísla môžeme o výsledku len špekulovať, nastáva však čas, keď by aj samotní voliči Hlasu mali dať svojim politikom jasne najavo, aký postoj od nich očakávajú.
Opozícia však namiesto toho, aby pochopila realitu a aspoň kde-tu konala konštruktívne, ide presne opačným smerom. Vyhráža sa koalícii, že ak nebude mať svojich zástupcov vo vedení parlamentu, tak znefunkční politický systém, zablokuje činnosť parlamentných výborov a bude ďalej deštruovať štát. Ťažko klasifikovať takéto vyhrážky, lebo sú vo svojej podstate smiešne. Opozícia nijako nemôže paralyzovať štát už len z toho dôvodu, že nemá väčšinu. Koalícia má, samozrejme, páky na to, aby sfunkčnila opozíciou paralyzované výbory a vrátila im ich kompetencie. Návod nám paradoxne dala predchádzajúca koalícia. Ak výbor nemá predsedu, jeho kompetencie môže vykonávať podpredseda, samozrejme, ak predtým dostane poverenie od predsedu. Ak takéto poverenie nemá, dočasne hoc aj na jeden deň koalícia zvolí predsedu výboru, ktorý poverí jedného z podpredsedov jeho zastupovaním v plnom rozsahu a následne predseda z koalície abdikuje. Je až nepochopiteľné, ako rýchlo a intenzívne súčasná opozícia zabúda na to, ako konala sama, keď bola pri moci.
A nakoniec tu máme prestup týždňa. Je priam symptomatické, že delenie či erózia poslaneckého klubu nastala práve v klube OĽaNO. Prvý z dvojice poslancov, opúšťajúcich poslanecký klub, nikam neprestúpil (asi oňho nikto nemá záujem), len vystúpil z poslaneckého klubu, a to navonok bez zjavnej príčiny. Tento prvý prestup, resp. vystúpenie, zaregistrovali len naozajstní politickí fajnšmekri. Z poslaneckého klubu najskôr odišiel málo viditeľný a aj málo významný rómsky poslanec Viliam Tankó. Ten druhý prestup bol podstatne viditeľnejší. V snahe vyhrať anketu o najnesympatickejšiu a najnenávidenejšiu partičku krivých politikov urobili Demokrati, čo bolo v ich silách. Ohlásením Ľubomíra Galka ako novej posily, ktorá doplní predovšetkým dvojicu Naď − Šeliga, sa stávajú v kategórii najnenávistnejšej skvadry pôsobiacej v politike naozaj neprekonateľnými. Oproti tejto partičke bledne aj OĽaNO s Matovičom, Pročkom a so Šipošom...
Roman MICHELKO