SLOVO O SLOVENSKU
Je až neskutočné, aké sú niektoré progresívne sily falošné. A je jedno, či sú to politici, novinári, umelci alebo anonymní blogeri na sociálnych sieťach. Ich reakcie a postoje jasne zaváňajú totalitnými manierami. Riadia sa okrídlenou vetou ‒ podľa seba súdim teba. Nedokážu diskutovať, vypočuť si iný názor, nieto ešte prijať argumenty protistrany. Ich obrana je útok. Oponenta označia za neznášanlivého, autoritatívneho človeka. Začnú ho vytláčať na perifériu spoločnosti. Cez spriaznené médiá na neho zbabelo zaútočia, aby mu poškodili v súkromnom či profesijnom živote. Takéto intrigy boli príznačné pre tajných agentov červenej totality v Štátnej bezpečnosti.
Na Slovensku sa týmto skupinám evidentne darí. Akoby mali u nás na ružiach ustlané. Je ich len hŕstka, ale ich protislovenský hlas je počuť na míle ďaleko. Najnovšie kričia na pôde Európskeho parlamentu. Europoslanci sa často zaoberajú slovenskými návrhmi zákonov, ktoré ešte ani nie sú u nás schválené. Samozrejme z Bruselu zaznieva kritická ozvena ich intríg. Evidentne nainfikovaní eurohujermi, resp. najnovšie euroškodcami zo Slovenska, ktorí nenechávajú na vládnej koalícii nitku suchú.
Progresívci sa verejne pasujú do pozície najväčších ochrancov slobody, demokracie a transparentnej spoločnosti, pokiaľ sa to netýka ich samých. Vtedy si na svoje prsty len tak pozerať a posvietiť nenechajú. Aktuálny návrh zákona o zverejňovaní zahraničných finančných tokov pre mimovládne organizácie odmietajú. Nechcú zverejňovať a odhaliť identitu svojich donorov, aby sa slovenská verejnosť ani náhodou nedozvedela, pre koho cudzie záujmy pracujú, odkiaľ prichádza ich tučná apanáž.
Už týždne živia aj kampaň proti prijatiu nového zákona o Slovenskej televízii a rozhlase. Slovenské národné noviny získali emailovú korešpondenciu riaditeľa RTVS Ľ. Machaja so zamestnancami telerozhlasu. Okrem iného v nej prirovnal konanie slovenských vládnych predstaviteľov ku Goebbelsovej neslávne známej vete o stokrát opakovanej lži. Na naše otázky nereagoval. Pritom stojí na čele verejnoprávnej inštitúcie a je nadštandardne platený z daní všetkých občanov, čiže aj z peňazí čitateľov a redaktorov našich novín. Na zamyslenie je skôr otázka, či práve aktuálna kampaň RTVS na obhajobu verejnoprávnosti, ktorú telerozhlas dávno nemá, nepripomína politiku onoho ríšskeho ministra ľudovej osvety a propagandy.
Maroš SMOLEC, šéfredaktor