KOMENTÁR Romana MICHELKA
Nesporne najdôležitejšou politickou udalosťou roka 2021 bola výmena na čele vlády. Séria vtedajších vážnych pochybení premiéra Igora Matoviča, neustále politické konflikty s koaličnými partnermi nakoniec viedli k jeho pádu, resp. výmene na poste premiéra. Zlomovým bodom zásadnej koaličnej krízy sa však nestal dovoz neregistrovanej ruskej vakcíny Sputnik V, to bola tá povestná posledná kvapka. Igor Matovič zjavne za vyše roka pri moci nepochopil, ako funguje koaličné vládnutie. Kontroverzný krok priviesť na Slovensko tajne ruskú vakcínu, zjavne s nikým z koalície nekonzultoval. Jeho politika fait accompli, teda stavanie politických partnerov pred hotovú vec, skôr či neskôr musela naraziť. V priamej reakcii na Matovičovo konanie koalíciu opustil poslanec Tomáš Valášek a následne nastala niekoľkotýždňová koaličná kríza, ktorá mala pôvodne viacero scenárov. Jedným z nich bola aj trojkoalícia bez SaS s pomocou nezaradených poslancov, ktorí odišli z Ľudovej strany Naše Slovensko. No a práve neustále lavírovanie predsedníčky ZA ĽUDÍ Remišovej, ktorá bola ochotná aj zradiť svojho strategického partnera SaS, malo za následok, že sa v tejto strane naštartoval štiepiaci proces.
Premiér Matovič sa však nevzdával, bol ochotný pre svoje prežitie urobiť čokoľvek. Je verejne známe, že sa rátalo s trojkoalíciou, ktorá by sa opierala už o spomínaných odídencov od Kotlebu. Prečo sa nakoniec tento scenár neuskutočnil? Akú kartu vytiahla prezidentka? Verejná výzva prezidentky, aby premiér odstúpil, bolo to najmenej a určite by to ani nestačilo. Kríza sa rozsekla až v okamihu, keď Matovič dostal politický MAT. Časť jeho poslaneckého klubu prisľúbila prezidentke, že budú svoju politickú činnosť koordinovať s názormi Prezidentského paláca. Vtedy pochopil, že ako premiér definitívne skončil a, samozrejme, za každú cenu sa napriek tomu pokúšal nejako politicky prežiť. Post ministra bez kresla povereného bojom s korupciou neprešiel. Okrem iného by sa tým zmenili pomery vo vláde, takže to bolo nepriechodné. Ako sa kríza nakoniec skončila, všetci vieme. Jednoduchou rošádou medzi ním a Eduardom Hegerom, keď si minister financií Heger a premiér Matovič len navzájom vymenili posty. Nový premiér však len veľmi slabo naplnil očakávania, ktoré do neho vkladali. Jeho absolútna absencia mocenských inštinktov spolu so skutočnosťou, že nedisponuje vlastným straníckym zázemím, ho odsudzuje takmer do roly štatistu.
Na jeseň sa ukázalo, že koaličná kríza bude mať dohru aj v strane ZA ĽUDÍ. Spor zasiaty v čase koaličnej krízy došiel až tak ďaleko, že strana sa nakoniec rozštiepila a stala sa politicky marginálnou. Časť poslaneckého klubu ZA ĽUDÍ, ktorá podporovala Kolíkovú, odišla do klubu SaS, čím sa zásadne zmenili pomery v koalícii a Sulík tak má dnes blokačnú väčšinu.
Dnes vieme aj to, že referendum o predčasných voľbách nebude. Ústavný zákon totiž neprejde. Koaliční politici podviedli aj svojich voličov. Iniciatíva Borisa Kollára predložiť zákon o referende je len obyčajným figovým listom. On totiž veľmi dobre vie, že neprejde, a preto to ani nikoho nevyrušuje. Ani koaličných partnerov. Bude to prázdne gesto, ale aspoň niečo. No a v tomto období podpredseda parlamentu Gábor Grendel z OĽaNO obvinil prezidentku Čaputovú z konšpirácií proti premiérovi Hegerovi. Pikle mala kuť s predsedom strany HLAS a v súčasnosti druhým najdôveryhodnejším politikom na Slovensku Petrom Pellegrinim.
Aký bol teda skutočný zmysel návštevy Pellegriniho u prezidentky? Trendy sú jasné... Už teraz sa začínajú potencionálne formovať dve parlamentné väčšiny do nastávajúcich parlamentných volieb v roku 2024. Jedna zahŕňa strany SMER, HLAS a SME RODINA – to však len vtedy, ak sa do parlamentu dostane aj hnutie REPUBLIKA a obísť SMER či HLAS nebude možné. No a je tu aj druhá možná väčšina, ktorá je pre Prezidentský palác oveľa prijateľnejšia. Tá zahŕňa HLAS, Progresívne Slovensko, KDH, maďarskú Alianciu a prípadne SME RODINA. Zároveň treba povedať, že koalícia medzi SaS a stranou HLAS je málo pravdepodobná pre diametrálne odlišné ekonomické programy. Ich koaličné spojenie by znamenalo pre stranu SaS úplnú rezignáciu na program, takže to je až tá najkrajnejšia záloha.
Každopádne v oboch verziách sa už s Igorom Matovičom neráta. No a pozvaním Pellegriniho na neverejné rokovanie Prezidentský palác tohto lídra Hlasu verejne legitimuje. Samozrejme, robiť dnes ďalekosiahle závery je predčasné, stále si treba uvedomiť, že o všetkom nakoniec rozhodnú voliči. Ale je dobré vedieť aj to, aké scenáre sa už dnes dva roky pred voľbami preberajú v politických kuloároch.