S plaveckou legendou Marcelom Gérym som vyrastal v dedine len o pár ulíc ďalej. Dokonca som sa s ním aj pretekal. Bol som s pioniermi na plavárni v Trnave, a tak sme si dali v dvadsaťpäťmetrovom bazéne kamarátske preteky. Do vody sme skočili spolu. Ja som urobil dve tempá pod hladinou, a keď som sa vynoril, uvidel som, ako Marcel vylieza na druhej strane bazéna. Mal asi trinásť rokov. Nasmiali sme sa. Potom sme sedeli spolu v dnes už neexistujúcom kine Maják a pýtam sa ho: A čo Moskva 1980? Vtedy boli v nej olympijské hry. Nenominovali ho. Vraj bol mladý. Mal len pätnásť rokov. Pritom v tom roku na majstrovstvách Európy juniorov získal tri zlaté a jednu striebornú medailu a stal sa najúspešnejším pretekárom šampionátu.
O štyri roky na vrchole formy opäť nemohol štartovať. Na OH 1984 v USA prišla odveta za západný bojkot hier v Moskve za sovietsku inváziu do Afganistanu. Národný olympijský výbor Zväzu sovietskych socialistických republík rozhodol, že sovietski športovci sa na OH v Los Angeles nezúčastnia. Takže ani slovenskí športovci. Podpísal to aj Gustáv Husák...
Marcel ešte na MS v Madride v roku 1986 získal tri nemedailové miesta, ale v tom roku znechutený emigroval do Kanady. Tam získal dvadsať titulov majstra Kanady a olympijskú medailu v polohovej štafete Kanady na OH 1992 v Barcelone. Uviedli ho do plaveckej Siene slávy v provincii Ontário. Odvtedy sa po ňom zľahla zem. Neozýva sa ani cíferským rodákom. Politika mu zničila športový aj osobný život.
Prečo ten dlhý osobný úvod? Opakuje sa to aj teraz. Hráči pôsobiaci v ruskej Kontinentálnej hokejovej lige nebudú súčasťou slovenskej reprezentácie na MS v hokeji 2024 v Česku. Slovenský zväz ľadového hokeja o tom informoval pred druhým prípravným zápasom Slovenska proti Švajčiarsku v Humennom. Iste, objektívne, veľa hráčov je z formy či sú zranení, ako sa to usilujú podsúvať slniečkarské médiá. Je však dôležité pochopiť aj dôvody, prečo Slovenský zväz ľadového hokeja pod vedením Miroslava Šatana prišiel na takéto šalamúnske riešenie. Pritom sám Šatan, aj keď krátko, hral v roku 2011 za Dinamo Moskva.
Jáj, áno, ako hovorí aj najväčší krikľúň Česka hokejový brankár Dominik Hašek. Ale vtedy nebola vojna. Ten hral na sklonku kariéry za Spartak Moskva. Dlhoročný kapitán a legenda hokeja Sovietskeho zväzu Vjačeslav Fetisov ho vyzval, aby vrátil zarobené ruble, či čo to dostával. Ale ruské peniaze nesmrdia, len politika.
„Vyzývam Slovenský zväz ľadového hokeja, aby dôsledne zvážil svoje stanovisko a neunáhlil sa prijať také rozhodnutie, ktoré pod nezmyselným mediálnym a politickým tlakom opozičných strán znemožní hokejistom z KHL reprezentovať našu vlasť,“ povedal ešte vo februári Peter Pellegrini. Žeby aj to zavážilo? Alebo to, že osem zo štrnástich slovenských poslancov Európskeho parlamentu vyzvalo Slovenský zväz ľadového hokeja, aby konal po vzore Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF) a nepozval slovenských hráčov z prevažne ruskej Kontinentálnej hokejovej ligy – pretože sú tam aj iné štáty, nielen ruské ‒ do národnej reprezentácie na blížiace sa majstrovstvá sveta? Hovorcom iniciatívy bol europoslanec Ivan Štefanec z Kresťanskodemokratického hnutia.
Rovnako sa tak rozhodlo Česko, Fínsko, Švédsko a Lotyšsko. IIHF už rozhodla, že hokejisti Ruska a Bieloruska nebudú hrať na majstrovstvách sveta, a to ani v budúcej sezóne.
Lenže. Má potom šampionát v hokeji svoju váhu a zmysel?
Myslím si že nie. Lepšie by ich bolo zrušiť či premenovať na Politické majstrovstvá Európy v rybníkovom hokeji. Voči divákom by to bolo férovejšie.
Ivan KRAJČOVIČ