Obrovské množstvo pocitov
Titulok poznámky si jej autor „vypožičal“ od prezidenta Slovenskej republiky Petra Pellegriniho. „Obrovské množstvo pocitov ‒ hrdosť, radosť, ale aj obrovská zodpovednosť a rešpekt. Som vďačný za nesmierne silný mandát, ktorý som vďaka dôvere vás občanov Slovenskej republiky v aprílových voľbách dostal,“ povedal prezident ešte pred jeho samotnou inauguráciou s tým, že si hlboko váži dôveru občanov a verí, že ju nesklame.
Mediálny hlavný prúd medzitým začal verejne splietať úvahy o tom, aké by to bolo a čo by bolo, keby sa Zuzana Čaputová „predsa len“ o päť rokov rozhodla opätovne kandidovať. Bieda novinárskeho ducha a najmä objektivity faktu v novodobej slovenskej žurnalistike, podporovaná intenzívne aj jedným z ideologických idolov promilitaristického progresívneho liberalizmu, ktorému sa práve skončilo na Slovensku funkčné obdobie. Bez ohľadu na to, skutočnosťou sa stalo, že Slovensko má v osobe hlavy štátu občana, ktorého hodnoty sú opäť definované pojmami „štát, národ, rodina a človek“. Stalo sa tak po predlhých desiatich rokoch. A možno, odvolajúc sa na vyjadrenia teraz už prezidenta Petra Pellegriniho, pridať aj hodnotu „pokoj“.
Prispením svojich kompetencií, ktoré úrad prezidenta z Ústavy Slovenskej republiky má, chce Peter Pellegrini pomáhať Slovensku, aby sa stalo „silným štátom, ktorý je vždy pre svojich občanov pomocou a službou“. Pre mnohých, najmä mladých, sú to väčšinou nič nevraviace slová. Vidieť to aj na vekovej štruktúre voličských preferencií bez ohľadu na druh volieb. Pre tých, ktorí si už svoje odžili – a tu treba s hlbokým predklonom vyslovene spomenúť aj posledných preživších účastníkov Slovenského národného povstania a samotnej druhej svetovej vojny – sú to však nesmierne silné atribúty. Také silné, že ich rovesníci za ne platili aj vlastnými životmi. Návrat k týmto prioritným národno-štátnym hodnotám aj v priestoroch prezidentského paláca je dojemný a naozaj ho sprevádza množstvo pocitov i historických spomienok. Ale aj novodobých výziev a predsavzatí.
Pre nového prezidenta Slovenskej republiky sa Ústava Slovenskej republiky stáva mečom, nechce ju využívať ako alibistický štít, ako to bolo u jeho predchodkyne. „Slovo národ sa nikdy nesmie stať obeťou politickej korektnosti. Plne rešpektujem každého jedného občana Slovenskej republiky, bez ohľadu na to, k akému národu sa hlási,“ uviedol v deň svojej inaugurácie. Mimochodom, po desiatich rokoch máme prezidenta, pre ktorého je Slovensko Slovenská republika, a nie „táto krajina“. Nová hlava štátu vyjadrila presvedčenie, že slovenský národ má právo na historický fakt, že demokratická Slovenská republika vznikla ako nástroj jeho sebaurčenia. Pripomína zároveň, že naša republika je prirodzeným a vnímavým domovom aj pre všetkých príslušníkov národností, ktorí na jej území žijú, pracujú a napokon aj umierajú.
Máme teda opäť po rokoch slovenského prezidenta. Hlavu štátu, ktorá má aj pre nás občanov jasne definovanú úlohu: „Som presvedčený, že musíme do spoločenského života vrátiť základné prvky úcty k štátu, k jeho symbolom a v tomto zmysle aj k pôsobeniu prezidenta republiky,“ povedal Peter Pellegrini. „Našu štátnosť musíme naplniť niečím, čo si každý jeden občan Slovenskej republiky ponesie v sebe ako súčasť svojej osobnosti,“ zaviazal nás slovenský prezident Slovenskej republiky, štátu slovenského národa a mnohých národností, ktoré sú obohatením nášho spoločného bytia tu v srdci Európy.
Ivan BROŽÍK