SPOZA OPONY
Keď sa končil medzinárodný festival Grand Prix Svetozára Stračinu 2017, končil sa aj najvýznamnejší európsky festival folklórnej hudby. Hlavnú cenu získalo štúdio Temešvár z Rumunska – štúdio rumunského rozhlasu, ktoré pravidelne vysiela aj v slovenčine. Bola to nahrávka melódie vyludzovanej na orechovom liste zovretom hánkami oboch rúk. Musia vám to povedať, aby ste to uhádli. V roku 2017 je to kus starého ľudového zvyku, ktorý sa teraz zachoval navždy. Ako mi povedala redaktorka slovenského vysielania z Temešváru, podmanivo šarmantná pani Laza, trvalo niekoľko rokov, kým sa podarilo nájsť človeka, ktorý ešte vie zahrať na orechovom liste.
Koncert na záver Grand Prix bol strhujúci. Bola to prehliadka prirodzenosti ľudových melódií ako samozrejmosti v živote moderného človeka dneška. Veľké koncertné štúdio Slovenského rozhlasu zaplnili melódie nielen ocenených nahrávok, ale aj sprievodné rytmy OĽUN-u, Orchestra ľudových nástrojov – legendárnych Dudíkovcov. Životaschopnosť, ba životodarnosť ľudových melódií napokon zažilo toto Veľké koncertné štúdio pred niekoľkými mesiacmi aj pri štyridsiatom výročí OĽUN-u. Keď vo finále k Mirkovi Dudíkovi postupne pribúdali traja ďalší primáši a jedna primáška, dovedna päť skvelých huslistov cifrovalo najprv v sólach, potom spoločne a stupňovalo rytmus a nadšenie publika. Ovácie, pri ktorých vstávala celá sála, nemali konca. Predchodcom medzinárodnej tradície bola Prix de Musique Folklorique de Radio Bratislava, mala šestnásť ročníkov (1976 – 1991) a jej iniciátor bol Ondrej Demo.
Všetko sa opakovalo aj na ojedinelom koncerte pri jubileu Ondreja Dema (ročník 1927). Jubilant bol rozhlasovým redaktorom ľudovej hudby od roku 1953 do roku 1993. Počas večera neraz ďakoval prítomným a sála znovu a znovu vstávala, aby zaželala vitálnemu deväťdesiatnikovi mnoga ljeta, sto ľat. Počas jubilantovho večera sme prešli fascinujúcim príbehom chlapca z okupovanej obce Branovo v okrese Nové Zámky, ktorý unikol zavlečeniu do armády. A po vojne sa talent presadil v Bratislave. A vďaka rozhlasu dnes máme cenné nahrávky ľudovej hudby a ich interpretov. Dovedna je od Ondreja Dema v archíve Slovenského rozhlasu šestnásťtisícpäťsto titulov z tristo šesťdesiatich lokalít na Slovensku a z päťdesiatich siedmich slovenských miest v zahraničí.
V šesťdesiatych rokoch, rokoch slovenského odmäku – v roku 1966, sa stal autorom, ako aj redaktorom nezabudnuteľného cyklu Klenotnica ľudovej hudby. Vysielala sa až do roku 1993 a získala rozhlasu, ľudovej hudbe i autorovi Ondrejovi Demovi známosť, autoritu, obdiv a uznanie. Po celom Slovensku sa vytvárali dokonca krúžky priateľov tejto relácie, na čo pri svojej deväťdesiatke s radosťou spomínal. Neboli to však len spomienky – z rodnej obce Branovo prišla spevácka skupina, ako aj ľudová hudba Michala Nogu so svadobnými piesňami Išou Janík hore humnom a Načo si sa ženev... Jubilantovi a plnej sále Veľkého koncertného štúdia, kde sa koncert zároveň aj nahrával, prišli zavinšovať folkloristom známe legendy, ktorým ľudová hudba zmenila život: chýrni Ján Ambróz či Simona Hulejová. Silu rozhlasového záznamu demonštrovala nahrávka dlhoročnej spolupracovníčky Ondreja Demu v redakcii ľudovej hudby Dariny Laščiakovej. Jej legendárna Svadobná odobierka z Oravy opäť ukázala nehasnúcu pôsobivosť Laščiakovej umenia a, samozrejme, to, že ju pri nahrávke vystihli vo vrcholnej forme.
Také kúsky, ako spoločne predviedla Ťažká hudba z Terchovej spoločne s OĽUN-om pri Terchovských nôtach a cifrovaní, sú nezabudnuteľné. Práve tak ako strhujúca interpretácia Goralských nôt spod Tatier či Tancov z Hrušoviec. Jeden po druhom nastupovali v stále v rýchlejšom rytme štyria primáši, najprv sólo a potom spoločne, dvaja, traja až napokon štyria v tempe, pri ktorom azda husle horia – najprv Mirko Dudík, potom Peter Uličný a Jánovia Kružliakovci, starší a mladší.
Folklór žije. Máme ho v krvi. Mnoho zo slovenskej kultúry v Slovenskom rozhlase máme vďaka Ondrejovi Demovi – okrem iného nositeľovi Zlatej medaily Matice slovenskej.
Dušan D. KERNÝ