POZNÁMKA
Roman KALISKÝ-HRONSKÝ
V sobotu 4. apríla sa prezident SR pri pamätníku na Slavíne dočkal vypískania časťou verejnosti, ktorá sa zúčastnila na oslavách sedemdesiateho výročia oslobodenia Bratislavy. Piskot bol reakciou, ktorá na pietne miesto nepatrí. Prezidentovi však aj taká neslušnosť naznačila, že nie všetci občania súhlasia s jeho rozhodnutím necestovať na oslavy víťazstva do Moskvy.
Andrej Kiska je v úrade desať mesiacov a krátko po Veľkej noci vycestoval na prvú oficiálnu návštevu do Vatikánu na stretnutie s pápežom Františkom. Na vzácnu návštevu však v stredu 8. 4. cestoval bez manželky Martiny, ktorá prekvapujúco nevyužila príležitosť stretnúť sa so Svätým Otcom. Prítomnosť pani Kiskovej takmer pred rokom v Poprade na prvom svätom prijímaní svojej dcéry naznačila, že prvá dáma je veriaca. Preto je zvláštne, že nevyužila možnosť stretnúť sa s pápežom, čo je pre veriacich veľmi významná udalosť v živote, ktorú nezažije každý...
Podľa protokolistky Márie Holubovej pani Martina Kisková nie je povinná ísť s prezidentom k pápežovi, ale jej prítomnosť by pomohla. „Diplomacii veľmi pomáha, keď šarmantná, vzdelaná prvá dáma sprevádza a oživuje dialógy. Navodzuje príjemnejšiu atmosféru. Škoda, že naša prvá dáma aspoň na takéto návštevy nechodí,“ povedala protokolistka.
Vo štvrtok 9. apríla sa prezident stretol s pápežom, o čom vzápätí poslal správu pre verejnosť: „Dnes som sa stretol s pápežom Františkom. Pozdravil som Svätého Otca nielen od všetkých veriacich, ale i od všetkých obyvateľov Slovenska. Vyslovil som naše obrovské želanie, aby navštívil našu krajinu. Poďakoval sa a pozdravil všetkých ľudí na Slovensku.
Vedel som, že prídem za človekom, ktorý ma bude počúvať, bude ku mne otvorený, bude mi možno chcieť poradiť a vyjadriť svoj názor. Presne taký bol. Mali sme hlboký rozhovor, plný emócií.
Diskutovali sme o úlohe Cirkvi ako inštitúcie, ktorá by mala prinášať do spoločnosti tie základné hodnoty ‒ odpúšťanie, lásku, slušnosť, porozumenie. To je úloha, ktorú on potvrdzuje a považuje za dôležitú v dnešnom, nie jednoduchom svete. Hovorili sme aj o otvorenosti Cirkvi, o tom, že musí byť prístupná všetkým ľuďom. Spomenuli sme v rozhovore napríklad krsty detí slobodných mamičiek alebo sväté prijímanie ľudí, ktorí sú rozvedení. Pápež František zdôrazňoval to, čo často hovorí ‒ že si Cirkev musí nájsť cestu ku každému človeku.
Hovorili sme o viere. Pri mojej osobnej skúsenosti z Dobrého anjela som sa stretol s rodičmi, ktorým zomreli malé deti, a pochopil som, aká je viera dôležitá. Lebo v živote sa stanú veci, keď sa nemáme o čo oprieť, a človek, ktorý nemá vieru, stráca oporu, ktorú potrebuje. Dlho sme diskutovali o arcibiskupovi Bezákovi, aj o tom, čo nás na Slovensku trápi. Potvrdili sa moje očakávania, s ktorými som k pápežovi Františkovi išiel. Je to človek, na ktorého môžeme byť hrdí, a mali by sme mu želať veľa sily a zdravia v snahe o lepší svet.“
Nuž, ak prezident najprv pozdraví pápeža v mene všetkých Slovákov a potom otvorí háklivú otázku arcibiskupa Bezáka, je to v mene všetkých slovenských veriacich? Možno nám odpovie sám pápež...