POZNÁMKA
To, že sú utečenci vážnou témou, spochybňovať nemožno. Ale to, že sú pre poloslepotu našich médií v posledných dňoch a už aj týždňoch témou takmer jedinou, to treba už nahlas kritizovať.
To, že cez našu krajinu prejde päťsto alebo päťtisíc utečencov, naozaj nemá nijaký vplyv na život bežného občana. Možno to pripomína výtržnosti po jednom rizikovom futbalovom zápase. Našu spoločnosť veľmi významne ohrozujú oveľa závažnejšie témy, ktoré sa do hlavného spravodajstva nedostanú, lebo to nie je nijaké kino. A ako vravia mágovia súčasnej podoby akéhokoľvek slovenského spravodajstva, „čo nie je kino, to diváka nezaujíma“.
Pochybujem však, že v bežnej rodine by nezaujímalo rodičov, čo sa deje na trhu s mliečnymi výrobkami a mliekom, práve tak pochybujem, že by nikoho nezaujímalo, ako prvovýrobcovia mlieka a dokonca čiastočne už aj spracovatelia musia prepúšťať ľudí z práce, lebo – nedá sa predať.
Nanajvýš iba ako úsmevnú perličku na záver televíznych novín sme sa v pondelok minulý týždeň dozvedeli o tom, že európski mliekari zaútočili traktormi na Brusel. Strhla sa vojna s políciou, ktorá v porovnaní s pouličnými potýčkami s migrantmi mala oveľa hrozivejší odkaz pre Európu ako „súčasná téma číslo jeden“.
Na jar sa mala skončiť regulačná nadvláda Bruselu nad množstvami, inak kvótami mlieka, ktoré dorobia farmári v jednotlivých krajinách Európskej únie. Tí, ktorí boli prezieravejší, zvyšovali počty dojníc v dostatočnom predstihu, aby mohli trhovo reagovať na uvoľnenie konkurenčného prostredia. Žiaľ, doplatili. Zrušenie kvót sa odsunulo až na rok 2016; medzitým neustále klesá predajná cena mlieka a mliečnych výrobkov a zahraničná konkurencia doslova ničí našich producentov a spracovateľov. Tí už roky podnikajú v absolútne nereálnych podmienkach trhu, keď ceny sú umelo stláčané pod výrobné náklady. Ak za liter mlieka dostane prvovýrobca iba niečo nad dvadsať centov a v Bruseli bojuje aspoň za štyridsať až štyridsaťpäť centov, potom treba povedať, že ide o výrobcu z bývalého „ostbloku“. Tí „zo Západu“ sa dnes nezmierujú ani s vyše päťdesiatimi centami, čo je aktuálna ponuka Európskej komisie, samozrejme pre nich.
V každom prípade, téma sa dostáva na rokovaciu pôdu vlády SR. Konečne. Koľko rokov už to máme za sebou od vstupu do EÚ? Akosi sa už ani spomenúť nedá. Mimochodom, keď sme začali tými utečencami. Nemecko je pripravené každému z nich vyplácať sociálnu dávku tridsaťosem eur na deň. Bez povinnosti pracovať a platiť akékoľvek odvody. To je v prepočte na mesiac 1 140 až 1 178 eur. My sa u nás hádame, či minimálna mzda, z ktorej treba platiť minimálne odvody asi dvesto eur, konečne prekročí hranicu štyristo eur za mesiac.
Môžeme si však za mnohé aj sami. Nie všetko sa dá hodiť na protislovenskú politiku obchodných reťazcov. Aký priestor dali médiá „zaručeným“ informáciám o tom, ako sú mliečne výrobky a mlieko pre ľudský organizmus „škodlivé“? Koľko táranín sme si museli vypočuť, že mliečne akcie na školách sú „relikt komunizmu“? Teraz ich ide zavádzať Európska únia. Ale o tom sa zase vôbec – teda u nás na Slovensku nehovorí. Máme totiž ešte stále zúžené videnie.
Ivan BROŽÍK