O zahraničných Slovákoch vieme málo.
Matičný dvojtýždenník Slovenské národné noviny sa snaží dávať priestor všetkým relevantným osobnostiam v oblasti politiky. Oslovili sme preto aj poslanca Národnej rady SR za stranu Hlas-SD Romana MALATINCA, ktorý v Banskobystrickom samosprávnom kraji zastáva post podpredsedu za oblasť kultúry. Jeho záujmovou oblasťou je slovenská kultúra, teda aj hlavná náplň poslania Matice slovenskej, ktorá vydáva Slovenské národné noviny. Roman Malatinec je spevák, tanečník, inštrumentalista, moderátor a umelecký vedúci Folklórneho súboru Podpoľanec. Vyštudoval etnológiu a divadelnú réžiu. V roku 2018 sa stal podpredsedom Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK), vo funkcii nahradil Ľubicu Laššákovú. Jeho zámerom je podporovať vybrané okruhy kultúrnych činností, analyzovať stav jednotlivých oblastí kultúry a vyhotovovať návrhy ich ďalšieho rozvoja, zameriava sa na uchovávanie a prezentovanie kultúrneho dedičstva v Banskobystrickom kraji podieľa sa na zabezpečovaní ochrany predmetov národného kultúrneho dedičstva a kultúrnych pamiatok. V slovenskom parlamente pôsobí ako aktívny člen zákonodarného zboru na poli kultúry. Presadil zmenu zákona v Slovenskej televízii a rozhlase (STVR), aby mali zahraniční Slováci svoju vlastnú reláciu. Vystupuje aj ako kritik návrhov zákonov a konaní Ministerstva kultúry SR. Porozprávali sme sa s ním o aktuálnych problémoch našej kultúry.
Ako koaličný poslanec pôsobíte vo Výbore Národnej rady SR pre kultúru a médiá na pozícii náhradníka overovateľa. Počas prijímania novely zákona o Fonde na podporu (FPÚ) umenia z dielne rezortu kultúry ste spoločne s kolegyňou Ľubicou Laššákovou, bývalou ministerkou kultúry, kritizovali niektoré jej časti. V čom spočívala vaša kritika?
- V oblasti kultúry pôsobím už dlhodobo a už druhé funkčné obdobie som podpredseda BBSK pre oblasť kultúry a kultúru vnímam v širších kontextoch. Vnímal som aj to, že odborná verejnosť kritizovala FPÚ, že treba viesť diskusiu o zmenách vo fonde, čo priznali aj samotní protestujúci pred budovou parlamentu, že fond je malé dieťa, ktoré má svoje nedostatky. Chcel som, aby rozhodovacie práva ostali v rukách komisie, v ktorých by malo byť väčšie regionálne zastúpenie a v prípade odvolania v určitých prípadoch by mohla zmeniť rozhodnutie komisie Rada fondu. Tento spôsob by bol oveľa citlivejší a časom, ak by sa ukázalo, že je nefunkčný, mohli by sme pristúpiť k jeho zmene. Moja kritika smerom k fondu bola opodstatnená, keďže väčšia časť peňazí za obdobie určitých rokov bola nasmerovaná do Bratislavského kraja, a s týmto som sa ja osobne nemohol stotožniť. Som presvedčený, že v regiónoch máme výborných kultúrnych aktérov, ktorí, ak by mali podporu ako umelci v Bratislave, dokázali by tvoriť kvalitné produkcie v oblasti kultúry.
Ako hodnotíte nedávne protesty opozície a časti kultúrnej obce voči krokom ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej?
- Rezort kultúry má plnú zodpovednosť za jeho riadenie. Prebrala ju na svoje plecia Slovenská národná strana, ktorá je zároveň náš koaličný partner. Každý minister má právo robiť zmeny, avšak ide o spôsob a komunikáciu s kultúrnou obcou, ktorá by sa dala robiť podľa môjho názoru inak, a je potrebné kultúru vnímať v širších kontextoch. Osobne ako poslanec NR SR a člen Výboru pre kultúru a médiá som sa pre médiá vyjadril, že spôsob, akým odvolala ministerka kultúry riaditeľa Slovenského národného divadla Mateja Drličku a riaditeľku Slovenskej národnej galérie Alexandru Kusú, by sa dal urobiť s lepšou diplomaciou a politickou noblesou. Procesy, ktoré prebiehajú v rámci ministerstva kultúry, by mohli byť efektívnejšie. Môžem povedať, že napríklad vo výzve Obnovme si svoj dom, ktorá do dnešných dní, a to hovoríme o mesiaci september, nie je sprocesovaná, žiadatelia nemajú zmluvy a schválené finančné zdroje, ktoré musia vyčerpať do konca roka 2025.
Počas prijímania zákona o Slovenskej televízii a rozhlase vám prešiel pozmeňujúci návrh, v ktorom ste udelili povinnosť vysielať aj relácie zamerané na Slovákov žijúcich v zahraničí. Čo sa vás osobne inšpirovalo vytvoriť adekvátny priestor našim krajanom vo verejnoprávnom vysielaní?
- Počas mojej profesionálnej kariéry umelca som mal tú česť spoznať život a kultúru dolnozemských Slovákov. Hovoríme o Slovákoch v Srbsku, Rumunsku, Chorvátsku. Je to prostredie, kde sa udržuje kultúra Slovákov, v niektorých častiach aj tristo rokov, čo si zaslúži našu pozornosť. Počas mojich ciest po svete som stretol aj ďalšie zastúpenie Slovákov vo Francúzsku, v Kanade, Českej republike, Ukrajine. Uvedomil som si, že o živote našich krajanov na Slovensku najmä mladšia generácia, ale i široká verejnosť nemá dostatok informácií − ako žijú a tvoria naši krajania vo svete, kde prezentujú slovenskú kultúru. Mnohí z nás, hlavne starší obyvatelia Slovenska, si môžu pamätať rozhlasové vysielanie rádia Nový Sad, kde sme mohli počúvať na Slovensku dolnozemské piesne našich krajanov. Toto však trvalo, žiaľ, iba do vypuknutia vojnového konfliktu v Juhoslávii. Som plne presvedčený, že verejnoprávna televízia by mala prinášať informácie o tom, ako žijú naši krajania, a vytvárať tak pomyslenú pupočnú šnúru s materskou krajinou. Verím, že aj toto ich bude motivovať k práci na pokračovaní vo svojom diele. Mojou ambíciou je, aby sme s ministerstvom školstva rozbehli aj pracovnú skupinu, ktorá bude pracovať na tom, aby sa o zahraničných Slovákoch učilo i v našich školách s prepracovaním do učebných snov.
Napriek tomu, že Matica slovenská nie je spomenutá v zákone, myslíte si, že by aj najstaršia celonárodná ustanovizeň mohla dostať vo verejnoprávnom vysielaní rovnaký priestor ako zahraniční Slováci?
- K Matici slovenskej cítim ako k národnej ustanovizni veľkú úctu. Je pravda, že určité politické obdobie neprialo tejto inštitúcii a boli snahy znevážiť jej dobré meno. Táto historická, a predovšetkým kultúrna inštitúcia udržiava historickú pamäť o slovenskom národe, jeho živote, kultúre a významných dejateľoch a predstaviteľoch politického života v minulosti a pripomína boj Slovákov o svoju identitu a zvrchovanosť. Pre mňa osobne to má byť samozrejmosťou, že národná ustanovizeň Matica slovenská má mať automaticky adekvátny priestor na prezentáciu pred širokou verejnosťou prostredníctvom STVR. V súvislosti s vašou otázkou však málokto vie, že Matica slovenská bola úzko prepojená so životom Slovákov žijúcich v zahraničí, a to najmä v spomínanej časti dolnozemských Slovákov, kde sú dodnes matičné domy, v ktorých prebieha spoločenský a kultúrny život našich krajanov. Táto pomyslená pupočná šnúra s našou krajinou prostredníctvom Matice slovenskej sa v minulosti bohužiaľ pretrhla zákonným zásahom štátu i znížením dotácie a bolo by vhodné, aby Matica bola opäť podporená v spolupráci s našimi krajanmi. A spoločne tak vytvorili tlak na prezentáciu Matice slovenskej a krajanov, napríklad v STVR.
Ako vnímate činnosť a opodstatnenie Matice slovenskej v súčasnom globalizovanom svete?
- Práve dnes v globalizovanom svete je potrebné, aby štát Maticu viac podporil a tým bolo jej hlas počuť hlasnejšie a aby mohla osvetovou prácou pripomínať širokej verejnosti všetky historické významné činy slovenského národa a pripomínať aj významné historické míľniky a počiny. Aj dnes by mala mať Matica slovenská silnejšie slovo pri rôznych otázkach kultúrno-spoločenského života v prospech slovenského národa. Ja osobne som pripravený pomôcť v tejto aktivite.
Zhováral sa Juraj DOMIN – Foto: archív SNN