Románopisca Igora LEBIEDZÍKA život naučil presadiť sa a byť tvrdší, keď treba...

thumbnail

Lov  na colníka a iné knižné bestsellery

Igor LEBIEDZÍK pochádza zo Serede. Je absolvent SPŠ strojníckej, pedagogickej fakulty a po nástupe k Colnej správe SR absolvoval aj odborné špecializované colné vzdelanie. Počas mnohoročnej práce prešiel mnohými vedúcimi a manažérskymi funkciami, pôsobil aj ako lektor a koordinátor odborných projektov a spolupracoval pri tvorbe colných a daňových predpisov. Bol dopisovateľom okresných novín, venoval sa písaniu poviedok a odborných článkov. V roku 2019 vydal vo vlastnom vydavateľstve e-knihu Muž od Hradnej stráže a srnka. Vyšla v roku 2022 aj v tlačenej forme. Koncom roka 2023 mu vo vydavateľstve Signis vydali román Lov na colníka...

  • Oficiálne ste sa na knižný trh dostali v roku 2019 románom Muž od Hradnej stráže a srnka. Opísali ste v ňom život a výkon služby príslušníkov Hradnej stráže na Pražskom hrade v osemdesiatych rokoch. Román Lov na colníka sa zasa pomerne podrobne venuje príbehu colného audítora, ktorý sa stane pre určitých ľudí nepohodlný... Ide o pomerne špecifické témy ‒ zaujímavo spracované vo forme dobrodružných príbehov. Z nich vidno, že sa v týchto oblastiach skutočne dobre orientujete. Ako ste sa k týmto témam dostali?

Mnohokrát som dostal otázku, či sú príbehy v knihách moje skutočné. Na túto otázku odpovedám vždy rovnako – všetko je fikcia. To, čo nie je fikcia, je pravda. Názor ponechám na čitateľoch. Keďže som veteránom Hradnej stráže, poznal som (v tom čase) dokonale život a výkon služby jej príslušníkov. Mal som možnosť spoznať nielen areál Pražského hradu, jeho záhrady a Belvedér, ale aj ich zamestnancov a predavačov v Zlatej uličke. Výkon služby a život v kasárňach bol náročný a veľmi tvrdý. Tieto skutočnosti výrazne zasiahli do môjho života, preto bola voľba napísať túto knihu jednoznačná. Samotná realizácia trvala však asi tridsať rokov. Pokiaľ ide o publikáciu Lov na colníka, pracoval som dlhé roky v tejto profesii. Prešiel som azda všetkými jej stupňami – od stráženia štátnej hranice s Rakúskom až po budovanie a riadenie colných priechodov s ČR, vnútrozemských colných pobočiek a následne aj auditov v colnej správe. Počas rokov výkonu služby som zažil a videl kadečo. Veľa situácií a zážitkov sa nedá opísať, pretože v súčasnosti sú len ťažko uveriteľné. Najmä vtedy, keď ide o ohrozenie života, to je už cez pomyselnú červenú čiaru... Napriek týmto skúsenostiam som si túto prácu vážil, mal som ju rád a doteraz som zostal srdcom colník.

  • Oba romány sú bohaté na dobrodružnosť, akciu, dynamické scény. Môžu byť dokonca dobrou predlohou na scenáre dobrodružných filmov. Prečo ste sa rozhodli pre takúto fabuláciu?

Všetky myšlienky, slová a skutky prichádzali pozvoľne. Súhlasím s vami, najmä druhý román by mohol byť sfilmovaný, pretože je pre súčasníkov uveriteľný a presvedčivý. Je to niečo nové, nezávislé a životaschopné.

  • Čo pre vás znamená dobrodružnosť, akcia?

Možno by som vsunul odpoveď do svojich dvadsaťročných skúseností s horami. Bol som o pár rokov mladší a hory som si spolu s priateľmi užíval. Trebárs som sa s nimi stavil, že vybehnem z Hrebienka na Téryho alebo Zbojnícku chatu za hodinu a pol. Spravil som to za sedemdesiat minút a dolu som zbehol za päťdesiat minút. Mnohokrát to bolo na hrane, pretože sme príliš riskovali. Cez zimu to bolo horšie, pretože výsledkom boli omrzliny, vyčerpanosť a čiastočná slepota. Najväčšie riziko bolo počas záchranných akcií, pri ktorých som sa náhodne vyskytol. Nebolo ich málo. Raz som si s kamarátom zvolil dovolenku, na ktorej sme si určili, že jeden deň strávime na bicykli, čo bolo okolo stošesťdesiat kilometrov, a druhý deň na vysokohorskej turistike na dvojtisícový štít vo Vysokých Tatrách. Počas výstupu sme prvý deň ratovali Poliaka, ktorý spadol z výšky do plesa, a navigovali k nemu záchranný vrtuľník. Druhý deň zase vo vysokohorskom sedle pomáhali vystrašenej a vyčerpanej Angličanke. Viete si predstaviť, ako sme vyzerali po týždni? Dobrodružstvo a adrenalín som zažíval aj pri jazde na horskom bicykli...

  • V druhej, veľmi úspešnej knihe Lov na colníka významnú úlohu hrajú slovenské hory, konkrétne Roháče. Ako vám pomohlo toto horstvo k vytvoreniu tohto diela a prečo ste si doň „ukryli“ svojho hrdinu?

Oravské a Liptovské Roháče sú prenádherné. Drsné, panensky krásne – srdcu môjmu blízke. Dokonca som o nich skladal básne. Vždy som mal batoh, karimatku, potrebné oblečenie a veci na prežitie. Spával som tam pod chatrným stanom, a keď som mal nejaké peniaze, tak to boli chata Zverovka alebo Primula. Stačil len kúsok voľného miesta v jedálni alebo na chodbe. Chodieval som tam vyše pätnásť rokov. Pre mňa to bola slovenská Aljaška. To bol hlavný dôvod, prečo som postavil eskaláciu príbehu práve do Roháčov. Hlavný hrdina major Hardin vedel, čo v nich môže očakávať. Dôkladne poznal všetky doliny, sedlá, štíty a cestičky, kde pripravil pascu dvom najatým profesionálnym zabijakom. V tom čase to nebol už lojálny štátny zamestnanec, bol to chladnokrvný človek, ktorý sa zmenil z lovenej obete na nekompromisného lovca. Nebyť však osamelého medveďa a lekára, ktorému mafia zabila syna, dopadlo by to zle. V tejto pekelnej hre rozdal karty sám rohatý ‒ a Hardin dostal najhoršie karty...

  • Mnohí autori majú vlastné postupy pri tvorbe diela. Máte tiež nejaké rituály pri písaní?

Píšem a píšem. Nakoniec časti rukopisu poskladám do jedného celku. Mojím rituálom pri písaní je hudba a múza, ktorá sa objaví v čase, keď sa cítim vyhorený. Niekedy to trvá aj mesiace. Pri písaní drsnejších scén počúvam hardrockové piesne. Pri citlivých scénach sú to balady a romantický klavír.

  • Pripravujete už ďalší literárny počin?

Je ťažké nájsť ďalšiu motiváciu, našťastie moja vyzývavá múza ma nenechala v štichu. Každý z nás prekonáva niekedy krízu, ktorá dokáže človeka znechutiť. Spisovatelia ju  musia prekonať a nájsť opäť podnet, ktorý dá ich tvorbe potrebný zmysel. Samozrejme, že podstatné sú aj finančné náklady... Pripravujem rukopis, ktorý bude plný čierneho humoru, akcie, mystických bytostí a najmä čistej a úprimnej lásky. Príbeh sa bude odohrávať v centre starobylej Prahy, ale nezabúdam, samozrejme, ani na slovenské hory.

Zhovárala sa Eva ČULENOVÁ ‒ Foto: autorka 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.