KOMENTÁR
Roman MICHELKO
Aj keď do štandardného termínu volieb ostáva ešte niečo vyše roka, špekulácie a kombinácie politológov týkajúce sa povolebného vývoja sú už v plnom prúde. Pri odhadovaní politického vývoja sa často opakujú konštanty, ale aj premenné. Ak existuje nejaká konštanta našej politickej scény, tak je to extrémna rozhádanosť pravice, hypertrofované egá jej lídrov i to, že sa „konsoliduje“ delením. Medzi premenné môžeme na jednej strane zaradiť vznik novej strany spolumajiteľa Esetu Antona Zajaca, ktorá má vychytať hlasy frustrovaných pravicových voličov, na strane druhej je to politický comeback našej najstaršej politickej strany ‒ Slovenskej národnej strany.
Zdá sa, že Slovenská národná strana má deväť životov rovnako ako mačka. V posledných dvadsiatich rokoch dvakrát vypadla z parlamentu, na rozdiel od ostatných strán s podobným osudom sa však v mimoparlamentnom období nerozpadla, ale naopak konsolidovala. Dobrou správou pre SNS je, že schopnosť Smeru erodovať jej voličov je podstatne menšia, než to bolo v prípade HZDS. Dokonca medzi rokmi 2010 a 2012 ostal jej elektorát identický. Jej vypadnutie z parlamentu spôsobilo rozdelenie SNS a odobratie pol percenta stranou Anny Belousovovej.
Ďalšou okolnosťou, ktorá jej dáva šancu na návrat, je generačná zmena vo vedení. Dankovo vedenie stranu „sofistikovalo a skultivovalo“, čo zásadne zvýšilo jej prípadný koaličný potenciál, na druhej strane jej to však neprinieslo nových voličov. Hodinou pravdy sa stali voľby do Európskeho parlamentu, v ktorých strana zlyhala. Jej zisk 3,6 percenta pri trinásťpercentnej volebnej účasti znamenal, že má relatívne veľmi málo skalných voličov. Dokonca menej než SaS či Lipšicova Nova, ale aj ako jej prirodzený rival SMK. Zdá sa však, že vedenie SNS sa z debakla v eurovoľbách poučilo. V poslednom čase sa jej predsedovi podaril skutočne husársky kúsok. Prelomil mediálnu ignoranciu a presadil sa vo viacerých médiách. Dnes je TA 3 takpovediac jeho domácim médiom, ale dostal sa aj do verejnoprávnej RTVS a, samozrejme, aj na web a do množstva printov. S miernym zveličením dokonca možno konštatovať, že sa Andrej Danko spolu s Antonom Chromíkom a Jánom Krempaským stal jednou z tvárí kampane bojujúcej za obranu rodiny.
Táto zvýšená aktivita predsedu, ale aj ďalších členov vedenia (podpredseda Anton Hrnko obhajoval farby SNS v rámci kampane v Slovenskom rozhlase) začína prinášať svoje plody. Kým v uplynulom roku sa v desiatich prieskumoch preferencií dostala nad päť percent v troch-štyroch, v poslednom období je už bezpečne nad päťpercentnou hranicou (maximum mala tuším 5,7 percenta).
Jej príchod do parlamentu by teda mohol zásadne zamiešať povolebnými kalkuláciami. Je takmer isté, že pravicové strany, ak si budú musieť vybrať medzi Mostom ‒ Híd a SNS, dajú prednosť Maďarom. To de facto blokuje SNS z pravicovej koalície. Na druhej strane, ak zisk Smeru a SNS prečísli pravicové strany, je jasné, že pravica vládnuť nebude. Ak existuje v slovenskej politike nejaká istota, tak je to nemožnosť koalície SNS s nejakou z maďarských strán. To, samozrejme, neznamená, že SNS je najbližším koaličným partnerom Smeru. Skôr naopak. Pre Smer je SNS stranou poslednej voľby. Fico však ustál koalíciu so Slotom, takže koalícia s Dankom bude rádovo menší problém, nehovoriac o tom, ako kádeháci pri koaličných vyjednávaniach zmäknú, ak budú vedieť, že SNS ich môže kedykoľvek nahradiť.