Ochotnícke divadlo priťahuje stále viac ľudí
Podpredseda Matice slovenskej pre slovenské zahraničie a jazykovo zmiešané územia, podpredseda Dozorného výboru Mladej Matice, riaditeľ Domu MS v Liptovskom Mikuláši, mestský poslanec Liptovského Mikuláša a významný predstaviteľ slovenského ochotníckeho divadla. Marek NEMEC sa s nami porozprával o aktuálnom vývoji divadelných ochotníkov, ako aj svojej bohatej matičnej činnosti.
● Aktívne sa venujete ochotníckej divadelnej tvorbe. Čo vás na nej tak zaujalo?
Narodil som sa a vyrastal v Liptovskom Mikuláši, v kolíske ochotníckeho divadla, kde pred bezmála dvesto rokmi odohrali miestni študenti vôbec prvé predstavenie na Slovensku. Bola to veselohra od Janka Chalupku Kocúrkovo pod taktovkou významného národovca, poprednej osobnosti štúrovskej generácie, spoluzakladateľa spolku Tatrín Gašpara Fejérpatakyho-Belopotockého. Odvtedy je Liptov centrom ochotníckeho divadla. Dodnes tu pôsobí množstvo divadelných súborov a ja som mal šťastie, že som odmalička
nasával túto atmosféru. Ako štrnásťročný som sa pridal k matičným divadelníkom, s ktorými som precestoval celé Slovensko.
● Má aj ochotnícke divadlo zmysel pre širšiu slovenskú spoločnosť?
Už štúrovci chápali, že divadlo ľudí spája a vzdeláva zároveň. Na ich myšlienky sa dnes snaží nadviazať Matica slovenská (MS), ktorá rôznymi formami podporuje divadelníkov z celej krajiny. V Martine prevádzkuje šatnicu, jedinečnú svojho druhu nielen množstvom
kostýmov a krojov. Mnohé z nich sa objavili v najznámejších a už kultových slovenských filmoch, ako napríklad Kubo, Dobrodružstvo pri obžinkoch, Ženský zákon, Škriatok či Kamenný chodníček. Režiséri si tiež môžu od Divadelného odboru MS požičať scenáre, ktoré im vieme upraviť na mieru podľa ich potrieb.
● Každoročne organizujete Divadelný festival Ivana Stodolu. Aká je jeho história a ako sa vyvíja dnes?
Je to vrchol činnosti divadelného odboru. V tomto roku sa uskutoční už ôsmy raz a môže sa pochváliť peknými štatistikami. Dal priestor na prezentáciu dokopy už takmer štyristopäťdesiatim ochotníkom, ktorí sa predstavili s päťdesiatimi piatimi inscenáciami pred takmer päťtisíc divákmi. Okrem predstavenia aktuálnej tvorby slovenských divadelných súborov sa týmto festivalom snažíme nájsť nové divadelné talenty, rozvíjať a posúvať umelecké kvality talentov už objavených a zachovávať tradície amatérskeho divadla. Prvý ročník festivalu bol určený primárne pre ochotnícke súbory, ktoré pôsobia pod hlavičkou Divadelného odboru MS. Postupne sme spozorovali veľký záujem o účasť aj od nematičných divadelníkov, ktorí divákom ponúkajú iný typ inscenácií. Náš festival vďaka tejto
rôznorodosti sa stal stálicou na mape slovenských ochotníckych divadelných podujatí.
● Plnia ochotníci aj v súčasnosti spomínanú vzdelávaciu funkciu pre široké masy obyvateľstva?
Predstavenia v podaní matičných ochotníkov nie sú len o zábave a kultúrnom zážitku, majú tiež obecenstvo vzdelávať, informovať a viesť k vlasteneckému cíteniu. Inscenácie nacvičujeme prevažne pri príležitosti výročí rôznych dôležitých dejinných udalostí a držíme sa hesla, že je lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť. Študenti si učivo skôr zapamätajú návštevou nášho predstavenia ako počúvaním výkladu v škole a môže ich osloviť až tak, že sa z nich samých stanú divadelníci.
● Ste aj podpredsedom Mladej Matice. Aká je v súčasnosti práca so slovenskou mládežou?
Pod krídlami Matice slovenskej pôsobí Mladá Matica, v ktorej som prežil vyše polovicu života, našiel si priateľov z rôznych kútov Slovenska a nadobudol zážitky, ktoré obohatili obdobie môjho dospievania. Vďaka Mladej Matici som sa rozvíjal rôznymi smermi. Chodil som na športové turnaje, vysokohorské výstupy, ale tiež som hrával divadlá, zúčastňoval sa na kultúrnych podujatiach a národných zrazoch. Zraz je najväčšia akcia v roku, ktorú mladí matičiari organizujú, prichádzajú na ňu aj krajania z iných štátov, ktorí získajú kontakt s krajinou svojich predkov. V tomto roku bude národný zraz v Brezovej pod Bradlom, venovaný je Milanovi Rastislavovi Štefánikovi a Slovákom v česko-slovenských légiách. Každá organizácia potrebuje mladých, aby prežila. Ani Matica slovenská nevznikla ako dočasný projekt, je živá už stošesťdesiatjeden rokov, a to len vďaka tomu, že oslovuje nové a nové generácie. Forma sa časom mení, no cieľ ostáva. V každom období treba prijať inovácie, prispôsobiť sa dobe, pretože to, čo bolo moderné
pred tridsiatimi rokmi, už mladých ľudí osloví len ťažko. Jediné, čo ma mrzí, je, že sa opakujú pokusy o likvidáciu Mladej Matice, ako bývalý predseda som ich tiež zažil niekoľko. No položme si otázku, kam by sa dostal slovenský národ, keby zanikla Matica, kto by sa
zhostil úlohy šírenia národného a vlasteneckého povedomia? Pomocou propagandy, ktorá v našej krajine už roky prebieha, by o niekoľko desaťročí žili v tomto štáte nie proslovenskí, ale prosvetoví ľudia. Dnes už totiž nie je moderné byť národniarom.
● Nedávno ste v Liptovskom Mikuláši zorganizovali spomienkové podujatie pri príležitosti založenia spolku Tatrín, ktorý možno považovať za predchodcu Matice. Ako dopadlo toto podujatie?
Najväčšou aktivitou matičiarov v Liptovskom Mikuláši bola v tomto roku príprava dvojdňového slávnostného podujatia pri príležitosti stoosemdesiateho výročia založenia spolku Tatrín, ktorý bol významným predchodcom Matice slovenskej. Tatrín bol prvou slovenskou
celonárodnou inštitúciou, jeho význam pri rozvoji osvety a národného povedomia bol obrovský. Jednoducho povedané, stal sa pojmom svojej doby. Nebyť Matice, nie je v celej krajine nik, kto by verejnosti pripomenul, s akými prekážkami sa museli popasovať všetci významní muži, ktorí stáli pri jeho zrode.
Zhováral sa Maroš SMOLEC – Foto: SNN