S historikom Petrom JAŠEKOM o prvej konferencii o Svetovom kongrese Slovákov. V roku 1970 vznikol Svetový kongres Slovákov, najvýznamnejšia pluralitná a ekumenická exilová organizácia, mimoriadne významná aj pre svoje medzinárodné aktivity. Jedným z hlavných cieľov SKS, ktorý sa opieral o vízie, vytrvalosť a postavenie úspešného kanadského podnikateľa slovenského pôvodu Štefana B. ROMANA, bolo dosiahnuť slovenskú štátnosť v demokratických medzinárodných, ale i domácich pomeroch. Je pozoruhodné, že podiel SKS na vzniku Slovenskej republiky dodnes nepatrí medzi samozrejmosti tak historického, ako aj všeobecného povedomia. Až teraz sa na slovenskej pôde uskutočnila vlastne prvá vedecká konferencia o pôsobení SKS. Odznelo na nej trinásť referátov historikov i svedkov a priamych aktérov činnosti SKS. Ako na tomto fóre uviedol jeden z referujúcich Viliam Jablonický, „mladý a iniciatívny spoluorganizátor konferencie bol historik Peter Jašek a aj vďaka ním zostavenému programu sa medzi účastníkmi konferencie ocitli aj bývalí aktéri, členovia a funkcionári SKS“. Matičný týždenník požiadal Petra JAŠEKA o rozhovor.
- Kto bol iniciátorom konferencie o SKS?
Dalo by sa povedať, že išlo o širšiu iniciatívu viacerých ľudí, aj keď dosť nezávisle od seba. Osobitne musím spomenúť pani profesorku Emíliu Hrabovec, riaditeľku Slovenského historického ústavu v Ríme, ako aj pána Dušana Tótha, bývalého generálneho tajomníka kongresu. Samotná myšlienka nevznikla zo dňa na deň. Ako historik sa v Ústave pamäti národa venujem najmä téme normalizácie a pádu komunistického režimu v roku 1989. Pri výskume tohto obdobia som sa viackrát dostal do kontaktu s existenciou Svetového kongresu Slovákov a významnou úlohou, ktorú zohral. Téma exilu rezonovala na viacerých konferenciách, ktoré ÚPN v minulosti zorganizoval, za všetky spomeniem veľkú konferenciu o protikomunistickom odboji v roku 2011. A keďže na tento rok pripadlo štyridsiate piate výročie od prípravného generálneho zhromaždenia Svetového kongresu Slovákov (konalo sa v New Yorku 19. – 21. júna 1970 a kongres na ňom de facto vznikol), zrodil sa nápad pripomenúť vznik SKS organizovaním konferencie.
- Priblížte nám, ako sa robil výber tém a prednášateľov.
Na účasť sme sa usilovali osloviť tých slovenských historikov, ktorí sa vo svojej tvorbe venujú téme slovenského exilu v druhej polovici 20. storočia, títo však predstavujú dosť úzku skupinu. Navyše sa niektorí z rôznych príčin zúčastniť ani nemohli. Rád by som tiež zdôraznil, že sme mali veľkú snahu pozvať žijúcich aktérov a predstaviteľov kongresu, čo sa čiastočne podarilo splniť, aj keď viacerí oslovení tiež nemohli na konferenciu prísť. Z tých, ktorí prišli, by som rád osobitne spomenul popri pánovi Dušanovi Tóthovi dcéru zakladateľa kongresu Štefana Romana Annu Romanovú či pána Aristida Zelenaya, dlhoročného člena a funkcionára kongresu.
- Akú odozvu mala téma konferencie aj možnosť jej konania v Bratislave u oslovených odborníkov – boli veľké rozdiely medzi tým, ako k tomu pristupovali, ako hodnotili zameranie konferencie?
Väčšina oslovených historikov, dovolím si povedať, s potešením prijala pozvanie vystúpiť na konferencii a ocenila skutočnosť, že sa na Slovensku podobné podujatie uskutočnilo. Napokon išlo v podstate o prvú konferenciu zameranú na tému Svetového kongresu Slovákov, ktorú by sme na mape slovenskej historiografie našli zaradenú pod „hic sunt leones“. Pokiaľ viem, tak popri niekoľkých skôr popularizačných článkoch bola doteraz na Slovensku publikovaná iba jedna vedecká štúdia na túto tému.
- Téma konferencie bola pozoruhodná – ukázala na hlboké národné tradície zápasu proti režimom, komunistickému osobitne. Konferencia poukázala na to, že sa to vlastne začalo ešte pred skončením druhej svetovej vojny – čo bolo z toho pre vás ako spoluorganizátora najpozoruhodnejšie či nové?
Myslím, že konferencia priniesla veľmi veľa nových informácií o aktivitách kongresu, čím aj splnila cieľ, ktorý sme jej organizáciou sledovali. Ako som spomenul, téma SKS je v slovenskej historiografii vlastne nová. Mnohí autori píšuci o exile sa zameriavajú najmä na obdobie krátko po skončení druhej svetovej vojny. Pritom vznik kongresu bol prelomovou udalosťou v dejinách slovenského exilu a postavil ho na kvalitatívne vyššiu úroveň. Rovnako tak rozsah aktivít kongresu bol mimoriadne široký. V neposlednom rade treba spomenúť, že kongres popri boji proti komunistickému režimu žiadal aj dôsledné uplatnenie samourčovacieho práva pre slovenský národ, vo viacerých dokumentoch sa spomína slobodné a demokratické Slovensko ako jeden z cieľov kongresu.
- Na konferencii ste boli predstaviteľom novej generácie historikov. Vašou témou boli kontakty SKS so slovenským disentom – čo z toho sú už len dejiny a čo ostalo nosné?
Z môjho pohľadu sú to dejiny, predsa len od pádu komunistického režimu už uplynulo viac ako štvrťstoročie. Pád komunistického režimu bol moment, ktorý tieto vzťahy ukončil, resp. dostali celkom novú formu, keďže disent v tej podobe, v akej sa v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch sformoval, už stratil svoje opodstatnenie. Každopádne história týchto kontaktov a vzájomných vzťahov je veľmi zaujímavá. Podnet na organizovanie Sviečkovej manifestácie, ktorý vyšiel od Mariána Šťastného ako podpredsedu SKS, je iba vrcholom pomyselného ľadovca. Kongres venoval veľa úsilia na to, aby upozornil na porušovanie občianskych práv a náboženských slobôd komunistickým režimom na Slovensku. Tieto aktivity sú však na Slovensku, žiaľ, neznáme.
- Výraznou postavou SKS bol nepochybne Štefan Roman. Ako s odstupom času nazeráme na jeho činnosť? Je už hodnotenie uzavreté, alebo naopak sú ešte nepreskúmané archívy, ktoré môžu rozšíriť doterajšie znalosti – a o čom? Na konferencii sa zúčastnili aj priami potomkovia Štefana B. Romana. Ako oni hľadia na potrebu venovať sa tejto osobnosti na Slovensku?
Štefan Roman bol bezpochyby najvýznamnejším predstaviteľom SKS. Bez jeho osobného angažovania a finančnej podpory by bolo nemysliteľné, aby kongres vznikol a úspešne pôsobil. Slovensko je Štefanovi Romanovi ešte mnoho dlžné, pretože to bol človek, ktorý pre Slovensko urobil nesmierne veľa. Aj na konferencii odznelo, že vývoj Slovenska po roku 1989 mohol byť iný, ak by sa Roman dožil pádu komunistického režimu. Preto je zarážajúce, ako málo o ňom vieme. K dispozícii máme sotva základné informácie, nieto ešte spracovaný životopis vo forme vedeckej monografie. Prakticky od konca vojny sa angažoval v pokusoch o zjednotenie slovenského exilu, čo sa mu založením SKS vo veľkej miere podarilo. Ako úspešný podnikateľ dal do aktivít na prospech Slovenska a kongresu nielen svoje peniaze, ale využíval aj osobné kontakty na politické a spoločenské elity nielen v Kanade. Napokon, jedným z cieľov konferencie bolo upozorniť na jeho osobnosť a význam v slovenských dejinách. Aj preto nás veľmi potešila a poctila návšteva pani Anny Romanovej, dcéry Štefana Romana, ktorá na konferenciu prišla z Kanady a prejavila živý záujem o to, ako na Slovensku reflektujeme problematiku kongresu a pamiatku na jej otca.
- SKS zohral mimoriadnu úlohu v zmedzinárodnení „slovenskej otázky“: ako konkrétne to SKS formuloval a ako to zapadalo do celkového medzinárodného vývoja?
Išlo o dlhodobú politiku SKS, ktorý už v prvej deklarácii na generálnom zhromaždení v New Yorku vyhlásil slovenskú otázku za medzinárodnú a v tomto duchu vstupoval do dialógu s poprednými západnými politikmi. Na práva slovenského národa kongres upozorňoval medzinárodnú verejnosť organizovaním rôznych vedeckých a kultúrnych podujatí, vydávaním kníh o Slovensku či publikovaním memoránd upozorňujúcich na porušovanie národných práv Slovákov. Netreba pripomínať, že táto línia bola v priamom rozpore s politikou česko-slovenskej komunistickej vlády, ktorá slovenskú otázku vnímala ako vnútornú záležitosť štátu.
- Mimoriadny význam malo prijatie predstaviteľov SKS u pápeža Jána Pavla II., kde odznela oná slávna veta, že želania, s ktorými Slovákov vyprevádza, sa nekončia pri vatikánskych dverách, ale až v ich vlasti. Napokon konanie generálneho zhromaždenia SKS v Ríme v roku 1975 nebolo náhodné. Dnes je však akoby zabudnuté, referát prof. Emílie Hrabovec na túto tému patril k jedným z vrcholov konferencie...
Bezpochyby s tým možno súhlasiť. Pani profesorka vo svojom príspevku poukázala na najširšie súvislosti a význam tohto generálneho zhromaždenia, ktoré sa vtedy konalo po prvý raz v Európe, keďže predchádzajúce boli na americkom kontinente. Ako z referátu vyplynulo, bola to vo veľkej miere zásluha Štefana Romana ako hlboko veriaceho človeka, ktorý za miesto konania vybral kolísku kresťanstva. Voľba to iste nebola jednoduchá, pretože medzi aspekty, ktoré bolo treba zohľadniť, bola aj možná reakcia komunistického režimu a zásahy proti veriacim na Slovensku. Napokon, samotný referát by mal byť vo forme vedeckej štúdie publikovaný spolu s ďalšími príspevkami v plánovanom zborníku.
- Pikantériou konferencie, ak to tak môžeme nazvať, bol referát o správach čs. veľvyslanectiev – slovník správ diplomatov a spravodajcov akoby nachádzal ešte aj dnes mediálnu ozvenu. Ako to vníma historik?
Ako organizátori sme boli veľmi radi, že sa na konferencii zúčastnili aj českí historici, ktorí priniesli pohľad na SKS spoza rieky Moravy. Príspevok pána Petra Kubíka bol založený na materiáloch z archívu česko-slovenského ministerstva zahraničných vecí v Prahe, ktoré, ako ukazujú dokumenty, prijalo založenie kongresu nepriateľsky. Niet sa tomu čo čudovať, veď SKS sa netajil svojím antikomunistickým postojom. A jeho politika zmedzinárodnenia slovenskej otázky bola pre česko-slovenskú vládu ako červené súkno pre býka. Slovník týchto dokumentov je voči kongresu veľmi nepriaznivý, o to viac človeka zarazí, keď niektoré z fráz ani dnes, žiaľ, nevymizli z odborného či mediálneho priestoru.
- Bola konferencia dostatočne spoločensky, politicky rešpektovaná, boli tam predstavitelia verejného života, bol o ňu alebo jej tematiku či jednotlivé referáty mediálny záujem?
Čo sa týka záujmu širokej verejnosti, tak ten prekonal naše očakávania. Počas celého programu prakticky v sále nebolo voľné miesto, čo rozhodne na vedeckých konferenciách v našich geografických šírkach nie je zvykom.
- Bude sa podobná konferencia opakovať?
Pevne verím že áno a konferencia sa stane prvým krokom na ceste k lepšiemu poznaniu aktivít kongresu a v budúcnosti na ňu nadviažu ďalšie podujatia. Vhodná príležitosť na zorganizovanie ešte väčšej konferencie zameranej na aktivity SKS bude o päť rokov, keď si pripomenieme päťdesiate výročie od založenia kongresu. Toto okrúhle výročie si zaslúži dôstojné pripomenutie.
Zhováral sa Dušan D. KERNÝ – Foto: autor