KOMENTÁR
Roman MICHELKO
V súvislosti s najnovšou a veľmi kontroverznou daňovou reformou v USA sa ukazuje, že hľadať logiku vo volebnom správaní voličov je iracionálne. Inak povedané, voliči volia najmä podľa emócií, a nie podľa rozumu.
Trumpova predvolebná rétorika nesúca sa pod heslami: „Urobme Ameriku znova veľkou“ či „America first“ – Amerika predovšetkým, dostala v súčasnosti jasné kontúry. A tie ukázali, koho záujmy Trump skutočne obhajuje. Určite to nie sú, aspoň nie v prvom rade takzvaní „White Trash“ (biely odpad), teda deklasovaná a schudobnená trieda bielych heterosexuálnych a navyše manuálne pracujúcich mužov. Iste, vypovedanie klimatickej dohody dočasne oddiali zavretie uhoľných baní v Kentucky, v princípe však len predĺži agóniu tej časti amerického energetického sektora, ktorá dosiaľ vyrába elektrinu z ekologicky veľmi problematického nekvalitného uhlia.
Problém je v tom, že tým sa Trumpova pomoc svojej najpočetnejšej voličskej skupine vyčerpala. Až nedávno republikánmi pretlačená daňová reforma ukázala, na čej strane Trump skutočne stojí. Táto daňová reforma vykazuje jednoznačné znaky plutokratického populizmu spolu s ekonomickým libertarianizmom. Trump totiž navrhuje radikálne zníženie korporátnych, teda firemných daní z tridsaťpäť percent na dvadsať percent. Treba pritom zdôrazniť, že pre stovky výnimiek je už dnes efektívna daňová sadzba na úrovni približne dvadsiatich percent, a keďže výnimky ostávajú ďalej zachované, pokles daňových príjmov bude skutočne dramatický.
Ďalším veľmi kontroverzným bodom reformy je zníženie progresívneho zdanenia fyzických osôb. Stále sa síce zachováva sedem daňových pásiem, ale tá najvyššia sa znižuje z 39,6 percenta na 37 percent. Treba však zdôrazniť, že táto zmena sa dotkne možno niektorých lepšie platených manažérov, ale najväčší tunel na okrádanie verejných rozpočtov ostáva zachovaný. Najbohatší ľudia totiž majú príjmy najmä z kapitálových výnosov, ktoré boli a aj naďalej sú zdanené symbolickou sadzbou vo výške trinásť percent.
Čo je však najpodstatnejšie, Trumpova daňová reforma sa, paradoxne, najviac negatívne dotkne práve najpočetnejšej časti jeho voličov. Dane sa citeľne zvýšia takzvanej strednej triede s ročným príjmom od päťdesiattisíc do sedemdesiatpäťtisíc dolárov, čo zhruba tvorí americký príjmový medián, teda najviac ľudí v USA má príjmy práve na tejto úrovni. V konečnom dôsledku práve táto skupina ľudí bude platiť o astronomické štyri miliardy dolárov viac, než to bolo dosiaľ. Naopak, daňovníci, ktorí dnes zarábali milión dolárov a viac, ušetria na daniach nepredstaviteľnú sumu 5,8 miliardy dolára.
Samozrejme, vedľajším dôsledkom tejto daňovej reformy bude masívne prehĺbenie deficitu verejných financií, masívne zoškrtanie výdavkov v oblasti sociálnych služieb, zdravotnej starostlivosti a rozvoja či obnovy infraštruktúry. Celkovo možno konštatovať, že zámerom Trumpovej daňovej reformy bolo v maximálnej miere presunúť záťaž na financovane verejných nákladov na najnižšie, stredné a vyššie stredné príjmové skupiny.
Naopak, komu sa veľmi citeľne uľaví, bude najbohatšia skupina daňovníkov. Republikánska strana presadením kľúčovej daňovej reformy, najrozsiahlejšej za posledných tridsať rokov, jednoznačne prijala program, ktorý je v prospech horného 0,1 percenta obyvateľov. Dnes je už úplne jednoznačné, že Trumpova politika aj vzhľadom na regulácie (čo sa týka ekologických štandardov alebo spotrebiteľských práv) je extrémne výhodná pre najväčšie korporácie, veľmi vyhovuje najbohatším rodinám či monopolistickým ekonomickým zoskupeniam. Rozpočtová politika republikánskej väčšiny je zničujúca práve pre vidiecke a strednopríjmové komunity, ktoré, paradoxne, tvorili najistejšie volebné zázemie prezidenta Trumpa.
Radikálny výpadok rozpočtových príjmov primárne postihne sociálnu oblasť, ale aj zúfalo potrebné prostriedky do chátrajúcej infraštruktúry – je všeobecne známe, že tisíce mostov v USA sú v havarijnom stave. To však, samozrejme, federálnej vláde v nijakom prípade neprekáža v masívnom navršovaní prostriedkov na zbrojenie.
Najnebezpečnejším dôsledkom Trumpovej daňovej reformy je však radikálne zadlžovanie federálnej vlády. Podľa predikcií renomovaných ekonómov sa v horizonte desiatich rokov zvýši federálny dlh USA na nepredstaviteľných 1,5 bilióna alebo inak povedané – tsícpäťsto miliárd dolárov!
Verejný dlh v takýchto astronomických rozmeroch je časovaná bomba a je len otázkou času, kedy USA skĺznu do fatálnej ekonomickej depresie, ktorá však môže mať aj veľmi nepredvídateľné negatívne politické následky.